Mrazy okolo mínus 20 stupňov Celzia bez pokrytia pôdy snehom nie sú dobré pre oziminy ako pšenica, jačmeň alebo repka, uviedol v sobotu Poľnohospodársky zväz ČR. Klimatické zmeny budú podľa neho ovplyvňovať poľnohospodárstvo stále viac. Podľa Agrárnej komory ČR sa však musí počkať, kým mrazy skončia, až potom sa budú sčítavať škody.

„Teploty sú pre repku aj oziminy hraničné a tento mráz rozhodne poničí listovú plochu. Otázne je do akej miery. To sa zistí, keď sa oteplí a odumreté listy sčernejú. Možno predpokladať, že to teda ohrozí porasty a že sa môžu znížiť výnosy,“ povedal ČTK hovorca komory Jiří Felčárek.

Predseda Poľnohospodárskeho zväzu Martin Pýcha upozorňuje na to, že klimatické javy, kedy sa zvyšuje frekvencia extrémnych zrážok a striedajú sa obdobia extrémneho sucha s povodňami a záplavami alebo teplé zimy s holomrazmi, budú mať stále väčší vplyv na poľnohospodárstvo i na vývoj cien agrárnych komodít.

„Škody, ktoré spôsobilo sucho za posledných 30 rokov v krajinách Európskej únie, presahujú 100 miliárd eur. Preto sa poľnohospodári snažia okrem zabraňovania úbytku pôdy tiež o udržanie vody v krajine,“ uviedol zväz v tlačovej správe.

Poľnohospodárstvu podľa Pýchy neprospievajú príliš teplé a suché zimy, kedy nevymrzne burina a premnožia sa škodci aj škodová zver, najmä diviaky. Navyše, keď je v zime málo snehu a zrážok, sú potom ohrozené zásoby spodnej vody.

„Každá minca má dve strany. Na jednej strane teda hovoríme o výkyvoch počasia, ktoré je nezávislé na ľudskej vôli a ktoré bude do budúcnosti ovplyvňovať poľnohospodársku produkciu. Na druhej strane máme vedeckotechnický pokrok, ktorý dosiahol tak ďaleko, že sa v rastlinnej výrobe používajú výkonnejšie a odolnejšie odrody, ktoré tieto objektívne existujúce výkyvy do určitej miery eliminujú,“ dodal Pýcha.

Výsledky sucha sú potom podľa neho vidieť napríklad v Juhomoravskom kraji – na Znojemsku, kde sa v minulosti žalo okolo piatich až siedmich ton obilia z hektára, vlani sa zožalookolo dvoch ton z hektára.