Zadajte hľadaný výraz

Článok dňa Rastlinná výroba Z domova

Záujem o poistenie rastie. Agrorezort opäť zvýšil výšku vyčlenenej sumy na podporu

Záujem o poistenie rastie. Agrorezort opäť zvýšil výšku vyčlenenej sumy na podporu
insert_photopixabay.com

Končí sa len štvrtý mesiac tohto roka a poľnohospodári už zratúvajú prvé škody na plodinách. Viacerí sa obrátili aj na poisťovne.

„Prvými zasiahnutými plodinami sú cukrová repa a ovocie v sadoch. Plodiny poškodil jarný mráz, máme hlásené tiež poškodenie vetrom, kde ide o poškodenie osevného lôžka vyfúknutím, ako aj abrazívne opotrebenie malých rastlín cukrovej repy. Naši klienti už hlásili aj prvé ľadovce z viacerých kútov východného Slovenska, väčšinou na repkách,“ uviedol Dalibor Bán, riaditeľ Agra poisťovne.

Do akej výšky sa škody tento rok zatiaľ šplhajú, je nateraz otázne.

„Výšku celkových škôd je momentálne ťažko odhadnúť, nakoľko naše tímy likvidátorov práve v týchto dňoch vykonávajú obhliadky porastov. Z uplynulých rokov máme však skúsenosti, že v jednotlivých subjektoch to často dosahuje aj desiatky až státisíce eur,“ dodal D. Bán.

Lepšie ako vlani

Hoci počasie od začiatku roka nie je ani zďaleka ideálne a prináša mnohé prekvapenia, samotní pestovatelia zatiaľ tento rok hodnotia lepšie, ako tie minulé.

V predchádzajúcich týždňoch sme mali niekoľko mrazivých vĺn, počas ktorých ovocinári zachraňovali úrodu ovocia. Dobrou správou ale pre ovocinárov a spotrebiteľov je, že zatiaľ mrazivé noci nespôsobili významné škody na stromoch. Môžeme povedať, že škody sú zanedbateľné,“ uviedla Jana Holeciová, hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

Podľa nej najmä pestovatelia ovocia tento rok dobre zvládli protimrazovú ochranu. Tá pre rastúce ceny energií bola drahšia ako v minulosti – zatiaľ čo na hektár ovocného sadu vlani vynaložili 1000 eur, tento rok to bolo aj 1500 eur. Celkové náklady na opatrenia v sadoch sa tak pohybujú okolo sumy 3 milióny eur.

„Ovocinári odhadujú doterajšie škody na asi 20 percent rozkvitnutých stromoch. Vzhľadom na to, že z množstva kvetov sa na jednom strome pre tvorbu ovocia využije len približne 10 percent, teda dvadsaťpercentné poškodenie je zanedbateľné a rovná sa nule,“ dodala J. Holéciová.

O poistenie je záujem

Nakoľko počasie a živly v uplynulých rokoch narobili poľnohospodárom nemálo problémov, čoraz viac z nich využíva aj poistenie úrody, na čo v posledných troch rokoch prispel aj štát.

„Poľnohospodárom sa takýmto spôsobom znížia samotné náklady na poistenie plodín. Z roka na rok sú totiž skúšaní počasím a je pravdou, že aj preplatenie časti nákladov na poistenie zvýši samotný záujem poľnohospodárov o poistenie úrody kvôli výkyvom počasia,“ uviedla Holéciová.

V roku 2019 štát na poistné vyplatil necelé 4 milióny eur, ktoré si rozdelilo 532 subjektov. O rok neskôr suma stúpla o milión eur a peniaze si rozdelilo 821 žiadateľov. Vlani šlo na poistné bezmála 6 miliónov eur, podpory pripadli 920 poľnohospodárom.

„Našťastie sa za posledné tri roky existencie podpory poistenia alokovaná suma zvyšovala zo 4 na 5 a v minulom roku na 6 miliónov eur. Podľa presiaknutých kuloárnych informácií z prostredia MPRV SR a PPA bude táto suma pre aktuálny rok zvýšená na 8 miliónov eur,“ prezradil Dalibor Bán.

