Zadajte hľadaný výraz

Branding VUB 2020 Jar LEFT
Branding VUB 2020 Jar RIGHT
Branding VUB 2020 Jar TOP
Článok dňa Rastlinná výroba Z domova

Na poliach pusto

blank

Takto nazval Inštitút environmentálnej politiky svoju najnovšiu analýzu venovanú škodlivosti rozsiahlych monokultúr na poliach. V tých vidí zásadný problém vo vzťahu k erózii, suchu aj poklesu biodiverzity v krajine.

70 percent rozlohy kukurica a pšenica

„Veľké rozlohy monokultúrnych polí zhoršujú stav životného prostredia v poľnohospodárskej krajine a znižujú hodnotu poskytovaných ekosystémových služieb. Podľa satelitných snímok je priemerná veľkosť monokultúrnych polí na Slovensku 12 hektárov. To znamená, že sú najväčšie zo všetkých krajín EÚ. Najhoršia situácia je v Nitrianskom a Trnavskom kraji ale aj v chránených vtáčích územiach. Problémom je aj nízka diverzita pestovaných plodín s dominantnou pšenicou a kukuricou,“ uvádza autor analýzy Martin Gális.

Priemerná rozloha polí v CHVÚ Špačinsko-nižnianske polia je 40,5 ha oproti 18,2 ha v Trnavskom kraji. Z hľadiska diverzity plodín sú na tom najhoršie CHVÚ Dolné Považie a CHVÚ Ostrovné lúky. V tých až 70 percent rozlohy poľnohospodárskej pôdy tvorili v roku 2017 dve plodiny – kukurica a pšenica.

„V súčasnosti sú príčinou rozširovania monokultúr aj environmentálne škodlivé dotácie súčasnej SPP, ktoré podporujú iba málo z množstva ekosystémových služieb, ktoré poľnohospodárska pôda poskytuje. Monokultúry zjednodušujú pre farmárov výsev a zber plodín, eliminujú druhovú konkurenciu, zvyšujú obhospodarovanú plochu a celkovou racionalizáciou takáto produkcia z krátkodobého hľadiska maximalizuje zisky,“ vysvetľuje Gális.

V ČR je maximálna hranica na pestovanie monokultúr 30 hektárov

Podľa dostupných štatistík je priemerná rozloha pôdnych blokov v Európskej únii takmer trikrát menšia, ako na Slovensku. V roku 2019 bolo na Slovensku takmer 15.000 monokultúrnych polí s rozlohou vyše 30 hektárov. Gális uvádza, že tak tvoria 46 percent celkovej rozlohy poľnohospodárskej pôdy.

„Zmenšením rozlohy polí na maximálnu rozlohu 30 ha by sa počet polí zvýšil o minimálne 17.000,“ podotkol.

Rozľahlé polia sú typickejšie aj pre susedné Česko, kde však už v budúcom roku agrorezort stanovil maximálnu hranicu pre pestovanie monokultúr na úroveň 30 hektárov. Podobný krok plánuje aj naše ministerstvo pôdohospodárstva.

„Čo sa týka veľkého rozsahu polí s eróziou, toto je dané už skutočnosťou, že nemáme dostatok remíz, vetrolamov, že sú naše polia príliš rozsiahle bez nejakých prirodzených narušení. Dá sa to zmeniť tým, že podporíme práve členitosť našich lánov, zmenšíme ich výmeru a vložíme do nich biopásy, vetrolamy a rôzne prvky, ktoré zvýšia fragmentáciu krajiny,“ uviedol minister Ján Mičovský.

Budú podporení poľnohospodári, ktorí zvýšia fragmentáciu krajiny

Podľa neho sa otázkou bude rezort zaoberať v budúcom roku, kedy by chcel finančne podporiť najmä poľnohospodárov, ktorí budú do krajiny prinášať spomínané prvky.  Pôdne bloky by mali mať, rovnako ako v Česku, 30 hektárov.

„Samotní poľnohospodári nie sú proti ekologizácii a väčšej biodiverzite na Slovensku a uvedomujú si, že sa touto otázkou budú musieť v budúcnosti zaoberať. Avšak tak ako v Česku, aj u nás treba nastaviť postupný proces, ako zmenšovať pôdne bloky a treba zaviesť určité prechodné obdobie. Takisto treba povedať, že pokiaľ budeme musieť jednotlivé kultúry deliť napríklad biopásmi, tak rovnako ako je to v celej Európskej únii, poľnohospodár by mal mať náklady s tým spojené nejakým spôsobom preplácané. Rovnako si treba uvedomiť, že u nás máme výrazne rozdrobené pozemky a nad týmto sa tiež treba zamyslieť,“ uviedol predseda SPPK Emil Macho.

