Zadajte hľadaný výraz

Názory a komentáre Z domova

Nahradiť nás môžu tí, proti ktorým bojujeme

Nahradiť nás môžu tí, proti ktorým bojujeme
insert_photoarchív poľnoinfo.sk

Už od 18. storočia, kedy nástupom priemyselnej revolúcie prišlo k zlomu vo vývoji európskej spoločnosti, prichádza ku konfliktu medzi vedeckým a technickým rozvojom na jednej strane a nedôverou a opatrnosťou mnohých ľudí pri pohľade na pokrok.

Aj keď rozbíjanie strojov v Anglicku bolo skôr sociálnou revoltou, ako protestom proti technickému pokroku, cítiť tam zároveň podvedomú nedôveru a obavy z radikálnej zmeny vyvolanej technickým pokrokom. Dnes sa už iba usmievame nad katastrofickými predpoveďami našich predkov pri zavádzaní železničnej dopravy, či automobilov, ale stále sme často voči vedeckému pokroku rezervovaní. Najmä ak ide o veci málo známe, či svojou podstatou vyvolávajúce obavy.

V dnešnom svete, ponúkajúcom cez internet obrovské množstvo informácií, je  orientácia naozaj ťažká a šírka ľudského poznania dáva množstvo alternatív. Pri nových objavoch a technológiách je preto ťažké vysloviť jednoznačný názor, najmä ak ide o veci, ktorých potenciál prispievať k lepšiemu životu vyvažuje neistota a obavy, či neotvárame Pandorinu skrinku. Racionálna miera opatrnosti je v týchto prípadoch na mieste. Napríklad diskusia o prínose atómových technológií pre ľudstvo zrejme neskončí nikdy. Na jednej strane tu je čistá energia jadrových elektrární bez emisií, najmä ak  neberieme do úvahy úložiská rádioaktívneho odpadu a na desaťročia kontaminované technológie, ktoré po odstavených elektrárňach ostanú. Černobyľ, či Fukušima na strane druhej. Práve tak, ako dnes mnohí argumentujú, že práve vďaka odstrašeniu jadrovými zbraňami máme 60 rokov mieru, nemožno poprieť, že planéta môže stále v budúcnosti v atómovom ohni zhorieť.

Genetické manipulácie živých organizmov nie sú niečím úplne novým a história pestovania geneticky modifikovaných rastlín trvá už 30 rokov. Je naozaj lákavé prispôsobiť si kultúrnu plodinu relatívne jednoducho a rýchle tak, aby odolávala škodcovi, či chorobe. Usporíme náklady na chemickú ochranu a menej chémie znamená zároveň čistejšie životné prostredie. Dnes už dokážeme rastlinu prispôsobiť tak, aby napríklad obsah látok, dôležitých pre zdravie človeka, bol na požadovanej úrovni. Netýka sa to však iba rastlín. Nedávno zazneli úvahy na tému zmeny metabolizmu hovädzieho dobytka práve prostredníctvom génovej manipulácie tak, aby sme obmedzili množstvo metánu, ktorý produkuje. Nie je to iba kuriozita, metán je veľmi nebezpečný skleníkový plyn a pri množstve dobytka, chovaného na celom svete, ide o problém relatívne závažný.

Doteraz sú diskusie o bezpečnosti geneticky modifikovaných organizmov plné argumentov pre i proti, najdôležitejším z tých proti však bude ten, ktorý hovorí o obmedzenej možnosti predvídať všetky ich vlastnosti a výsledky interakcií s ostatnými organizmami. Rozlúštením genetického kódu živých organizmov a zvládnutím techník na jeho zmeny sme vstúpili do ďalšej neznámej komnaty. Nikto nemôže vedieť s istotou, čo všetko v nej ľudstvo čaká. Musíme si ale uvedomiť, že budúcnosť bude vždy ležať pred nami ako nepopísaný list papiera. Vopred vedieť, čo sa môže a čo nemôže stať, je nemožné. Preto býva múdre zachovávať pred vedeckými objavmi, zasahujúcimi do procesov o ktorých určite nevieme všetko, primeranú dávku opatrnosti. Ľudstvo ale často podľahne omamnému pocitu získania moci nad prírodnými procesmi, strate pokory pred silami prírody, neuvedomujúc si, aké globálne riziká tento prístup môže priniesť. Ani jednu z katastrof typu havárie v Černobyli, ktoré ľudstvo postihli, už nemožno vrátiť späť. Preto nie je možné zatracovať ľudí, vyzývajúcich k opatrnosti, ako spiatočníkov. Dôkladné testovanie každého organizmu, pozmeneného genetickou manipuláciou, by malo byť prinajmenšom tak dôkladné, ako testovanie humánnych liekov.

