Takzvaná správa o nezrovnalosti je pre mnohých poľnohospodárov neslávne známy pojem. Aj v uplynulom období nepotešila mnoho agropodnikateľov, napríklad na Orave. Pôdohospodárska platobná agentúra uvádza, že ročne vypracuje stovky správ o nezrovnalosti. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora žiada upraviť proces ich vydávania, odstrániť blokovanie čerpania ostatných zdrojov zo schém štátnej pomoci či zaviesť zákonnú lehotu, v ktorej by sa mala platobná agentúra poľnohospodárom vyjadriť.

„V roku 2020 nám prišlo rozhodnutie k priamym platbám, ktoré bolo právoplatné. Dostali sme peniaze na účet, nemali sme sa prečo odvolávať. A vlani, po troch rokoch nám napísali, že zistili, že na časť plochy sme v roku 2020 dotáciu dostať nemali a máme ju vrátiť. U nás to nebolo veľa hektárov, ale dali nám k tomu ešte pokutu, takže sme museli zaplatiť akoby za dvojnásobok hektárov. Spolu asi 11 tisíc eur. Avšak mali sme v tom čase podanú aj žiadosť o zelenú naftu, a tú by nám nevyplatili, lebo to, čo sme mali vrátiť, bolo vyhodnotené ako dlh voči štátnemu rozpočtu. Takže sme nezrovnalosť vrátili, lebo by sme prišli o zelenú naftu, ktorá nám priniesla viac peňazí,“ vysvetlil Tomáš Lúchava, predseda Podielníckeho roľnícko-obchodného družstva Bobrov (okres Námestovo).

Družstvo sa následne obrátilo na súd, keďže sa mu postup Pôdohospodárskej platobnej agentúry nezdal správny. Výsledok zatiaľ súdny systém nepriniesol.

„Mapové podklady, na základe ktorých vznikli nezrovnalosti, mala PPA k dispozícii skôr. My sme ich dostali až v kampani 2022 a vtedy sme si reálne nejakú výmeru v žiadostiach zmenšovali. Išlo o plochy zarastené náletovými drevinami a vyjazdené cesty. Ale v kampani 2020 sme tieto podklady nemali, teda sme to nemali ako vedieť. Dostali sme právoplatné rozhodnutie a hop, vlani nám napísali, že zistili, že sme danú plochu neobrobili, ako sme mali,“ hovorí Tomáš Lúchava.

Rozhodnutie sa mu zdá neseriózne a nelogické, pretože za rok 2020 dostali právoplatné rozhodnutie a vyplatené priame platby. Tomáš Lúchava roky pôsobí aj ako predseda oravskej poľnokomory a vie, že jeho situácia nebola ojedinelá.

„Máme tu v okolí prípady, kde išlo o väčšie plochy aj v chránených vtáčích územiach. Poľnohospodári mali dodatočne dokazovať, že sa tam zvieratá pásli, lebo niekomu sa to dodatočne zdalo nedostatočne vypasené. V týchto prípadoch nezriedka žiadala platobná agentúra vrátiť 80 až 100 tisíc eur,“ skonštatoval predseda Oravskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

Stovky prípadov

Podobných prípadov sa na Slovensku v uplynulých rokoch vyskytlo mnoho. Samotná Pôdohospodárska platobná agentúra v písomnom stanovisku pre poľnoinfo.sk uviedla, že ročne eviduje stovky správ o nezrovnalosti, vlani to bolo dokonca ešte viac.

„V roku 2023 bolo evidovaných 1 241 nových Správ o zistenej nezrovnalosti / finančnom vyrovnaní / vrátení dotácie – to sa týka spoločne priamych podpôr, projektových podpôr a dotácií. V roku 2022 ich bolo evidovaných 700 a v roku 2021 to bolo 557,“ uviedla Vladimíra Pôbišová, hovorkyňa Pôdohospodárskej platobnej agentúry s tým, že za každý rok daný počet zahŕňal len nové správy.

„Ak platobná agentúra zistí nezrovnalosť z vlastného podnetu alebo z iného podnetu, je povinná vypracovať správu o zistenej nezrovnalosti a predložiť ju prijímateľovi a v prípade zistenia nezrovnalosti podľa osobitných predpisov, je povinná ju predložiť aj orgánu, ktorý zabezpečuje ochranu finančných záujmov Európskej únie,“ informovala Vladimír Pôbišová.

Podpory má žiadateľ pozastavené až do dňa vysporiadania finančných vzťahov s agentúrou. Presne do dňa, kým poľnohospodár sumu vyčíslenú v správe o nezrovnalosti platobnej agentúre nevráti.

„Pozastavenie vyplácania do dvojnásobku sumy zistenej nezrovnalosti vykonáva PPA automaticky voči všetkým dlžníkom bez rozdielu,“ dodala Pôbišová.

Kritika v rámci pripomienok

Práve správa o nezrovnalosti a postup, ktorý je v rámci jej zasielania a riešenia nezrovnalostí uplatňovaný, sa nejaví ako správny nielen jednotlivcom.

