Výskyt slintačky a krívačky spustil prísne veterinárne opatrenia aj v našich chovoch. Doteraz sa na ne zameriavali najmä chovy hydiny a ošípaných, ktoré sa dlhodobo bránia nákaze – v jednom prípade vtáčou chrípkou a v druhom africkým morom ošípaných. Dnes však prísne opatrenia musia zavádzať už aj farmy s hovädzím dobytkom.

„Na hospodárskom dvore v Číčove, ktorý spadá do pásma dohľadu, máme 460 zvierat. Máme tam len hovädzí dobytok. Od veterinárov sme dostali nariadenie, kde sú vypísané opatrenia, ktoré treba dodržiavať. Trochu nás to samozrejme obmedzuje, ale nie je s tým veľký problém – ani pri premiestňovaní zvierat, ani pri preprave vedľajších produktov,“ skonštatoval Peter Lelkes, predseda predstavenstva Poľnohospodárskeho družstva Sokolce.

Podnik sídli v okrese Komárno. V uplynulých dňoch ho opakovane navštívili aj pracovníci Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy.

„Boli tu už dvakrát. Kontrolovali zvieratá, či sa u nich nevyskytujú nejaké symptómy. Zatiaľ našťastie nie, lebo to by bola pre nás pohroma,“ dodal Lelkes.

Dezinfekčné brody opäť v prevádzke

Základom prevencie šírenia nákazy sú najmä hygienické opatrenia.

„Chovatelia musia dbať na biosecurity, teda zabrániť prenosu patogénov na svoje chovy. Základom je sfunkčnenie dezinfekčných brodov a rámov pri vstupe na farmy. To je nutné zabezpečiť, aby všetky osoby aj všetky dopravné prostriedky, napríklad cisterna s mliekom alebo auto veterinára, prešli kolesami cez dezinfekciu,“ apeluje Ivan Pavlík, odborný zamestnanec – šľachtiteľ – bonitér zo Zväzu chovateľov slovenského strakatého dobytka.

V mnohých chovoch dezinfekčné brody existujú z minulosti, len sa roky nevyužívali.

„Brody existujú aj u nás, len sa využívali niekedy menej, niekedy viac. Voľnosť pohybu bola benevolentnejšia, ale teraz je to minulosťou. Všetko sa sprísnilo. Máme tiež zákaz vstupu na hospodársky dvor zo strany cudzích osôb. Vojsť môžu len ľudia, ktorí tam pracujú, prípadne dovoz krmiva, ale aj to je veľmi prísne kontrolované. Všetko máme uzavreté,“ uviedol Lelkes z PD Sokolce.

Bez návštev

Pohyb osôb do chovov by mali chovatelia znížiť len na nutné minimum.

„Potrebné je, aby sa monitoroval aj pohyb osôb na farmách a aby neboli otvorené brány. Nemali by tam vstupovať ľudia, ktorí tam nemajú nevyhnutne čo robiť, teda mimo napríklad veterinára, inseminátora, prípadne plemenára. Nesmie to byť ako nejaký deň otvorených dverí,“ vysvetlil Ivan Pavlík.

Mnohé farmy sa pritom v rámci popularizácie poľnohospodárstva v uplynulých rokoch zapojili do projektov pre školákov, v rámci ktorých chovy navštevujú žiaci z materských či základných škôl.

„Toto treba teraz úplne zaraziť. Žiadne návštevy a ani žiadne podobné akcie,“ dodal Pavlík.

Opatrenia by podľa neho nemali dodržiavať len chovatelia z prihraničných oblastí.

„Mali by ich zaviesť aj chovatelia na severe alebo východe Slovenska, v celej krajine. Je to v ich záujme, aby svoje chovy ochránili,“ dodal Pavlík.

