Zadajte hľadaný výraz

Branding VUB 2020 Jar LEFT
Branding VUB 2020 Jar RIGHT
Branding VUB 2020 Jar TOP
Rastlinná výroba Z domova

Pozrime sa bližšie na pohánku

chat_bubbleKomentáre: 4 visibilityZobrazenia: 6138

Dáte si „tatarčane“ pirohy? Toto jedlo je obľúbené najmä u obyvateľov severovýchodných regiónov Slovenska. Za jeho pôvodom by ste však museli až do Ázie, k Himalájam. Odtiaľ totiž pochádza „tatarka“ – po slovensky pohánka.

Názov je vraj odvodený od Tatárov, teda Mongolov, ktorí ju na naše územie priniesli v stredoveku. Dnes u nás rastú dva botanické druhy pohánky: pohánka jedlá a Pohánka tatárska. Pre jej nenáročnosť ju pestovali na Slovensku v oblastiach s horšími pôdno-klimatickými podmienkami. V povojnovom období pestovanie pohánky takmer zaniklo, ale východ Slovenska sa jej nevzdal. V roku 2016 sa u nás pohánka pestovala na celkom asi 640 hektároch, z toho najviac na severovýchode krajiny. Tatarčane pirohy sú predsa pochúťka!

Agrotechnika pestovania pohánky je takmer rovnaká ako pri ostatných jarinách, no vysieva sa až v máji-júni, pretože je citlivejšia na mrazíky. Pri užších medziriadkoch (125-150 mm) dobre potláča buriny. Pohánka je medonosná a dostatok opeľovačov zvyšuje jej úrodu o 30-40%. Nepotrebujete na ňu žiadne špeciálne stroje, či náradia a na zber postačí prispôsobiť klasický obilný kombajn (otáčky bubna 500-600 za min.). Kvôli dlhšej vegetačnej dobe sa zberá až v októbri a vyžaduje si dosúšanie (na skladovaciu vlhkosť 14%). Keďže dozrieva nerovnomerne (kvitne až do zberu), treba zvoliť správny čas zberu, keď je na rastline asi 2/3 nažiek hnedých. Úroda býva 1 až 2 tony z hektára a cena vylúpanej pohánky je asi 300 až 450 euro za tonu (podľa roku a kvality).

„Na Slovensku sa vyšľachtila jediná odroda „Špačinská jednotka“. Tú množíme na osivo na asi dvoch hektároch ročne v našej výskumnej a šľachtiteľskej stanici Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra, Výskumného ústavu rastlinnej výroby vo Vígľaši-Pstruši,“ hovorí Ing. Peter Hozlár PhD., riaditeľ stanice.

„Vyprodukované osivo však väčšinou putuje k zahraničným pestovateľom. Predávame ho za cca 2 eurá za kilogram, väčšinou do Čiech, Nemecka alebo Francúzska. Tam ho však ešte ďalej množia a vysievajú. Cena osiva je relatívne vysoká, ale stále atraktívna. Veď ide o najvyššie stupne superelitných a elitných osív (SE1,E1,E2,E3), z ktorých je možné vyrábať ešte certifikované osivá (C1 a C2).“

Svetová produkcia pohánky je asi 3 mil. ton ročne a jej spotreba rastie, najmä vďaka jej výživovým hodnotám, zdravotným prínosom a využití v bezlepkovej strave. V Rusku a na Ukrajine sú populárne kaše z pohánkových krúp. V Japonsku podávajú obľúbené letné jedlo – studené rezance z pohánkovej múky zvané „Zaru soba“. V Slovinsku je obľúbený pohánkový chlieb. V severnom Taliansku z nej robia cestoviny „pizoccheri“ a v niektorých regiónoch má tradíciu aj výroba pohánkového piva a pečiva. Francúzi konzumujú mladé listy pohánky ako zeleninu v šalátoch, alebo ju sušia a pripravujú z nej čaje. Čoraz viac je vyhľadávaný pohánkový med. Hnedé šupky z vylúpanej pohánky sa zasa využívajú na plnenie zdravotných vankúšov. Vďaka bohatej nadzemnej biomase sa využíva aj ako kvalitná krmovina pre hospodárske zvieratá.

Prečo by sme ju teda nemohli začať pestovať vo väčšej miere aj na Slovensku? Najmä ak vezmeme do úvahy, že medzi jej prínosy patrí aj obsah vlákniny a rutínu, ktoré pomáhajú pri problémoch s cievami, vysokým krvným tlakom a vysokým cholesterolom v krvi.

„Pohánka je dobrou alternatívou do osevného postupu. Zatiaľ však o ňu prejavujú záujem skôr len tí ľudia, ktorí sa zaujímajú o zdravý životný štýl a poznajú nutričné hodnoty pohánky. Veď má až 18 rôznych aminokyselín a množstvo cenných minerálnych látok ako zinok, meď, selén, plus vitamíny B1 (tiamín), B2 (riboflavín), B3 (niacín), E a C,“ pripomína Ing. Hozlár, ktorý sa venuje jej množeniu.