Výhrady prejavila aj najväčšia organizácia agropodnikateľov na Slovensku – Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora. Tá zastrešuje producentov až 80-tich percent produkcie v krajine, na čo počas pondelkovej tlačovej konferencie, hoci v inej veci, dal dôraz aj minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richard Takáč. Jeho tlačové oddelenie na otázky poľnoinfo.sk, týkajúce sa správy o nezrovnalosti a výhrad zo strany SPPK aj iných organizácií, neodpovedalo.

„Zásadne žiadame predkladateľa podrobne upraviť proces vydávania správy o zistenej nezrovnalosti v intenciách Správneho poriadku a žiadosti o vysporiadanie finančných prostriedkov. Zároveň žiadame explicitne uviesť v zákone, že zaslanie správy o zistenej nezrovnalosti nezakladá právo Pôdohospodárskej platobnej agentúry zablokovať čerpanie prostriedkov zo schém štátnej pomoci,“ uvádza sa v jednej z pripomienok, ktorú len pred pár týždňami predložila Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora v rámci medzirezortného pripomienkového konania k návrhu zákona o príspevku poskytovanom z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Nezákonný postup?

Do pripomienkového konania sa návrh zákona dostal na prelome rokov. Pripomienky mohli záujemci predkladať do 18. januára 2024. Pribudlo ich celkovo 128, z toho 32 bolo zásadných. Medzi nimi aj pripomienka SPPK k správe o nezrovnalosti.

„Vzhľadom na skutočnosť, že správa o zistenej nezrovnalosti sa vystavuje v prevažnej väčšine len na základe Diaľkového prieskumu Zeme, hrozí, že správa vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Z dôvodu, že bol nedostatočne zistený skutkový stav, resp. to, že z podkladov správy o nezrovnalosti nevyplýva zistený skutkový stav, sú správy o zistenej nezrovnalosti nezákonné,“ uvádza sa v pripomienke SPPK.

Poľnokomora namieta aj to, že počas celého procesu je poľnohospodár vystavený právnej neistote v tom, že nevie, kedy sa PPA bude zaoberať prípadnými námietkami, ktoré voči správe o nezrovnalosti podá.

„Pokiaľ by prijímateľ namietal údaje uvedené v správe a predložil platobnej agentúre tvrdenia a dôkazy preukazujúce nesprávnosť údajov v správe, platobná agentúra nemá formalizovaný postup ani zákonnú lehotu, v ktorej by sa mala vyjadriť, či predložené tvrdenia a dôkazy považuje za spôsobilé zmeniť údaje uvedené v správe,“ uvádza SPPK v pripomienke.

Aj preto SPPK v rámci medzirezortného pripomienkového konania žiada, aby sa takýto formalizovaný postup zaviedol.

„Možnosť vyjadriť sa k veci, predložiť dôkazy, zabezpečiť si prostriedky procesnej obrany pred začatím samotného správneho konania umožňuje PPA dobrovoľne všetkým dlžníkom. Námietku voči Správe o zistenej nezrovnalosti je dlžník oprávnený podať kedykoľvek, avšak po začatí správneho konania sa v zmysle správneho poriadku na neho hľadí ako na účastníka konania. V zmysle uvedeného sa v rámci správneho konania budú uplatňovať zákonné lehoty a lehoty určené správnym orgánom,“ hovorí Vladimíra Pôbišová z Pôdohospodárskej platobnej agentúry.

SPPK kritizuje, že o údajných nedostatkoch sa poľnohospodári dozvedajú spätne, aj po niekoľkých rokoch. Bez vedomia pochybenia tak často problémy prenášajú aj do ďalších rokov. Komora v pripomienke tiež naznačila, že nakoľko sa správy zakladajú väčšinou na základe Diaľkového prieskumu Zeme, hrozí, že samotná správa vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu.

Trpezlivosť nie je večná

„Podľa informácií, s ktorými je SPPK konfrontovaná z regiónov, má počet, resp. finančný rozsah nezrovnalostí medziročný nárast, ktorý evidujeme približne od roku 2020. Z nášho pohľadu je smutné, že nezrovnalosti sa týkajú napríklad druhovo pestrých trvalých trávnych porastov, na ktorých poľnohospodár v mnohých prípadoch dodržiava povinný (zákonný) aj dobrovoľný manažment (ochrana biotopov trvalých trávnych porastov) a „odmenou“ sú mu nezrovnalosti, ktoré predznamenávajú upúšťanie od tradičného hospodárenia a od hospodárenia celkovo na takýchto plochách,“ vyjadrila sa Jana Holéciová z SPPK.

Často tak ide o pasienky so solitérnymi drevinami, ktoré vytvárajú tieň pre zvieratá a priaznivo vplývajú na diverzitu krajiny.

„Žiadame, aby sa platobná agentúra oboznámila v takých prípadoch aj s podkladmi, ktoré na vyžiadanie platobnej agentúre v takých prípadoch poskytne žiadateľ. Napríklad evidencia pozemkov, kniha honov, denník pasenia a ďalšia povinná či dobrovoľná dokumentácia žiadateľa. Aby až následne PPA konštatovala ešte len podozrenie na nezrovnalosť a nie hneď aj samotnú nezrovnalosť,“ vyzvala SPPK v zásadnej pripomienke.

To, či sa ministerstvo pôdohospodárstva bude zaoberať problémami, na ktoré poľnohospodári poukazujú v rámci medzirezortného pripomienkového konania zostáva otázne. Vyhodnotenie pripomienok zatiaľ trvá.