„Zriadi systém riadenia rizík v poľnohospodárstve a rizikový fond pre ťažko poistiteľné riziká. Budú systematicky napomáhať napríklad riešiť dôsledky škôd spôsobených nepredvídateľnými prírodnými katastrofami v poľnohospodárstve, klimatickými zmenami, ako aj škody spôsobené zverou.“

Takáto formulácia sa nachádza v aktuálne schválenom programovom vyhlásení vlády, ktoré zakotvuje ciele pre nasledujúce vládne obdobie. Otázne je, či si od záväzku koalície možno sľubovať aj kroky v praxi. Rovnaká formulácia sa totiž nachádzala aj v programovom vyhlásení spred roka, a samotné ministerstvo priznáva, že sa odvtedy s prípravou ďaleko nepohlo.

„Rizikový fond je veľký cieľ. Musím povedať, že zatiaľ sme ďaleko nezašli, príprava sa robí,“ vyjadril sa pred pár dňami na tlačovej besede minister pôdohospodárstva Ján Mičovský.

Škody sú aj tento rok

Škody, ktoré spôsobujú napríklad výkyvy počasia, a ktoré by sa dali vykrývať práve z rizikového fondu, sa objavujú už aj tento rok, hoci z neho uplynula len tretina. Poľnohospodárov už potrápilo aj sucho a najmä mrazy.

„Tento rok prišli v marci vyššie teploty, vegetácia sa nabudila, a potom prišli mrazy. Došlo k škodám u ovocinárov, ale evidujeme ich napríklad aj na repke, cukrovej repe a ďalších plodinách,“ uviedol Oliver Šiatkovský z regionálnej komory v Trnave.

Najväčšie problémy zatiaľ zaznamenali ovocinári.

„Škody sú najmä na kôstkovinách, napríklad u marhúľ je to asi 70 percent. Sú sady, kde je to skoro 100 percent, ale sú aj také, kde nie sú takmer žiadne škody, pretože robili protimrazvú ochranu. Avšak my dnes už vieme, že aj keď robíme protimrazovú ochranu a dôjde k vpádu arktického vzduchu, kde je teplota mínus 6 stupňov v celom veľkom profile, tam je veľmi zložitá a ťažká protimrazová ochrana. Tento rok sme na protimrazovú ochranu zatiaľ minuli 600 tisíc eur,“ vysvetlil predseda Ovocinárskej únie Slovenska Marián Varga. Mrazivé noci podľa neho ešte môžu prísť.

Škody zaznamenali aj pestovatelia cukrovej repy, ktorí hovoria o kritickom roku. Okrem mrazu porasty v marci zasiahlo aj výrazné sucho, na juhu ho podporovalo aj dlhodobé veterné počasie. Niektorí pestovatelia majú úrodu poistenú, nie však všetci. Navyše, poistenie nie je možné vo vzťahu k všetkým existujúcim rizikám.

„Tu sa samozrejme otvára otázka rizikového fondu, o ktorom už rozpráva niekoľko vlád. Klimatické zmeny dramatickým spôsobom zasahujú do našej práce a môžu spôsobiť aj krach niektorých poľnohospodárskych podnikov. Je najvyšší čas vytvoriť rizikový fond.  My sme možno očakávali, že aj z plánu obnovy prídu nejaké peniaze, a že sa vytvorí tento fond. Z plánu obnovy sa však pre agrosektor nedostalo ani jedno euro,“ dodal predseda Zväzu pestovateľov cukrovej repy Róbert Kovács.

Ako ďalej?

O potrebe fondu na Slovensku nie je pochýb. Chýba však to najdôležitejšie – realizácia.

„Máme čiastočnú možnosť nahradiť rizikový fond schémami, ktoré vedia sanovať podporu poistného pre niektoré druhy poistiteľných rizík, ale vieme, že rizikový fond je určený najmä pre riziká nepoistiteľné. A v tomto smere ambícia, aj moja spolupráca s kolegami zo sekcie poľnohospodárstva je založená na tom, že sa to bude vzťahovať k roku budúcemu,“ uviedol Ján Mičovský.

K schémam, ktoré môžu zatiaľ poľnohospodári na sanovanie škôd či zníženie rizík využívať, patria schémy štátnej pomoci: na platby poistného, na náhradu škôd spôsobených nepriaznivou poveternostnou udalosťou, ktorú možno prirovnať k prírodnej katastrofe, na prevenciu, kontrolu a eradikáciu ochorení zvierat, na úhradu trhovej hodnoty hospodárskych zvierat v dôsledku nariadených veterinárnych opatrení a na odstraňovanie a likvidáciu mŕtvych hospodárskych zvierat.

Rizikový fond by mal v budúcnosti fungovať s finančnou podporou štátu aj poľnohospodárov. Tí avizujú, že prispievať budú.

„Samotný zámer vytvorenia fondu je podľa môjho názoru na ministerstve pôdohospodárstva dobre vypracovaný. Poľnohospodári hovoria, že nemajú problém sa určitou čiastkou podieľať nejakým fixným poplatkom do rizikového fondu. Každý rok nám počasie a zmena klímy ukazuje čoraz viac, že ten rizikový fond je potrebné raz a navždy na Slovensku zriadiť,“ uviedol Emil Macho, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

Ak aj dôjde k zriadeniu fondu, bude chvíľu trvať, kým vraj bude možné ho aj v praxi využívať.

„Preto je treba si uvedomiť, že tento fond sa najskôr musí roky napĺňať. Ak ho my zavedieme a hneď ho budeme aj naplno čerpať, to nebude v poriadku,“ upozornil predseda Ovocinárskej Únie Slovenska Marián Varga.

Aj preto sa s plne fungujúcim rizikovým fondom dá počítať, aj pri prípadnom zriadení v budúcom roku, až v horizonte niekoľkých rokov.