Česká republika bude podľa Agrárnej komory ČR a Poľnohospodárskeho zväzu ČR, najviac znevýhodnená medzi európskymi štátmi po príchode novej poľnohospodárskej politiky. Ukazujú to podľa nich predložené návrhy európskych inštitúcií, oznámili dnes zástupcovia týchto organizácií na spoločnej tlačovej konferencii.

Odpisujú konkurencieschopnosť českého poľnohospodárstva

Organizácie odmietajú navyšovanie byrokratickej záťaže napríklad pri zisťovaní skutočných majiteľov jednotlivých podielov v poľnohospodárskych spoločnostiach, čo odsúhlasil Európsky parlament. Okrem krátenia prostriedkov pre ČR sa im nepáči tiež zisťovanie, či poľnohospodár nerobí inú činnosť, než iba poľnohospodárske práce.

Mnohí českí politickí zástupcovia v Európskom parlamente podľa nich pri boji proti Agrofertu a premiérovi Andrejovi Babišovi (ANO) odpisujú konkurencieschopnosť českého poľnohospodárstva. Hovoria len o dvoch istotách – znížení prostriedkov pre ČR oproti súčasnému rozpočtu a navýšení byrokracie pre poľnohospodárov aj štátnu správu.

Výsledky súčasných rokovaní sú podľa predsedu Poľnohospodárskeho zväzu ČR Martina Pýchy sklamaním.

„Ak môžeme označiť nejakú krajinu, ktorá v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky prehrá, tak to bude bezpochyby ČR. Či už z hľadiska rozpočtu, zvýšenia byrokracie a predovšetkým vysokej miery neistoty pre českých poľnohospodárov,“ uviedol Pýcha.

ČR má najvyššiu priemernú veľkosť jedného poľnohospodárskeho podniku z členských štátov, ide o 133 hektárov.

V rámci boja proti Agrofertu sú ochotní veľa obetovať

Pýchovi prekážajú rôzne pohľady na vlastnícku štruktúru fariem a ich uprednostňovanie v rámci dotačnej politiky. ČR má veľké podniky čiastočne ako pozostatky situácie pred rokom 1989.

Poľnohospodárske družstvá však vlastní väčší počet ľudí – sú jeho súčasťou ako družstevníci. Pýcha opisuje príklad družstvá Ostaš na Náchodsku, ktoré hospodári na 1900 hektároch poľnohospodárskej pôdy. Na jedného člena družstva, podľa predsedu, pripadá 41 hektárov a 13 kráv.

Ak by bolo schválené v ČR tzv. zastropovanie platieb, teda určenie maxima dotácií na jednu farmu, proti existujúcim 15 miliónom českých korún by družstvo získalo štyri milióny korún. Keby sa ale rozdelilo na jednotlivé subjekty a poľnohospodári v ňom hospodárili samostatne, mali by spolu nárok na 22 miliónov českých korún. Podľa Pýchy pôjde o zničenie českého poľnohospodárskeho prostredia, keď strední poľnohospodári nebudú kvôli zle nastaveným podmienkam schopní konkurovať.

„Mrzí nás, že českí politici ignorujú fakty a v rámci boja proti Agrofertu a premiérovi sú ochotní obetovať veľkú časť poľnohospodárskej verejnosti, aby prostredníctvom Agrofertu poškodili premiéra a politického konkurenta,“ dodal predseda.

Krátenie prostriedkov o 3 a 12-percent

Agrofert, ktorý vlastnil do februára 2017 český premiér, je najväčší poľnohospodársky zamestnávateľ. Pýcha sa tiež obáva obmedzenia živočíšnej výroby.

Organizáciám tiež prekážajú nápady na preukazovanie, že podniky sú skutočne poľnohospodárske a snahy o zisťovanie vlastníckej štruktúry. Na príklade družstiev hovoria, že by zamestnávatelia museli zisťovať, či niektorý z družstevníkov nevlastní ešte iné podniky alebo si nezarába inak.

Podľa Pýchy sa zatiaľ počíta s krátením obálky pre prvý pilier poľnohospodárskej politiky, kde sa každoročne v ČR prerozdeľuje okolo 30 miliárd českých korún, o tri percentá. Pri Programe rozvoja vidieka, v ktorom sa v poslednom sedemročnom období prerozdelilo okolo 100 miliárd korún, by sa mala obálka znížiť o 12 percent. Poľnohospodárom ale podľa predsedu porastú náklady napríklad vplyvom nových sprísnených ekologických podmienok.

Presná podoba novej politiky ešte nie je známa, nie je istý ani termín začiatku jej uplatňovania, ktorý sa už niekoľkokrát odložil. Zväz a komora združujú najväčších českých poľnohospodárskych zamestnávateľov.