Potenciál by bol, no najväčšie zmeny v sektore prináša počasie
Výrazne nižšia sebestačnosť ako pred rokmi, zanedbané závlahové systémy, čoraz väčší vplyv klimatickej zmeny, problémy so zháňaním zamestnancov a nižšia konkurencieschopnosť oproti zahraničiu. Aj to sú výzvy, s ktorými bojujú pestovatelia v rámci špeciálnej rastlinnej výroby. Ovocinári, zeleninári, zemiakari a vinohradníci sa o budúcnosti sektora rozprávajú od utorka (26. november 2024) na tradičnom dvojdňovom seminári v Mojmírovciach.
„Všetci by sme boli radi, keby začal dovoz klesať, avšak stále máme pred sebou jedno číslo – a to je 25 percent z celkového záporného salda zahraničného obchodu, ktorý predstavuje práve dovoz zeleniny, zemiakov a ovocia. A to je enormné číslo,“ vysvetlil Jozef Šumichrast, predseda Zemiakárskeho a zeleninárskeho zväzu SR.
Podľa Šumichrasta je v tomto smere potrebné viac využívať potenciál krajiny, ktorý je u nás pri pestovaní zeleniny či zemiakov veľký.
„Samozrejme, nie všetky druhy zeleniny vieme pestovať v dostatočnom množstve, ale pre niektoré máme vhodné podmienky. Napríklad pri zemiakoch by tu bol aj exportný potenciál, hoci sebestační sme reálne na asi 50 percent,“ dodal.
Ovocie tento rok prekvapilo
Na rozdiel od zeleniny a zemiakov sa pri ovocí tento rok podarilo domácu produkciu zvýšiť.
„Pri jahodách to tak celkom nebolo, ale pri ostatných druhoch ovocia môžeme hovoriť o tom, že polovicu spotreby sme dokázali zabezpečiť z domácej produkcie,“ skonštatoval Marián Varga, predseda Ovocinárskej únie Slovenska.
Podieľalo sa na tom v prvom rade počasie.
„Po minulé roky sme dopestovali asi len tretinu spotreby, teraz to bolo viac, ale je to vďaka tomu, že ovocinársky bol tento rok jeden z najlepších. Niektoré druhy ovocia tak vykazovali vyššiu úrodnosť,“ dodal Varga.
Ako poznamenal, do budúcnosti ďalší nárast produkcie neočakáva, keďže na Slovensku sa nové sady nevysádzajú na dostatočných výmerách.
Hrozna aj vína je menej
Úbytok produkcie tento rok zaznamenali vinohradníci. Nebol spôsobený nižšími výmerami – v ich prípade tiež zaúradovalo počasie, hoci na rozdiel od ovocinárov, v negatívnom zmysle.
„Máme lokality, kde je úroda nižšia o 50 percent oproti dlhodobému priemeru. Vo všeobecnosti však môžeme hovoriť o priemernom úbytku na úrovni asi 30 percent. To v praxi znamená zníženie slovenskej výroby vína o 10 miliónov litrov,“ uviedla Jaroslava Kaňuchová Pátková, výkonná riaditeľka Zväzu vinohradníkov a vinárov Slovenska.
Nie je to len o počasí
Aj keď sa počasie do značnej miery podpisuje na úrodách ovocia, zeleniny, zemiakov aj viniča, dôležité sú aj iné faktory.
„Z pohľadu vinohradníctva a vinárstva je tu veľká perspektíva, keďže klimatická zmena sektoru v podstate prospieva. Na zlepšenie výsledkov však potrebujeme podporu – a to nielen finančnú, ale aj vedomostnú. Musíme sa pripraviť na nové choroby, nových škodcov a na nové spôsoby pestovania. To je úloha, ktorú musíme zvládnuť,“ dodala Jaroslava Kaňuchová Pátková.
Varga upozornil, že ak v minulosti vynaložili na založenie hektára nového sadu 30 až 40 tisíc eur, v súčasnosti to môže byť aj 100 tisíc eur.
„Nejde len o biologický materiál, ale predovšetkým o technické zabezpečenie sadu – a teda prvky, ktoré sme v minulosti často ani nepotrebovali. Dnes, ak chcete efektívne pestovať, potrebujete kvapôčkové závlahy v prípade sucha, aj protimrazové pre prípadné mrazy. Rovnako potrebujete ochranu pred krupobitím aj ochranu proti slnečnému úpalu. To nie sú malé výdavky,“ dodal M. Varga.
Investície sú nutné aj pri zelenine. Ide najmä o závlahy či priestory na skladovanie. Sektoru tiež v mnohých prípadoch chýba odberateľ – teda nadväzujúci spracovateľský priemysel. Účastníci sa zhodli, že vysoké je aj odvodové zaťaženie brigádnikov, ktorým odkrajuje výraznú časť zárobku pri sezónnych prácach. V zahraničí to vraj tak nie je.
Predstavitelia ovocinárstva, zeleninárstva aj vinohradníctva sa zhodujú na tom, že nové obdobie spoločnej poľnohospodárskej politiky prinieslo sektoru špeciálnej rastlinnej výroby vyššie podpory, čo v praxi aj cítiť. Stále však doma dopestovaná produkcia nedokáže naplno konkurovať niektorých zahraničným pestovateľom.