Nie sme žiadni ušmudlaní exoti! Mladej generácii je potrebné neustále prízvukovať, že poľnohospodárstvo nie je menej hodnotné či podradné, no perspektívne. Hovorí v príhovore na stredajších oslavách 75. výročia založenia Strednej odbornej školy v Pruskom jej absolvent a v súčasnosti predseda družstva v Mestečku – Peter Ježo.

Prispôsobiť sa prepadu

V sále novozrekonštruovaného internátu, kde boli ešte pred pár rokmi izby, počúva asi stovka gratulantov príhovory hostiteľov aj pozvaných hostí. Zástupcovia školy sa priznávajú k prežitej histórii, no upozorňujú aj na kvalitatívny posun, ktorý v ostatných rokoch urobili.  So zriaďovateľom – Trenčianskym krajom, postupne odstraňujú investičný dlh, ktorý sa roky v rozsiahlom areáli pruštianskeho kaštieľa hromadil. V ostatnom období investovali milióny eur do budov, poľnohospodárskej techniky, interaktívnych tried či diagnostických panelov využiteľných najmä v modernom odbore agromechatronik.

Dvaja z rečníkov nazvú počas príhovoru riaditeľku školy Janku Fedorovú ženou s atómovou energiou. So školou je spätá od roku 1989. Vtedy čerstvá agronómka vyštudovaná v Nitre nastupovala vyučovať na školu, ktorú posledných pätnásť rokov riadi.

Ak v revolučnom roku, v ktorom začínala jej školská kariéra, pracovalo v agrorezorte 350 tisíc ľudí, už o štyri roky neskôr to bola len polovica z tohto počtu. Zdalo sa, že pripravovať v tejto situácii mladých, keď skúsení a vzdelaní hľadajú uplatnenie v iných rezortoch, nedáva príliš zmysel. O poľnohospodárstve sa odrazu prestalo hovoriť ako o perspektívnom a to agrárnemu školstvu nepomáhalo.

Keď sa na televíznej obrazovke objavil akýkoľvek predstaviteľ agrárnej samosprávy, zväčša tiekli najmä prúdy sĺz nad situáciou v chlebovom odvetví. Ako v takejto nálade presvedčiť rodičov, že ich dieťa, ktoré si zvolí poľnohospodársku školu čaká budúcnosť s peknou pracovnou kariérou?

Aj napriek mizerným predpokladom prežili

Mnohé školy to nevydržali. Strácali žiakov, nedokázali sa prispôsobiť trhu práce a samosprávne kraje ich rušili šalamúnskym spôsobom zlučovania s inými školami. Často agrárne odbory na týchto spojených školách už po pár rokoch vymizli z osnov a zostalo to, čo vo vzdelávaní preferovali rodičia.

V Pruskom napriek celospoločenskej situácii školu udržali. Ich predpoklady boli pritom mizerné. Sú umiestnení v rámci regiónu, ktorý nemožno nazvať poľnohospodárskym a úplne excentricky v rámci Slovenska či aj Trenčianskeho kraja – len pár kilometrov od českých hraníc. Ani samotné sídlo školy v malej obci v okrese Ilava nevytvára v očiach budúcich absolventov lukratívnu lokalitu, kde by teenegeri chceli prežiť svoj internátny život.

Často, keď sú podmienky najťažšie, to ľudí naštartuje k výkonu, aby dokázali svoje opodstatnenie. To bol aj príklad Pruského. Dnes zostali ako jediná stredná poľnohospodárska škola v celom Trenčianskom samosprávnom kraji, na čo niekoľko ráz počas podujatia upozornil aj jeho župan Jaroslav Baška.

„Naša práca stojí za to. Vychovávame mladú generáciu, ktorá je čistá, nadšená, pozerá do života s radosťou a s nádejou na poľnohospodárstvo. Našou úlohou je pripraviť im takú budúcnosť, že nás budú reprezentovať v zamestnaniach vzdelaní a schopní mladí ľudia,“ hovorí Janka Fedorová.

Presviedčajú a komunikujú

Aký je teda recept pruštianskej školy? To nikto nepovie, ale asi najmä platí, že to nevzdali. Fedorovej zástupca Jozef Hudec chodí mesiace po základných školách v širokom okolí, ako v minulosti knihkupec Matej Hrebenda, ktorý rozširoval po Slovensku knihy a zvyšoval vzdelanosť. Jozef Hudec navštevuje desiatky základných škôl a presviedča nerozhodnutých. Najskôr deti na základných školách, potom rodičov a nakoniec, podľa hesla lepšie raz vidieť ako počuť otvára škola brány budúcim záujemcom aj v rámci dňa otvorených dverí.

