Zadajte hľadaný výraz

Článok dňa Z domova Živočíšna výroba

Myšlienky predsedu zo Sokoliec. Rozhodli sme sa pri živočíšnej výrobe správne?

Myšlienky predsedu zo Sokoliec. Rozhodli sme sa pri živočíšnej výrobe správne?
insert_photoautor - Peter Lelkes, predseda PD Sokolce.

Peter Lelkes prežil celý svoj pracovný život v Poľnohospodárskom družstve Sokolce. Ako mladý ekonóm nastúpil do podniku s rozvetvenou štruktúrou výroby, ktorá siahala od hovädzieho dobytka, cez ošípané až po špeciality rastlinnej výroby. Keď už ako predseda bol spoluzodpovedný za smerovanie družstva, jeho pohľad na komplexnosť poľnohospodárskej produkcie sa nezmenil. Stále prikladal živočíšnej výrobe dôležitosť.

Ťažko predsa rozhodnúť o zrušení chovu, ktorý sa rodil desaťročia a k jeho vytvoreniu bola potrebná vytrvalosť a disciplinovanosť. Ustavične hľadal možnosti, ako rozvíjať pestrú paletu činností, ktoré poľnohospodárstvo ponúka. Dnes sú výnimočným zjavom na slovenskej poľnohospodárskej mape.

Družstvo obhospodaruje jednu z najväčších výmer na Slovensku, chová tisícky kusov hovädzieho dobytka, produkuje ošípané, má svoju vlastnú potravinársku výrobu a stálu prácu poskytuje stoosemdesiatim zamestnancom.

Zdalo by sa, že situácia je stabilizovaná a tamojší predseda žne výsledky, ktoré za svoje bezmála štyridsať ročné pôsobenie v Sokolciach zasial. Opak je pravdou. Neistota v odvetví živočíšnej výroby ich zožiera a obávajú sa, že ak urobia chybné rozhodnutie, podnik tým vážne ohrozia.

Vidia potrebu revolučnej zmeny v podpore ŽV

Pri prvovýrobe mlieka stále nedochádza k zlepšeniu situácie. V lepších rokoch sú radi, keď im hospodársky rok vyjde na nule. Horšie roky pravidelne odkrajujú z dobrých žitnoostrovských výsledkov rastlinnej výroby.

Pokiaľ mnohí poľnohospodári z okresu Komárno už chov hovädzieho dobytka vzdali, posledných šesť producentov v regióne to stále skúša. Ich trpezlivosť ale postupne dochádza.

„Vidíme potrebu revolučnej zmeny v podpore živočíšnej výroby v tom zmysle, aby sme sa vyrovnali s tými podmienkami, ktoré majú podniky bez živočíšnej výroby na Slovensku. Na druhej strane musíme dobiehať aj subjekty so živočíšnou výrobou v zahraničí, ktoré nám z dôvodu vyšších štátnych a európskych investičných podpôr už roky unikajú,“ hovorí Peter Lelkes.

Má štát záujem?

Nárast cien rastlinných komodít situáciu ešte zhoršil. Asi len máloktorý z chovateľov by sa dnes zamýšľal nad ekonomikou výroby mlieka, ak by jeho cena stúpala priamoúmerne s narastajúcimi cenami rastlinných komodít.

Situácia dnes je však paradoxná a proti akejkoľvek logike. Ceny sóje, repky, či kukurice prelamujú rekordy, odborníci hovoria, že sú najvyššie v histórii. Cena mlieka však stagnuje. Po skŕmení výnimočne drahej kukurice a vklade práce poľnohospodára, ktorá je tiež čím ďalej nákladnejšia, dochádza k predaju mlieka v cene, ktorá sa už mesiace nehýbe z miesta. Akoby sa jej nedotýkal nárast cien energií, práce či krmív.

Peter Lelkes má pre aktuálny burzový výkyv pochopenie. Neraz ho už zažil. Prežili katastrofálnu mliečnu krízu v roku 2009, či menšiu, ktorá nastala po odstránení európskych mliečnych kvót v roku 2015. Hnevá ho iné. Nevidí záujem štátu vytvoriť stabilné podnikateľské prostredie pre tých, ktorí chcú ešte vyrábať niečo navyše.

Investovať?

V prípade výrazných investícií, napríklad do ustajňovacích priestorov je opatrný. Obáva sa, že priveľké závažie na nohe ich pri plávaní v búrlivých vodách trhu potopí. Preto aj vážne zvažujú, ako vôbec zareagovať na niekoľko ráz ohlasované investičné výzvy. Nová maštaľ môže byť priveľké sústo aj pre taký podnik ako sú Sokolce. Menšia investícia nemusí priniesť požadovaný efekt. Je vôbec potrebné investovať a nebolo by jednoduchšie obmedzovať prvovýrobu mlieka?

Petrovi Lelkesovi sa tieto otázky vynárajú v hlave z dôvodu, že pri pôde, ako základnom výrobnom prostriedku, súperí aj so svojimi susedmi. Sú to poľnohospodári, no aj konkurenti. Každý má záujem kúpiť čo najviac pôdy. Podnikať v chlebovom odvetví bez pôdy nie je možné. Tí, čo sú lepšie kapitálovo vybavení, sú schopní kupovať viac a často aj drahšie.

Tí čo majú živočíšnu výrobu a takmer rok čo rok vykrývajú jej straty, majú na účtoch prostriedkov menej. Veľmi podobné je to pri nájomnom. S jeho výškou súperia s tými, ktorí majú podobnú výkonnosť rastlinnej výroby ako oni, previnili sa však tým, že zásobujú Slovensko mäsom, či mliekom.

Myšlienky Petra Lelkesa nie sú ojedinelé. Veľmi podobne rozmýšľa takmer každý poľnohospodársky subjekt v južnej časti Slovenska. Alternatíva v podobe kvalitných pôd im poskytuje túto možnosť. Otázka je dokedy? Pôda potrebuje život. A život sú hospodárske zvieratá. Ich organická hmota stovky  rokov zlepšovala kvalitu toho najvzácnejšieho, čo Slovensko robí Slovenskom. V súčasnosti sa len posledné desaťročia tvárime, že to ide bez dobytka. Dokedy? Nestratí naša pôda schopnosť uživiť nás samých? Aj tieto otázka víria v hlave Petra Lelkesa pri rozhodnutí, ako ďalej v rozvíjaní, či utlmovaní komplexnosti ich výroby.

Autor článku: Juraj Huba - poľnoinfo.sk
Zdroj obrázku: autor - Peter Lelkes, predseda PD Sokolce.

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Odoberať komentáre k tomuto článku
Upozorniť ma
guest
0 Komentárov
Inline Feedbacks
View all comments