Aj podľa analýzy Inštitútu environmentálnej politiky by v otázke zmenšenia pôdnych blokov u nás mohli pomôcť práve pozemkové úpravy.

Analytik vidí príležitosť v nastavení podpôr budúcej SPP

„Pomocou tohto nástroja sa nanovo usporiada pozemkové vlastníctvo tak, aby sa okrem vlastníckych vzťahov riešili aj ekologické otázky na ornej pôde, ako je napríklad maximálna rozloha monokultúrneho poľa. Keďže je proces pozemkových úprav naplánovaný na desaťročia, bude potrebné priorizovať oblasti, ktoré sú z hľadiska ochrany životného prostredia najdôležitejšie. Budovať prvky zelenej infraštruktúry je možné aj pomocou koncepcie územného systému ekologickej stability (ÚSES). Koncepcia ÚSES, ktorá funguje od roku 1991. Je zadefinovaná v zákone ako verejný záujem a jej cieľom je zabezpečiť rozmanitosť prírodných podmienok a foriem života v krajine. Projekty ÚSES môžu byť takisto podporené aj z fondov EÚ,“ uvádza Martin Gális.

Analytik vidí príležitosť na zmenu aj v nastavení podpôr v budúcej spoločnej poľnohospodárskej politike Európskej únie. Finančná podpora z verejných zdrojov by mala byť podľa neho podmienená vyčlenením istého percenta poľnohospodárskej pôdy pre neproduktívne plochy, povinnou rotáciou plodín alebo aj nastavením maximálnych rozlôh monokultúrnych polí.

Autor článku: Ivana Kaliská
Zdroj obrázku: archív poľnoinfo.sk

Odber nových článkov na e-mail

blank

Máte záujem stať sa pravidelným odoberateľom článkov z portálu poľnoinfo.sk? 1573 čitateľov od nás dostáva čerstvé informácie priamo na email každé ráno. Nečakajte a pridajte sa k nim aj vy.

7 komentárov

  1. blank
    17. mája 2020

    Fascinujú ma svojimi názormi ekologický p a n e l á k o v ý poľnohospodári, ktorých je po voľbách ako „húb po daždi“….

    Diskusia? Ale kdeže len ich j názor je správny…..ani si pritom nevšimli prírodnú rozmanitosť Slovenska.

    len sa mulčuje – je zle, hospodári sa obvyklými technologickými postupmi – je zle, vyrúbeme strom v hospodárskom lese – je zle,.

    …tým nechcem povedať, že na prvom mieste je ekonomický záujem a prírodu netreba chrániť….

    Odpovedať
    1. blank
      Realist
      17. mája 2020

      Tato myslienka je uplne chora a zasadne som proti preco 30 ha preco nie uz 29ha a ked uz tak monokultura je aj 100 ha aj 30 ha co sa s tym ziska neviem a podla mna monokultara je rovnaka plodina pestovana viacrocne za sebou na rovnakom bloku dalej neviem na koho pozemkoch budu biopasy a stromoradia ideme zaberat urodnu podu nestaci ked to robia developeri. Toto ale velmi smrdi so zalobami na ustavny sud za neopravneny zasah do vlastnictva a majetku vlastnikov pody.Pan minister lesy na urodnej pode sa nesadia a zaoberajte sa s tym ze kazdy den opustaju vlaky gulatin dreva Slovensko a venujte sa tomu aj s vasimi ochranarmi tomu comu rozumiete ale polnohospodarstvo to zial nie je

  2. blank
    Pišta
    17. mája 2020

    A monokultúry trávnych porastov na rovinách , kde by sa dali pestovať iné plodiny , to nikomu nevadí ?
    Som toho presvedčenia , že práve tieto monokultúry ttp výrazne zničujú biodiverzitu, kvalitu pôdy .
    Správna poľnohospodárska prax prikazuje skosiť trápne porasty do určitého dátumu podľa nadmorskej výšky . Jednorazovo sa odstráni úkryt pre poľnú zver , hniezdiace vtáky na zemi, hmyz .
    Pôda sa neorie, neobrába, nehnojí.

