Andrej Adamovič je vyštudovaný agronóm a tento pohľad je zrejmý aj pri jeho nazeraní na hospodárenie dolnodubovského družstva, ktoré vedie. S chuťou dosahovať z pôd trnavskej tabule čo najvyššie úrody hľadá riešenia, ktoré mu prinesú výborné výsledky, ale zároveň sa v ďalších rokoch nevypomstia na nižších úrodách. Každý krok zvažuje do dôsledkov a pozorne vysvetľuje, prečo napríklad tvrdú pšenicu môžu pestovať len po hrachu alebo repke.

Poľnohospodár nemôže nadobudnúť pocit, že všetko vie

Iná plodina, podľa jeho slov, neprichádza do úvahy, lebo by im priniesla nižšie výnosy tejto cestovinárskej obilniny. Boli roky, keď sa pri jej pestovaní nechali zlákať dobrou ekonomikou a skúšali aj iné predplodiny. Veľmi rýchlo však pochopili, že výborné výsledky dosiahnu len vtedy, ak budú rešpektovať agrotechniku. Dnes majú ustálené postupy, ktoré im napríklad v tomto roku zabezpečili priemerný hektárový výnos durumky, ako niektorí roľníci tvrdej pšenici hovoria, na úrovni 7,5 tony.

V roku 2020 im pomohlo aj to, že nešetrili hnojivami v časoch, keď vyhliadky na tohtoročné žatevné výsledky spôsobovali skôr obavy. Pšenicu podporili v mesiacoch apríl aj máj, keď klások definoval svoju veľkosť, ale situácia s vlahou sa vôbec nezdala dobrá.

„Za žatevnými výsledkami je vždy celý komplex činností. Poľnohospodár nemôže nikdy nadobudnúť pocit, že už všetko vie. Naše odvetvie je plné nových technológií, hnojív, osív ale aj samotného nazerania na agrotechnické postupy. Je potrebné tieto trendy sledovať, lebo ich výsledky nám môžu priniesť prostriedky na ďalší rozvoj,“ hovorí Andrej Adamovič, predseda RDP Dolné Dubové.

Dobrým úrodám napomáhajú aj priateľské vzťahy, ktoré rovesníci dolnodubovského predsedu medzi sebou majú. Ich základ položila stredná poľnohospodárska škola v Trnave, po ktorej sa šiesti kamaráti z ročníka rozhodli pre agronomický smer na nitrianskej univerzite. Dnes sú všetci v praxi a neustále spolu komunikujú. Majú založený napríklad spoločný chat, kde sa upozorňujú na nástup ochorení alebo škodcov, hovoria o skúsenostiach so strojmi alebo samotnou prípravou pôdy.

„To vymieňanie skúsenosti je medzi poľnohospodármi veľmi dôležité. Posúva nás dopredu, lebo sa dokážeme vyhnúť chybám, ktoré spravil niekto iný,“ hovorí Andrej Adamovič.

Ten spomína, že na stretávke z vysokej školy boli šiesti spolužiaci pevne zakotvení v poľnohospodárstve skôr výnimkou. Väčšina ostatných z ročníka našla svoju pracovnú budúcnosť mimo agrosektor.

Nečudo, agronomický smer končili v polovici deväťdesiatych rokov a vtedy sa rezort skôr zužoval, ako rozširoval. Mladí inžinieri nastupovali do poľnohospodárstva, kde staré zanikalo, ale nové ešte nebolo definované.

Najdiskutovanejšia plodina našich polí tesne pod päť ton

Akoby symbolicky, sa Adamovič stal predsedom družstva v prelomovom roku 2004, ktorý bol nie iba pre poľnohospodárov,  ale pre celú spoločnosť významným medzníkom. Slovensko vstúpilo medzi krajiny Európskej únie a naši poľnohospodári po rokoch zmien a neistôt v agrárnej politike dostali pevný základ v podobe spoločnej európskej agropolitiky. Dnes je ich podnik, aj vďaka fondom EÚ, vybavený najnovšou technikou, ktorá im umožnila stať sa v mnohých oblastiach lídrom.

Dva roky po sebe sa stali podľa vyhodnotenia súťaže NAJ top pestovateľom repky na Slovensku. Zdá sa, že ani výsledky za tento rok ich o titul nepripravia. Úroda najdiskutovanejšej plodiny našich polí zostala len pár desatinami pod piatimi tonami z hektára.

„Bez adekvátneho vybavenia technikou by sme nedokázali pripraviť pôdu tak, ako sa nám to darí dnes a vykonávať operácie presne v termíne, ktorý plodiny vyžadujú. Pamätám si, ako vyzeral náš dvor v roku 2004. Množstvo starých traktorov, ktoré sme neustále opravovali,“ hovorí Andrej Adamovič.

Prelomový bol podľa neho Program rozvoja vidieka 2007 – 2013, keď sa klasické poľnohospodárske podniky dokázali vybaviť technikou. Sprievodným javom investícií sa podľa dolnodubovského predsedu stala aj zmena pohľadu na naše polia. Nerovné parcely plné hrúd, na ktorých desaťročia slúžili najmä cíferské disky sa akoby zázračne, v priebehu pár rokov, vyhladili. Vďaka novým postupom, ktoré prinášajú desiatky výrobcov techniky odrazu aj veľké polia vyzerajú lepšie, ako mnohé záhrady.

Dolnodubovčania sa snažia potenciál takto upravených lánov využívať. Spolu s novými osivami dosahujú úrody, ktoré už dávno prevyšujú celoslovenské priemery. Kŕmna pšenica sa im v aktuálnej žatve odvďačila priemerkou 8,6 ton z hektára. A dokonca jedna z odrôd sypala na päťdesiatich hektároch bez dvesto kilogramov až desať ton z hektára. Podobne priaznivé sú aj výsledky hrachu, ktorý je vďaka nedôvere k zámorským kŕmnym zmesiam aj dobre obchodovateľný a tak má v družstve dobrú perspektívu.

„Snažíme sa robiť veci s maximálnym výsledkom, lebo nikdy nevieš, či po dobrom roku, nepríde zlý. Aby nás nepriaznivé obdobie, ktoré z času na čas v poľnohospodárstve nastane, zastihlo v dobrej kondícii a my sme mali vytvorenú finančnú rezervu,“ uzatvára Andrej Adamovič.