Zadajte hľadaný výraz

Článok dňa Z domova Zaujímavosti

Neustále zneisťovanie a chýbajúci dialóg ich takmer vyhnal do ulíc

Neustále zneisťovanie a chýbajúci dialóg ich takmer vyhnal do ulíc
insert_photoarchív poľnoinfo.sk - Peter Mikulina (vľavo) a Mojmír Haško (v strede) s moderátom Štefanom Skrúcaným počas podujatia TOP AGRO 2018/2019.

Poľnohospodári z Banskej Bystrice majú radi diskusiu. Nezľakli sa jej ani v čase koronavírusovej pandémie. Svojich hostí pozvali do srdca Slovenska, aby s nimi hovorili otvorene, zoči-voči, o tom, čo ich ťaží. Uprednostnili osobný kontakt pred virtuálnym svetom obrazoviek. Podujatie nahlásili úradom a hostí pred vstupom do zasadacej miestnosti otestovali. Roky je im bližšia evolúcia, ako revolúcia, rozhovor, ako boj na bodáky.

Napriek tomu to na prelome rokov vrelo aj na Horehroní. Tamojší poľnohospodári boli pripravení vyjsť do ulíc. Traktory boli prichystané, transparenty vytlačené a schválené boli aj trasy prejazdov techniky. To všetko preto, aby upozornili, že minister Ján Mičovský s nimi nedostatočne komunikuje, čoho výsledkom sú návrhy, ktoré ich za ostatný rok už neraz zodvihli zo stoličiek.

Z natlakovaného hrnca bola vypustená para

Príprave na ostrý štrajk v desiatkach poľnohospodárskych podnikov na Horehroní predchádzalo vyhlásenie celoslovenskej štrajkovej pohotovosti. Tú oznámili čelní predstavitelia Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory po svojom valnom zhromaždení ešte v októbri 2020. O niekoľko mesiacov neskôr, predstavenstvo, ako najvyšší orgán SPPK, rozhodlo o tom, že štrajková pohotovosť trvá, ale priama konfrontácia sa nateraz odkladá.

Z natlakovaného hrnca bola vypustená para, čo však niektorí poľnohospodári z oblasti Banskej Bystrice a Brezna, tamojšiemu vedeniu regionálnej komory vyčítajú.

„Sme súčasťou SPPK a musíme rešpektovať názor väčšiny. Celoslovenské predstavenstvo rozhodlo a tak nakoniec dokázalo ukočírovať aj rozvášnenú situáciu v regiónoch. Napríklad aj u nás v Bystrici,“ hovorí Peter Mikulina, predseda tamojšej regionálnej komory.

Poľnohospodárstvo postavené na produkcii mlieka

Peter Mikulina, ktorý vedie aj družstvo v Strelníkoch, pozná situáciu v okolí Banskej Bystrice či Brezna dobre. Uvedomuje si, že nenastala z roka na rok. Problémy sa dlhodobo neriešili a kopili. K nim však zo strany nového vedenia ministerstva neprichádzali riešenia, ale ďalšie návrhy, ktoré situáciu skôr vyhrocovali.

Horehroncom neprekáža rezortná predstava poľnohospodárstva, ktorú často spomína minister. Ich poľnohospodárske podniky a polia, ktoré obhospodarujú, spĺňajú predstavy krajiny s pestrou štruktúrou výroby či koncovkou v podobe spracovania. Nečakajú so založenými rukami na roky neistú ponuku zo strany agrorezortu, ale dlhodobo volia riešenia, ktoré sú prínosom pre krajinu, aj ich hospodárenie.

Dominantnou v regióne je produkcia mlieka. Či kravského alebo ovčieho. Už roky poznajú slovenskí spotrebitelia jogurty z družstva Selce, ktoré finalizuje vlastnú produkciu mlieka. Pred niekoľkými rokmi sa s vlastným spracovaním pridali aj Breznania. Na svojej farme vybudovali novú mliekareň a pestrým výrobným programom oslovujú napríklad hotely v turistickom regióne Horehronia. Aj tvrdé syry zo Slovenskej Ľupče už dávno našli svojho spotrebiteľa.