Počas toho stredajšieho sa prišli do školy pozrieť aj traja rodičia s deťmi zo Senice a jeden z Myjavy. Je to aj jeho robota, že o škole vedia v širokom okolí. Na severe Slovenska mieri až na Kysuce, východnú hranicu mu tvorí Prievidza a juh Nové Mesto nad Váhom. Západné regióny od školy mu odpadajú, to už by lovil v moravských vodách.

Aktívne spojenie s praxou

Počas programu, ktorý škola pripravila pre hostí sa prezentujú svojimi schopnosťami aj študenti. Medzi nimi vystúpi hrou na akordeóne aj štvrták Lukáš Horniaček. Má blízko k technológiám. Jeho starý otec pracoval celý život na družstve s technikou a otec je mechanik kamiónov. Aj Lukáš sa chce živiť rukami a dokonalým poznaním toho, ako stroje fungujú. Zaujal ho preto odbor určený dodávateľom techniky – Agromechatronik. Chcel vedieť o opravách súčasnej poľnohospodárskej techniky čo najviac. V tomto roku štúdium končí maturitou tak, ako jeho ďalší ôsmi spolužiaci.

Lukáš vo štvrtok prvý raz nastupuje v rámci praxe na servisné stredisko Agri CS v Trnave, kde strávi celý školský rok.

„Ideme dvaja. Sme podelení všetci spolužiaci v rámci dodávateľov techniky. Dvaja spolužiaci chodia do spoločnosti Šupa vo Veľkých Kostoľanoch, dvaja do Moreau Agri v Trenčianskej Turnej, dvaja do Agroservisu a jeden do Agrotecu,“ vymenúva Lukáš Horniaček.

Je rád, že sa v štvrtom ročníku dostáva do praxe. Tri dni z týždňa strávi v škole a dva u dodávateľov strojov. Niektorí spolužiaci praxovali v servisoch už počas tretieho ročníka. Marián Šupa, predajca značky Kubota bol jedným z prvých, ktorý videl v chalanoch z odboru, ktorého vznik iniciovalo ich stavovské združenie AGRION, perspektívu.

„Momentálne máme dvoch študentov z Pruského a sú schopní. Úroveň školy je veľmi dobrá. Viem to posúdiť. U nás študenti na praxi nezametajú dielňu, ale musia byť pri opravách a vtedy hneď vidíte, či za niečo stoja,“ vysvetľuje M. Šupa.

Už niekoľko rokov v spoločnosti Šupa pracuje aj jeden z prvých absolventov maturitného odboru, ktorý začal vznikať v roku 2015 a prví chalani prišli do praxe v roku 2019.

Obsluha strojov pre prax

Škola v Pruskom ponúka vzdelávanie vo viacerých odboroch. Jedným z nich je aj štandardný trojročný odbor zameraný na poľnohospodársku prax s názvom poľnohospodár – mechanizácia. Po študentoch tohto odboru pravidelne siaha aj najbližší možný zamestnávateľ, ktorým je družstvo v Pruskom.

„Škola v Pruskom je trvalo spojená s našim družstvom. Aj aktuálne zamestnávame dôchodcov, ktorí sa pred desiatkami rokov v nej vyučili. Nie je to len historické puto, ale aj súčasnosť. Aktuálne máme až päť študentov v duálnom vzdelávaní. Jedného tretiaka, dvoch druhákov a dvoch prvákov. Zamestnávame aj troch čerstvých absolventov odboru poľnohospodár – mechanizácia,“ hovorí Ján Kopšo, predseda PD Vršatec v Pruskom.

Družstvo obhospodaruje 1 400 hektárov poľnohospodárskej pôdy, každoročne dodá spracovateľom 4,5 milióna kilogramov mlieka a zamestnáva 65 ľudí.

Dôvera

Napriek tomu, že škola v Pruskom nemá v regióne konkurenciu, nespráva sa tak! Jej vedenie vie, že uspokojiť sa so súčasným stavom by znamenalo jej postupný zánik. Pedagógovia sa angažujú v mnohých medzinárodných projektoch a rodičom svojich študentov neustále dokazujú, že sa rozhodli dobre. Predávajú im dôveru, že o deti, ktoré vychovali, bude postarané nie len počas troch či štyroch rokoch štúdia v Pruskom, ale aj počas ďalších 40 či 50 rokov ich pracovného života.