Ešte skôr, ako zverejnili oficiálnu informáciu o slintačke a krívačke v Maďarsku naše orgány, na situáciu reagovali napríklad v Poľnohospodárskom družstve Bátorove Kosihy z okresu Komárno. Už v doobedňajších hodinách 7. marca informovali svojich sledovateľov na sociálnej sieti Facebook.

„Vstup na našu farmu hovädzieho dobytka je prísne zakázaný pre nepovolané osoby! Toto opatrenie je zavedené z dôvodu biologickej bezpečnosti, ochrany zvierat a prevencie šírenia chorôb. Bez povolenia je vstup na farmu neprípustný! Akékoľvek porušenie zákazu bude riešené príslušnými orgánmi!“ uviedli PD Bátorove Kosihy na svojej sociálnej sieti.

Pozor na dopravu

Zdroj nákazy v chove v Maďarsku, kde sa slintačka a krívačka potvrdila minulý týždeň, zostáva zatiaľ otázny. Polemizuje sa najmä o prenose cez dopravcu.

„Pri preprave si treba dať obzvlášť pozor, najmä ak ide do alebo zo zahraničia. Ako rizikové sa ukazujú napríklad kamióny, ktoré vozia zvieratá do Turecka a podobne. Nehovorím, že zdrojom nákazy v Maďarsku je Turecko, nemusí to tak byť. Avšak je to krajina, kde sa slintačka a krívačka vyskytuje, vždy je tu riziko nejakých prenosov. Takže obzvlášť pri prevozoch zvierat je potrebné dbať na to, aby boli kamióny poriadne vydezinfikované, a aby personál dodržiaval všetky opatrenia v rámci bezpečnosti. Toto si musia chovatelia sledovať a rešpektovať to v ich vlastnom záujme,“ dodal Pavlík.

Otázniky nad trhom

Slintačka a krívačka postihuje okrem hovädzieho dobytka všetky raticové prežúvavce, rovnako aj ovce, kozy či ošípané.

„V našich chovoch platia prísne hygienické opatrenia už od výskytu afrického moru ošípaných, takže v tomto smere sa pre nás nič nemení. To, že sa ohnisko objavilo práve v Maďarsku, nás neprekvapilo. Maďarsko má špecifický systém registrácie zvierat, takže aj to môže byť jeden z dôvodov. Či je príčinou prenos dovozom alebo iným spôsobom, o tom informácie nemáme,“ skonštatoval František Valášek, predseda Slovenskej asociácie chovateľov ošípaných.

Hoci výskyt nákazy pre farmy ošípaných ďalšie opatrenia nad rámec už zavedených neprináša, istý dosah výskytu ochorenia možno očakávať.

„Maďarsko je krajinou, ktorá ošípané vyvážala aj smerom na Čínu. Výskytom slintačky a krívačky sa podľa našich informácii zastavuje vývoz všetkých zvierat, rovnako tak aj mäsa a výrobkov z neho, vrátane bravčového. Nevieme, na akú dlhú dobu. Môže sa však stať, že v tomto úzkom stredoeurópskom priestore vznikne istý prebytok ošípaných. Nemáme však zatiaľ údaje o tom, koľko v tomto smere Maďarsko vyvážalo. Ale je to vec, ktorá by mohla mať vplyv na trh. Avšak pri ošípaných tu nie je nejaký veľký prebytok, takže by to nemalo spraviť veľký problém,“ dodal Valášek.

Regionálne veterinárne a potravinové správy Bratislava, Nové Zámky, Levice, Veľký Krtíš, Lučenec, Rimavská Sobota, Rožňava, Košice okolie a Trebišov na základe nariadenia Štátnej veterinárnej a potravinovej správy identifikujú všetky komerčné chovy hovädzieho dobytka, oviec, kôz a ošípaných v päťkilometrovom pásme od hraníc s Maďarskom. Klinické prehliadky vo všetkých identifikovaných chovoch vykonajú poverenými úradnými veterinárnymi lekármi v termíne najneskôr do 21. marca.