„Problémom Slovenska je spracovateľský priemysel. Neexistuje u nás mlyn, kde by pohánku lúpali. Zrelá nažka má totiž tvrdý obal. Preto v našej potravinovej sieti dominuje pohánka z dovozu, napríklad tá z Číny, u ktorej nedávno inšpektori Štátnej veterinárnej a potravinovej správy zistili zvýšený obsah rezíduí pesticídov. Je to škoda, lebo spotreba pohánky rastie. Ak by u nás fungovala sieť od pestovateľa cez spracovateľa po obchod, bola by to pre slovenských pestovateľov veľká príležitosť diverzifkovať a spestriť našu jednotvárnu rastlinnú výrobu. No najskôr je asi potrebný tlak a dopyt zo strany spotrebiteľov.“

Pohánka by tak mohla pomôcť nielen roľníkom, ale najmä konzumentom so zdravotnými problémami. Možno by sme mohli nazrieť cez hranicu k našim susedom do Čiech, kde majú pohánkový mlyn s vyše 150-ročnou tradíciou, bezlepkový mlyn aj moderné technológie na spracovanie pohánky. Preferujú mechanické lúpanie zrna, ktoré je šetrnejšie ako termické. Chytí sa u nás niekto takéhoto podnikania? Pohánka by si to určite zaslúžila.

Autor článku: Lada Debnárová pre poľnoinfo.sk
Zdroj obrázku: Ing. Peter Hozlár, NPPC

Odber nových článkov na e-mail

Máte záujem stať sa pravidelným odoberateľom článkov z portálu poľnoinfo.sk? 1457 čitateľov od nás dostáva čerstvé informácie priamo na email každé ráno. Nečakajte a pridajte sa k nim aj vy.

4 komentáre

  1. Danubia
    5. januára 2018

    Dobry den

    Po pol storoci v cudzine som sa pred rokom vratila na Slovensko a velmi sa cudujem, ze sa tu pohanka doslova „vytratila“. Ja som este zazila ako moja prababicka na Horehroni varila bryndzové halusky (tie najlepsie) s velkym podielom pohankovej muky. V zahranici som jedla japonske „soba“ rezance, bretonské galety, rusku grecnevaju kasu a blini, nemecku pohankovu polievku, rakusko-tirolsku pohankovu tortu a neviem kolko kil svajciarsko-veltlinskych „pizoccheri“. Tu mi pohanka a pohankova muka natolko chyba (nie, nie som coeliaticka), ze som si ju spociatku dovazala z Rakuska, Nemecka a Talianska -tu celozrnnu muku s ciernymi bodkami, mletu s tvrdymi supkami.

    Ked som dosiahla, ze tak Mlyn Zrno ako aj Smajstrla predavaju celozrnnu pohanku, som bola rada. Menej ma tesil fakt, ze napr. Mlyn Zrno dovaza aj pohanku zo zahranicia -absurdna situacia.

    Ako som sa dozvedela, chybaju u nas spracovavacie stroje ako lupacky (velmi drahe, lebo Slovaci nemaju zaujem ich zkonstruovat) a neviem ci na celozrnné mletie tiez netreba (kvoli tvrdému zrnu) specialny mlyn.
    Ja sa snazim svoje recepty na pripravu pohanky podat dalej -vecsinou sa zaujimaju o nu ludia so zdravotnymi tazkostami… Zial neviem, kde by som mohla urobit natlak na domace pestovanie pohanky -retazce sotva budu mat zaujem a ani to nie je cielom. Doteraz sa mi nepodarilo kontaktovat ani jedného pestovatela, len byvalu pestovatelku, ktora pre maly zaujem konzumenta o pohanku rezignovala, vzdala sa. A ja mam teraz kupovat a jest cinsku pohanku?!

    Odpovedať
    1. Ján
      11. februára 2020

      Niekoľko pestovateľov pohanky je v obci Kolonica, ktorí ju pestujú bez hojenia a postrekov , ručné siatie, zber kombajnom, sušenie na slnku, prípadne na pôjde.

  2. Jano
    5. marca 2019

    Dobrý deň. Tento rok chcem skúsiť zasiať pohánku na 30a. Hlavný dôvod je pohánkový med. Ale sa zaujímam, že čo ďalej potom s pohánkou, či by sa dala spracovať. Čo som zisťoval, veľa možností nie je.
    Jano

    Odpovedať
  3. marcel sako
    13. februára 2020

    Pozor na to je to veľmi nebezpečná „burina „do sledov s repou a sójou. Inak nie je to pravda , že sa dá robiť bez herbicídov, ale môže sa to podariť ak počasie zapraje. Veľmi ťažko sa predáva , takže nie je to až také jednoduché, predávali sme ju 3 roky.

    Odpovedať

Komentujte

Všetky polia sú povinné. Vaša emailová adresa nebude zverejnená a slúži iba ako ochrana pred spamom. Ak sa váš komentár v článku nezobrazí ihneď po jeho odoslaní, zachytila ho automatická antispamová ochrana. V tom prípade nás prosím kontaktujte a my daný komentár dohľadáme a manuálne schválime.