Už o pár týždňov vstúpi do platnosti nový strategický plán v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky na roky 2023 až 2027. Európska komisia schválila náš strategický dokument koncom novembra. Hoci sa o nových podmienkach hovorilo už mesiace, na ich definitívnu podobu čakali poľnohospodári do poslednej chvíle.

Ich prehľad odprezentovali zástupcovia agrorezortu vrátane samotného ministra aj na konferencii organizovanej portálom poľnoinfo.sk. Záujem zo strany samotných poľnohospodárov bol obrovský a presiahol aj kapacitu 450 miest, ktoré napokon zaplnili tí, ktorí sa do sály dostali.

„Myslím si, že všetci môžeme byť s výsledkom spokojní,“ zaznelo z úst ministra Samuela Vlčana.

Na príprave strategického plánu sa podieľal jeden a pol roka – od nástupu do funkcie, ktorú vlani pred letom prebral po Jánovi Mičovskom.

„V poľnohospodárstve sme za posledný rok a pol uskutočnili veľkú reformu.  Súvisela s odstránením všetkými nenávidenej korupcie, ozdravili sme Pôdohospodársku platobnú agentúru, zrušili sme systém rôznych sprostredkovateľov na priame platby, konzultantov na priame platby a obmedzili sme do značnej miery špekulantov aj v druhom pilieri tým, že sme pri výzve 4.1 ohlásili cenové katalógy a pri novej výzve smerovanej na špeciálnu rastlinnú výrobu sme predstavili rozšírené cenové katalógy,“ skonštatoval agrominister s tým, že sa tak odbúrala na jednej strane administratívna záťaž a nutnosť verejného obstarávania, ako aj riziko nadhodnocovania niektorých zákaziek.

V novom období je podľa neho kľúčové zvýšenie spolufinancovania projektov zo strany štátu. Z niekdajších 25,7 percenta stúpne na 36,9 percenta, čo znamená, že ročne pôjde na spolufinancovanie o takmer 60 miliónov eur viac ako doteraz.

Dorovnáme okolité štáty?

„Dotáciami na hektár sme sa prakticky dotiahli na Českú republiku. Keď spočítame prvý a druhý pilier, čo prichádza z eurokomisie a čo spolufinancuje národný rozpočet Slovenska, tak sme na úrovni Českej republiky. A tým, že ešte dávame viac povedzme na dobré životné podmienky zvierat, čiže ešte výraznejšie podporujeme napríklad dojnice, celková suma podpory na hektár z prvého a druhého piliera vrátane príspevku zo štátneho rozpočtu je vyššia ako v Poľsku a Maďarsku, čo doteraz nebolo,“ konštatoval minister.

Porovnanie nových podmienok na Slovensku a v ostatných krajinách EÚ poskytol Ján Pokrivčák z Inštitútu pôdohospodárskej politiky MPRV.

„Porovnanie má ubezpečiť, že poľnohospodárska politika je nastavená dobre, a že podporuje konkurencieschopnosť. Nemusíte mať obavy, že iné členské štáty na tom budú lepšie, napriek tomu, že Slovensko je v rámci EÚ relatívne chudobnejšia krajina ako ostatné. Aj náš rozpočet nie je taký silný, ako rozpočet iných členských štátov,“ skonštatoval Pokrivčák.

Dôkazom toho má byť aj výška podpory z prvého a druhého piliera v najbližších rokoch. V Česku to bude 451 eur na hektár, na Slovensku 430 eur na hektár. Naproti tomu v Maďarsku dostanú poľnohospodári 395 a v Poľsku 347 eur na hektár.

„V základnej platbe 101 eur na hektár sme siedmy zospodu. V tomto prípade Malta alebo Dánsko majú ďaleko viacej. Keď zoberieme, aké sú na Slovensku podmienky, a aké sú v iných členských štátoch a od základnej platby odčítame nájomné, tak sme na celkom slušnom piatom mieste v poradí Európskej únie. Po odpočítaní nákladov nájomného máme určite viacej ako napríklad Česká republika,“ dodal Ján Pokrivčák.

Cieľom Európskej únie je aj podpora malých a stredných životaschopných fariem. Na to má slúžiť redistributívna platba.

„U nás bude 80 eur na hektár (na prvých 100 hektárov) a na ďalšiu výmeru 40 eur na hektár (od 101 do 150 hektárov). Nemáme najvyššiu redistributívnu platbu, ako bola obava na jednej strane, ale nemáme ju ani najnižšiu, čo bola tiež obava, ale sme niekde na dvanástom mieste. Všetky členské štáty okrem Švédska a Dánska, kde nie je potrebná lebo dokázali zabezpečiť redistribúciu iným spôsobom, túto reditributívnu platbu majú, lebo je to povinnosť,“ dodal Pokrivčák.

Najvyššiu redistributívnu platbu vo výške 154 eur na hektár bude mať Česko, ktoré peniaze poskytne rovnako ako Slovensko, na prvých 150 hektárov. Poľsko poskytne 43 eur na prvých 50 hektárov a Maďarsko sumu 41 eur na hektár, avšak podporí až prvých 300 hektárov.

Maďarsko umožní výrazne vyššiu podporu aj mladým farmárom – získajú naviac 157 eur na hektár, pričom maximálna ročná podpora mladého farmára presahuje 47 tisíc eur. Na Slovensku s platbou 101 eur na hektár dosiahne maximálna možná podpora 10 tisíc eur, čo našu krajinu v rebríčku EÚ radí na 2. miesto.

Slovensko podporí viazanými platbami výraznejšie, ako Maďarsko, Česko a Poľsko, pestovateľov ovocia, zeleniny aj cukrovej repy. Vyššiu podporu budú mať tiež dojnice, ovce a kozy.

Peňazí bude viac

Okrem navýšenia spolufinancovania, ktoré ročne narastie o takmer 60 miliónov eur, pôjdu do sektora podľa ministra ďalšie peniaze.

„Na budúci rok máme v rozpočte ďalších 60 miliónov eur v takzvanom treťom pilieri. Čiže keď to spočítam, od budúceho roku máme pre poľnohospodárov garantovaných ďalších 120 miliónov eur navyše oproti predchádzajúcim obdobiam. K nim na budúci rok pribudne ešte výnimočných 30 miliónov eur, kde mám dohodu s ministrom financií, že realokujú minimálne 30 miliónov na kompenzáciu zvýšených cien energií. Pôjde to z veľkého balíka, ktorý je zatiaľ zaparkovaný v kapitole ministerstva hospodárstva, ale je dohoda, že to pôjde k nám hneď v januári – za predpokladu, že sa nám podarí schváliť rozpočet. A keď sa nepodarí schváliť ho tento rok, tak s nejakými politickými nákladmi, možno aj s nákladom predčasných volieb, sa nám ho podarí schváliť začiatkom budúceho roka. Tie peniaze určite dostanete, čiže hovorím, ďalších 150 miliónov eur, ktoré sa oproti predchádzajúcim obdobiam dostanú do poľnohospodárstva. Sú to obrovské sumy peňazí, ktoré verím, že rozdelíme správne a zacielime správne,“ dodal minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Samuel Vlčan.