Banská Bystrica je pravdepodobne jediným krajským mestom, kde sú aj po viac ako desiatich rokoch od ich celoslovenského boomu, umiestnené štyri mliečne automaty. Prevádzkujú ich tamojší poľnohospodári z Badína a zo Strelníkov. Denne sa z nich vyčapuje približne 850 litrov mlieka.

Obrovský investičný dlh môže byť pre mliečne Horehronie fatálny

Poľnohospodárstvo regiónu je postavené na výrobe mlieka. Napriek tomu perspektíva v jeho produkcii nie je ružová. Od Badína po Telgárt, čo je sto kilometrov, bola za posledných tridsať rokov postavená len jedna nová maštaľ.

„Je to obrovská hanba našej politickej reprezentácie, ktorá európske prostriedky nedokáže nasmerovať do programov, ktoré vedia pomôcť tým, ktorí hľadajú možnosti ako vyrábať a rozvíjať vidiek prostredníctvom zamestnanosti, či dlhodobo udržateľného poľnohospodárstva, ku ktorému musí patriť aj chov hospodárskych zvierat. Od ministra sme očakávali práve tento prístup. Nie že sa bude v apríli a máji zaoberať repkou, ktorú okrem dvoch podnikov na celom Horehroní nikto ani nepestuje,“ hovorí Peter Mikulina.

Do Bratislavy pritom odkazuje, že mlieko chcú robiť aj naďalej. Vďaka neistej agropolitike a v lepšom prípade polstroročným ustajňovacím priestorom však strácajú krok s okolitými štátmi. Obrovský investičný dlh môže byť pre mliečne Horehronie fatálny. Roky rozvíjané mliečne chovy sa tak môžu premeniť na extenzívne – bez trhovej produkcie mlieka.

„Keď bojujeme za ANC platby, tak bojujeme za zvieratá. Chceme viac peňazí preto, aby bol rozvoj subjektov so živočíšnou výrobou. Protestné akcie mali verejnosť upozorniť na to, že prostriedky potrebujeme, aby sme prežili a rozvíjali výroby prospešné pre Slovensko,“ hovorí Peter Lukáč, riaditeľ poľnohospodárskeho podniku v Brezne.

ANC platby sú pritom priamo naviazané na chov prežúvavcov. Na trvalých trávnych porastoch tak musí byť chovaný hovädzí dobytok, ovce, kozy či kone.

Rozhodujúca bola redistibutívna platba?

„Niektorí členovia nie sú spokojní, že k štrajku nakoniec nedošlo. Dokonca do komory vstúpil poľnohospodár z regiónu len kvôli tomu, že sme mali záujem poukázať na problémy z ostatných mesiacov,“ hovorí Peter Mikulina.

Jeho vyjadrenia pozorne počúva Emil Macho, predseda SPPK, ktorý prišiel medzi niekoľkých reprezentantov tamojšieho regiónu.

„Cieľom štrajkovej pohotovosti bolo, aby sme dosiahli určité ciele. Nedokážeme však za rok, či dva, zmeniť to, čo sa tu za 30 rokov pokazilo. Faktom je, že redistributívna platba sa negatívne nedotkne poľnohospodárov, aj keď to podľa pôvodného návrhu tak vyzeralo. Po tlaku našich členov sa nastavila racionálne,“ hovorí Emil Macho.

Mojmír Haško, člen predstavenstva SPPK za banskobystrický región súhlasí a pripomína kompromisné riešenie, ktoré sa v súvislosti s podporou prvých hektárov prijalo.

„Pôvodný návrh hovoril o tom, že sadzba SAPS by mala medziročne klesnúť plošne o viac ako 20 eur. Z týchto prostriedkov mali byť podporené prvé hektáre až sumou 150 eur. Aktuálny dokument už s poklesom SAPS nepočíta a naopak, všetci poľnohospodári získajú na prvé hektáre 50 eur navyše,“ hovorí Mojmír Haško, ktorý vedie aj družstvo v Badíne.

Redistributívna platba bol návrh vytiahnutý z klobúka rezortného ministerstva na začiatku tohto roka. Ako prvé o jej zavedení informovalo poľnoinfo.sk. Postupom niekoľkých dní bol dokument korigovaný, až vznikol za obrovského tlaku poľnohospodárov a médií Haškom prezentovaný kompromis.