Na druhej strane, zavrhovanie vedeckého pokroku ako nebezpečného len preto, že prináša vždy istú mieru rizika, rozumné nie je. Ak viac než sto nositeľov Nobelovej ceny vyzýva otvoreným listom k akceptovaniu zlepšovania organizmov cestou génového inžinierstva, znamená to prinajmenšom toľko, že možnosti prínosu pre ľudstvo sú dostatočne významné, aby sme podstúpili aj istú, v primeranej miere kontrolovanú mieru rizika. Ak sa vrátime trocha do minulosti, nikto spočiatku nespochybňoval napríklad používanie DDT, alebo aj iných chemických prípravkov, po mnohých rokoch však prišli zistenia, ako poškodili prírodu i človeka. Na druhej strane však nikto nepopiera, že v tom čase práve vďaka nim milióny ľudí nehladovali. Vedecký pokrok nám vždy prináša otázniky. Misky váh prospešnosti a rizík pre ľudstvo pri mnohých vynálezoch málokedy ostávajú dlhodobo v rovnakej polohe. Ak by sme však kvôli tomu odmietali všetko, čo prináša okrem prínosu aj otázniky, ako by dnes vyzerala naša planéta? Dovolím si prirovnanie s liekmi. Niektoré, aj veľmi dôležité, majú nezanedbateľné vedľajšie účinky a stane sa, že dokonca spôsobujú ľuďom, hoci len v malej miere, vopred nevypočítateľné riziká a dokonca i smrť. Nikto ale preto nepríde s návrhom tieto, dnes stále nepostrádateľné lieky, zakázať. Mnohí z nás by tu dnes bez nich už  neboli.

Vráťme sa však k poľnohospodárstvu. Odvetvie, ktoré je pre život človeka najdôležitejšie, aj keď to tak spoločnosť zväčša nevníma, dlhodobo ovplyvňuje do veľkej miery vedecký pokrok. Objektívne vzaté i šľachtenie, klasická metóda, je vo svojej podstate prácou s génmi. Prečo potom úplne zavrhovať génové inžinierstvo? Je pravda, že zmeny sa tu vykonávajú úplne inak. V krátkom čase je možné urobiť to, čo by šľachtením trvalo desaťročia, alebo nebolo možné urobiť vôbec. Prináša to síce riziko nechcených dôsledkov, ale zároveň príležitosť dosiahnuť rýchlo želané vlastnosti organizmov. Po zavedení geneticky modifikovaných organizmov do praxe môžu potom z toho vyplývať, najmä v budúcnosti,  závažné dôsledky.

Napríklad aj pre ekonomiku výroby a stabilitu odvetvia v konkurenčnom prostredí dnešného globalizovaného sveta. Sveta, plného geopolitických a ekonomických rizík, v ktorom bude chcieť jesť čoraz viac ľudí. Tlak na politikov bude narastať a predpokladám, že pre potraviny, ako ťažiskovú komoditu, bude najpodstatnejšie maximalizovanie produkcie. Náš dnešný kategorický odpor voči GMO plodinám a modifikovaným organizmom by sme mali nahradiť otvorenejším, aj keď stále opatrným prístupom. Inak sa môže v neďalekej budúcnosti stať aj to, čo si neželáme. Strata konkurencieschopnosti a obsadenie čoraz otvorenejšieho európskeho, svetového, ale aj domáceho trhu s potravinami práve výrobkami, produkovanými vďaka metódam, proti ktorým dnes tak rozhodne, občas aj zbytočne hystericky, v Európe bojujeme.

