Prvovýrobcovia a spracovatelia mlieka trvajú na požiadavke mimoriadnej pomoci od Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR vo výške 35 miliónov eur. Od februára majú zo strany agrorezortu prisľúbených 10 miliónov eur. Dodatočné finančné prostriedky ešte viac chýbajú pri enormnom náraste nákladov, čo zrýchlilo tempo poklesu počtu dojníc na Slovensku. Za rok 2021 sme stratili päťtisíc dojníc, ktoré by dokázali zabezpečiť mliečnu produkciu pre 210-tisíc obyvateľov Slovenska.

Výrobné náklady rastú výrazne vyšším tempom, ako príjmy prvovýrobcov

Hlavným dôvodom nepriaznivého stavu je neustály nárast cien rastlinných komodít, ale aj energií, ktorý sa v plnej miere neprejavuje v zvýšenej cene mliečnych výrobkov. Túto cenovú nerovnováhu dlhodobo vykrývajú prvovýrobcovia a spracovatelia mlieka zo svojich tržieb. Ich ochota dobrovoľne vytvárať stratu v komplikovanej výrobe, akou produkcia surového kravského mlieka je, má však svoje limity. Ak sa pred rokom obchodovala pšenica na burze v Paríži za 210 eur za tonu, tak dnes hovoríme o 360 eurách za tonu. Podobný nárast zaznamenávajú všetky rastlinné komodity.

„Podstata problému v sektore prvovýroby mlieka spočíva v tom, že výrobné náklady rastú výrazne vyšším tempom, ako príjmy prvovýrobcov. Nákupná cena mlieka sa síce medziročne zvýšila o necelých 20 percent, ale energie sa zvýšili v niektorých prípadoch až o 200 percent. Podnikom to spôsobuje vysoké straty a núti ich rušiť chovy dojníc, čo samozrejme ohrozuje produkciu mlieka, ako základnej potraviny pre výživu ľudí.“ hovorí Margita Štefániková, riaditeľka Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka.

Požadovali 35 miliónov, sľúbili im 10 miliónov

Prvovýrobcovia mlieka požadovali mimoriadne zdroje na vykrytie strát prvý raz v októbri 2021. Minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan im vo februári 2022 prisľúbil, že z požadovaných 35 miliónov vie prvovýrobcom poskytnúť len 10 miliónov eur.

„Požiadavka o mimoriadnu podporu prvovýroby mlieka vo výške 35 miliónov eur vychádza z reálnych čísel. Jedná sa o 4 centy na každý liter mlieka, ktoré by mohli stabilizovať stavy dojníc a zabezpečiť výrobu tejto základnej potraviny. Prvovýrobcovia mlieka doteraz čakali na podporu, ale už nevládzu ďalej vyrábať mlieko so stratou,“ hovorí Alexander Pastorek, predseda Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka.

Neúnosná situácia v sektore sa prejavuje na výraznom poklese stavov dojníc. V priebehu roka 2020 poklesol počet dojníc o dvetisíc kusov, v roku 2021 o päťtisíc kusov a alarmujúce je, že v prvom štvrťroku tohto roka sa tempo poklesu ešte zvýšilo. V marci sme na Slovensku chovali už len 114 544 dojníc.

Spracovatelia mlieka sa obávajú nižšej produkcie

Napriek poklesu počtu dojníc, boli v ostatných rokoch dodávky surového kravského mlieka spracovateľom stabilizované. Dôvody je potrebné vidieť v rastúcej úžitkovosti zvierat, keď poľnohospodári dokázali vďaka zvyšovaniu pohodlia zvierat nadojiť od jednej dojnice viac.

„Dnes je už pokles dojníc tak výrazný, že je ťažko možné, aby sa takýto výpadok neprejavil v dodávkach mlieka našim spracovateľom,“ hovorí Jana Planková, generálny sekretár Slovenského mliekarenského zväzu.

Spracovatelia mlieka nedokážu svoje prevádzky upraviť na inú výrobu, ako na spracovanie  surového kravského mlieka na mliečne výrobky.

„V prípade nedostatku suroviny môže dôjsť k zastaveniu výroby v niektorých mliekarňach. Sektor pritom tvorí ucelenú vertikálu výroby a spracovania na Slovensku, čím vytvára pridanú hodnotu, ktorá zabezpečuje zamestnanosť a prostriedky do štátneho rozpočtu v podobe daní a odvodov. V čase vojny na Ukrajine poskytuje tento sektor aj potravinovú istotu v podobe dodávok kvalitných mliečnych výrobkov slovenským spotrebiteľom,“ uzatvára Marián Šolty, prezident Slovenského mliekarenského zväzu.