Diskusia o pasení zvierat

Veľmi podobný postup zvolilo ešte vlani ministerstvo životného prostredia. Chovatelia hospodárskych zvierat zažili šok z návrhu vyhlášky, ktorou sa vykonáva Zákon o ochrane prírody a krajiny. Prípadné schválenie dokumentu malo mať, napríklad podľa vyjadrení ovčiarov, negatívny dopad na chovateľov v súvislosti s prevenciou pred vznikom škôd spôsobených veľkými šelmami.

Samotný návrh dokumentu vznikol na envirorezorte bez názoru zástupcov poľnohospodárov. Tvorba vyhlášky bola ale konzultovaná napríklad so Svetovým fondom na ochranu prírody (WWF). Zástupcovia ochranárskej organizácie na rokovaní s poľnohospodármi v Banskej Bystrici uviedli, že konzultácie síce medzi nimi a envirorezortom prebehli, ale na navrhnutom znení vyhlášky sa nepodieľali.

Stretnutie s pastierom

Poľnohospodári z regiónu stredného Slovenska sa na zástupcov WWF nakontaktovali už v minulosti. Stretli sa priamo na družstve v Strelníkoch. Keď tamojší predseda družstva Peter Mikulina počul predstavy ochranárov v súvislosti s pasením oviec, vedel, že návrh a prax nejdú spoločným smerom.

„No nič, zavolal som skúseného pastiera z družstva, aby povedal svoje celoživotné skúsenosti s pasením oviec. Nebolo potrebné veľa a názor zástupcu WWF sa začal postupne otáčať,“ hovorí Peter Mikulina.

Rozumná diskusia podložená faktami začala prinášať ovocie.

„S poľnohospodármi je dobrá spolupráca, lebo je viac vecí, ktoré nás spája, ako rozdeľuje. To na čom vieme pracovať, toho sa treba držať,“ hovorí poľnohospodárom Miroslava Plassmann, riaditeľka WWF Slovensko.

Sú samozrejme oblasti, na ktorých sa ochranári a poľnohospodári nezhodnú. V Banskej Bystrici odzneli napríklad v podobe pohľadu na lov medveďov či vlkov.

„Nestrácajme čas diskusiou o veciach, kde nikdy nenájdeme zhodu. Venujme energiu tomu, čo nás spája. Poľnohospodári sú súčasťou riešenia,“ hovorí zástupcom WWF na rokovaní Emil Macho.

S diskusiou sa dokážu aj zmeny rezortu realizovať jednoduchšie

Prvotný návrh  vyhlášky z dielne rezortu životného prostredia hovoril o oplotených pasienkoch, či tisícoch ovčiarskych psov, ktoré mali u nás pribudnúť takmer zo dňa na deň. Dnes by mala byť situácia, podľa Slavomíra Reľovského, riaditeľa zväzu ovčiarov, iná. Podľa informácií s ktorými disponuje, aktuálny návrh vyhlášky by mal byť pre chovateľov už prijateľný.

„Snažíme sa voliť cestu diskusie. Keď nám niečo nie je jasné, tak sa pýtame. Už roky komunikujeme aj ohľadne poľovnej zveri a tento prístup začína prinášať ovocie. Jednoduché riešenia nie sú,“ hovorí Peter Mikulina.

Poľnohospodári v Banskej Bystrici dúfajú, že budú príkladom aj pre najvyššie poschodie rezortnej politiky. S diskusiou sa dokážu aj zmeny rezortu realizovať jednoduchšie a bez zbytočného vybičovania emócií.

Autor článku: Juraj Huba - poľnoinfo.sk
Zdroj obrázku: archív poľnoinfo.sk - Peter Mikulina (vľavo) a Mojmír Haško (v strede) s moderátom Štefanom Skrúcaným počas podujatia TOP AGRO 2018/2019.

5 1 hlas
Hodnotenie článku
Odoberať komentáre k tomuto článku
Upozorniť ma
guest
0 Komentárov
Inline Feedbacks
View all comments