Autor článku: Anton Peltzner - poľnoinfo.sk
Zdroj obrázku: archív poľnoinfo.sk

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Nasledujúci článok
Odoberať komentáre k tomuto článku
Upozorniť ma
guest
9 Komentárov
Najlepšie hodnotené
Najnovšie Najstaršie
Inline Feedbacks
View all comments
L.D.
L.D.
11. august 2016 18:16

Mne sa zdá, že nemecké koncerny Bayer a BASF kupujú (?) americké Monsanto na rovnakom princípe ako sa Trójsky kôň dostal do mesta. Európa dlhodobo odmieta túto “novinku” Američanov a tí už skúšali naozaj všetko, aby sa dostali na náš trh. Možno budem hovoriť od veci, ale mne sa GMO… Celý komentár »

Filip K.
Filip K.
11. august 2016 18:49

Klobúk dolu, že sa o tejto téme začína diskutovať aj na Slovensku! Skvelé! “Pôda poľnoinfa” umožňujúca širokú diskusiu, akoby bola na to predurčená. Verím, že diskusia bude bohatá, veď je najvyšší čas začať hovoriť o tejto téme aj v poľnohospodárskej obci, lebo tzv. “nové šľachtiteľské technológie” už ležia exekutíve EÚ… Celý komentár »

Filip K.
Filip K.
11. august 2016 19:10

Ešte si ujasnime fakty. USA sú zamerané na TRANSGENÉZU, čoho výsledkom je GMO, pri ktorom sa vezmú gény z DNA jedného organizmu a umelo sa vnútia do génu druhého organizmu, čo sú väčšinou nesúvisiace rastliny alebo živočíchy. Európa sa zaberá CISGENÉZOU, čo je technológia, pri ktorej sa používa prenos génov… Celý komentár »

optimisticky prognostik
optimisticky prognostik
12. august 2016 7:58

aky je rozdiel medzi pokrokom a “prirodzenym” vyvojom?
Nech je tak ci onak,
priroda sa oklamat neda a chamtivost ludstva je neuveritelna

Tatiana
Tatiana
12. august 2016 10:52

Cisgenéza je prenos génov z rastlín rovnakého druhu a nie odrody.
Práve preto to nie je forma genetickej úpravy, ale rozšírenie šľachtenia rastlín.

Filip K.
Filip K.
12. august 2016 13:07

Áno Tatiana, avšak ide o zásah na úrovni DNA, či RNA. Kde je tá hranica, po ktorú môžeme ešte ísť? Najskôr si budeme musieť odpovedať na otázku, či je to genetická modifikácia alebo nie je, a až následne sa pohnúť dopredu (alebo aj nikam). Na túto otázku zatiaľ chýba odpoveď… Celý komentár »

jm
jm
12. august 2016 23:50

Z jedlom rastie chuť.Ak sú dnes bohatý,zajtra chcú byť ešte bohatší. Tak funguje dnešný svet. Ale do kedy? Totiž prínosom je to len pre pár zbohatlíkov a národ aj tak hladuje.

Ladislav
Ladislav
14. august 2016 9:23

Vytvaranie organizmov s novymi vlastnostami je vzdy rizikove pre rovnovahu v ekosystemoch. Podobne ako migracia alebo naplnanie potrieb ludi ma za nasledok premnozenie skodcov, invaznych druhov rastlin alebo aj spociatku uzitocnych zivocichov(zajace v Australii), ktore v novom prostredi nemaju prirodzenych nepriatelocv, rovnako nepredvidatelna je aj interpretacia zmeneneho alebo uplne noveho… Celý komentár »

inzinier132
inzinier132
15. august 2016 9:39

Tak trochu si myslím,že calá táto filozofia je tak trochu uletenou inzerciou.Prečo? Slovensko má prebytok produkcie poľných plodín.Veď cca 1/3 z nich vyvážame. Je pravda,že napríklad Afrika nemá dostatok,ale je to zavinené nemožnosťou dopestovať potrebné potraviny či suroviny ? Osobne sa domnievam,že nie. Je ich neznalosť a samozrejme spôsob pomoci… Celý komentár »