Na vyhlásenie samotnej výzvy zatiaľ agropodnikatelia čakajú.

„Boli by sme radi, keby bola výzva vypísaná čo najskôr. Je najvyšší čas, pretože poľnohospodári sa potrebujú zariadiť vzhľadom na novú úrodu a potrebujú vedieť, na čom sú, pretože s poisťovňami sa uzatvárajú zmluvy v tomto čase,“ vyjadrila sa Holéciová.

Rezort v minulých rokoch vypísal výzvy počas jarného obdobia, kedy sa tak stane tento rok, je zatiaľ otázne. Dohady o alokovanej sume však ministerstvo potvrdilo.

„Pre rok 2022 vedenie ministerstva schválilo na predmetné opatrenie limit výdavkov v sume 8 miliónov eur,“ potvrdilo pre poľnoinfo.sk tlačové oddelenie MPRV SR.

A čo ďalej?

Škody na poľnohospodárskych plodinách vzhľadom na počasie a klimatické zmeny, narastajú a v jednotlivých častiach roka už nie sú prekvapením.

„Škody obdobného charakteru zaznamenávame takmer na ročnej báze, s väčšou či menšou intenzitou, ako aj na rozdielnej výmere. Napríklad jarný mráz spôsobil vysoké škody ovocinárom aj pestovateľom cukrovej repy vlani, pri cukrovej repe museli pestovatelia znovuzakladať porasty na výmere takmer 4 tisíc hektárov,“ uviedol Dalibor Bán.

Systém riadenia rizík v poľnohospodárstve, hoci mu dotácie na poistné pomohli, má stále medzery.

„Budem tlmočiť názory našich klientov, poľnohospodárov. K týmto medzerám jednoznačne patrí stabilita a aspoň minimálna úroveň istoty v tejto oblasti. To znamená, že pestovatelia a chovatelia  by privítali minimálnu a zároveň stabilnú hranicu podpory nákladov na poistenie. Napríklad každoročne stabilizovanú 40-percentnú spodnú hranicu podpory vynaložených nákladov na poistenie, súčasne s možnosťou navýšenia pri štedrejšom pridelenom balíku na štátnu pomoc, resp. pri prerozdelení v dôsledku celkových nižších nárokov, ktoré závisia od výšok poisťovaných súm. Uvedené praktiky nie sú u viacerých zo susedných štátov ničím výnimočným,“ vysvetlil Bán.

V rámci stabilného krytia rizík v poľnohospodárstve sa u nás dlho rozpráva aj o rizikovom fonde. Téma údajne opäť ožíva.

„O rizikovom fonde sa pripravuje tento týždeň na MPRV SR stretnutie aj so zástupcami s SPPK, PKS, ASYF, Vidiecka platforma. Preto Vás k tejto téme budeme aktuálne informovať neskôr,“ vyjadrilo sa tlačové oddelenie MPRV SR.

Samotní poľnohospodári aktivitu vítajú.

„Z nášho pohľadu by bolo ideálne, aby sa zachoval dvojpilierový systém poistného. Navrhujeme, aby sa pri poistiteľných rizikách zachovala refundácia časti ročného poistného ako prvý pilier, a pre nepoistiteľné alebo ťažko poistiteľné riziká sa vytvoril rizikový fond, teda druhý pilier. SPPK už roky hovorí o tom, že je nutné vytvoriť systém riadenia rizík v poľnohospodárstve tak, ako to bežne funguje v západoeurópskych krajinách. Do spomínaného rizikového fondu by prispieval nielen štát, ale aj samotní poľnohospodári. Z fondu by sa potom hradili škody na plodinách alebo v živočíšnej výrobe. Poľnohospodári si totiž veľmi dobre uvedomujú, že nemôžu každým rokom žiadať o odškodnenie po suchu, po mrazoch alebo napríklad v prípade mimoriadnej nákazovej situácie v živočíšnej výrobe. Nie je to ani koncepčné a ani imidžové,“ dodala Holéciová.

Autor článku: Ivana Kaliská
Zdroj obrázku: pixabay.com

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Odoberať komentáre k tomuto článku
Upozorniť ma
guest
0 Komentárov
Inline Feedbacks
View all comments