    Odpovedať
  3. blank
    Starý Gazda
    17. mája 2020

    da sa robit všeličo ale kto to zaplati pri takomto hospodareni cena potravin pojde poriadne vysoko o konkurencieschopnosti ani nehovorim

    Odpovedať
  4. blank
    Robert Dohál
    17. mája 2020

    Tak to je úžasnéééé!!!
    Ďalší inštitút a ďalší noví odborníci na poľnohospodárstvo!
    Ten nadpis článku čo mal pred pár dňami Peter Badiar by som si požičal:
    „Veľa pocitov a málo rozumu „.
    A ešte si požičiam výrok od mojho bývalého šéfa:
    „A kdeže ste páni z inštitútu gazdovali a čo ste nagazdovali ?“ Keď teda chcete radiť a doporučovať ?
    Takže to či je sucho a erózia na poľnohospodárskej pode vobec nesúvisí s tým či nanej vysadíte remízku, alebo vetrolam. Nedivte sa tomu. Ja viem že ste to už niekde počuli a dokonca viackrát a tak to teraz verklíkujete kolom dokola,ale verte mi je to nezmysel. Ohláste sa. Vysvetlím, predvediem.
    A teraz toto: Na kukuricu tu máme chvalabohu 2 významných spracovateľov,vďaka čomu máme aj trochu lepšiu cenu, ako v susedných štátoch. Či už ani to neni dobre ?!A exportuje sa tiež dobre.
    Veď len toť akýsi „odborník , kolega z iného inštitútu nechcel toľko repky,že šak tu nie je ani spracovateľ. Teda aj to bol tuším jeden z dovodov. Ma opravte, ak kecám.
    A bol by som zabudol,že aj pšenica odborníkovi vadí.
    Tak v tej pšenici sme sebestační a tuším 60 perc vyvezieme. Je to dobré, či zlé ? Odpovedať ale musia pestovatelia a nie „odborníci“.
    Takýto príklad, ak dovolíte:Tvrdá pšenica,teda Triticum durum: Najvačší producent Canada, tuším 8 000 000 ton. Z toho 4 000 000 t vyvezú do Talianska. Taliansko je najvačší spracovateľ, 6-7 000 000 t. Myslím,že by sa vlády týchto krajín mali zamyslieť nad týmto stavom. Navrhujem poslať tam našich odborníkov, aby im tento kritický stav pomohli vyriešiť. Po 5 rokoch si bude Taliansko určite pestovať durumku samo a Canada bude na prérii v Alberte, Manitobe a Saskatchewane pestovať pohanku,proso,cibuľu,paradajky,jablká. . .
    Tie lány pšenice som tam videl.Desaťtisíce acrov. Sporadicky strom,remízky ojedinele, ale žiadna erózia. Od toho to vobec nezávisí. Skratka bola tam préria „jedna parcela“ miliony hektárov, tisíce rokov a dnes sa tam pestuje pšenica miliony hektárov. Ale erózia súvisí so sposobom obrábania pody. Či vlastne „neobrábania“. Nerozumiete odborníci ? Pozrite: notillfarmer.com. Alebo sa ohláste. Vysvetlím,ukážem,predvediem.
    A ešte niečo pre vzdelanie. Na google: Water Infiltration Test
    A najdite si ešte vo vyhľadávači ŠPECIALIZÁCIA. Nikdy sa tu nebude vyrábať všetko. A nikdy sa v každom regione a každom podniku nebude vyrábať všetko. Tak to voľakedy riadili súdruhovia okresní a krajskí tajomníci a dobojovali to v mnohých ohľadoch až do „víťazného konca“.
    Prevezte sa autom po Dolnom Rakúsku, ale najlepšie pred žatvou aby vás nemýlila farba. Pšenica, pšenica,pšenica,jačmeň,pšenica. . . Alebo po Burgenlande . Nie je tam krmovín lebo nemajú dobytok,tak čo by iné pestovali .

    Odpovedať
    1. blank
      Realist
      17. mája 2020

      Robert hovorili ste ze poznate noveho riaditela PPA tak rychlo utekajte za nim a dohovorte mu kym tu nenatstane totalna katastrofa uz to polnohospodarstvo po tychto chorych ochranarskych napadoch nemusi rozchodit

  5. blank
    Ing. Anton Spišák
    19. mája 2020

    Táto oblasť sa rieši,ako politická agitácia. Som starý polnohospodár. Pamatám združstevnovanie a pracoval som aj v už rozvinutej polnohospodárskej výrobe,ako hlavný inžinier .Problém zmenšovania plôch osiatých monokultúrov,je treba riešiť komplexne a to odborníkmi,ktorý problematiku ovládajú a vedia spracovať taký materiál,ktorý by predložil projekt obsahujúci technické požiadavky na jeho riešenie, ako aj finančný dopad na projekt a možnosť jeho krytie.Problémov v tejto oblasti je mnoho a zdá sa mi,že návrhy sú doslova skratové.

    Odpovedať

Komentujte

Všetky polia sú povinné. Vaša emailová adresa nebude zverejnená a slúži iba ako ochrana pred spamom. Ak sa váš komentár v článku nezobrazí ihneď po jeho odoslaní, zachytila ho automatická antispamová ochrana. V tom prípade nás prosím kontaktujte a my daný komentár dohľadáme a manuálne schválime.