Marian Jurečka je českým ministrom pôdohospodárstva od januára 2014. V poľnohospodárstve pôsobí štrnásť rokov a podnikať začal ako samostatne hospodáriaci roľník. Český agrorezort si pod jeho vedením zaknihoval vôbec najlepší hospodársky výsledok. Prevádzkovateľ portálu poľnoinfo.sk sa s Marianom Jurečkom stretol na výstave Grüne Woche v Berlíne. Hovorili spolu o komplexnom pohľade na poľnohospodárstvo, ale aj o systéme riadenia rizík.

České poľnohospodárstvo už roky dosahuje výborných ekonomických výsledkov a dokonca rok 2014 bol z hľadiska dosiahnutého zisku rekordným.  

V roku 2013 bol dosiahnutý zisk 16 miliárd českých korún a v roku 2014 dokonca rekordných 23 miliárd korún. Pokiaľ ide o rok 2015, tu čísla ešte nemáme, ale tento rok nebude rekordný. Napriek tomu by sme mali dosiahnuť veľmi dobrý výsledok hospodárenia.

Čím si vysvetľujete, že dokážete vytvárať takú pridanú hodnotu, ktorá Vám zabezpečí zisk?

V Českej republike neboli negatívne dopady kupónovej privatizácie tak zásadné, ako na Slovensku. Stále máme poľnohospodárske subjekty, ktoré nevyrábajú iba základné komodity, ale majú aj spracovateľské kapacity. Systém je prepojený, aj keď zďaleka nie tak, ako by som si predstavoval a ako môžeme vidieť v Nemecku, alebo Francúzsku. Ďalším dôvodom je silný potravinársky priemysel, ktorý je aj v rukách českého kapitálu. To sú dva základné piliere, na ktorých sa dá stavať výkon a rozvoj českého poľnohospodárstva.

A čo blízkosť nemeckého trhu? Tu býva často odbyt základných komodít realizovaný spoločne. Inšpirujete sa týmto príkladom?

Máme niektoré odbytové organizácie, ktoré fungujú veľmi dobre. Príkladom je družstvo Jih zamerané na mlieko. Dobre vybudované odbytové organizácie sú aj pri ovocí, alebo zelenine. V ďalších komoditách to tak nie je. Náš cieľ je to zmeniť. Poľnohospodárov sa snažíme motivovať k združovania a vstupu do organizácií producentov aj cez bodové zvýhodnenie v Programe rozvoja vidieka. Samozrejme, určitú rolu môže hrať aj to, že sme napojení na Nemecko. Export mlieka, mäsa, alebo živých zvierat je logisticky jednoduchší. Na druhú stranu, ceny komodít sú v Európe takmer jednotné.

Spomínali ste Program rozvoja vidieka. Slovenský bol schválený vo februári, český v júni minulého roka. Dá sa preto povedať, že vyhlasovanie výziev sa len rozbieha. Aké sú priority českého Ministerstva pôdohospodárstva?

Pri Programe rozvoja vidieka sme začínali na povinnom štátnom kofinancovaní na úrovni 15-percent. Slovensko to zvýšilo na 25-percent, čo sme mi urobili taktiež a dokonca sa nám podarilo ďalším zvýšením dosiahnuť až 35-percentné kofinancovanie. To svedčí o tom, že vláda sa rozhodla postaviť poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka ako svoju prioritu. Dnes máme rovnaké kofinancovanie ako Poliaci a dokonca vyššie, ako Sasko. Poľnohospodárom sme dali signál, že sú vládnou prioritou.

A priority Programu rozvoja vidieka?  

Náš cieľ je nebyť exportérom základných komodít ako obilnín, olejnín, alebo dreva, ale zabezpečiť k nim pridanú hodnotu. Produkt s pridanou hodnotou nám prináša zamestnanosť, dane a posilňovanie domácej ekonomiky. Konkrétne chceme zvýšiť produkciu ovocia, zeleniny, zemiakov, cukrovej repy a celej živočíšnej výroby. Tieto odvetvia sa snažíme podporovať aj nastavením priamych platieb, ale aj v rámci bodového zvýhodnenia v rámci Programu rozvoja vidieka.

Váš kolega vo vláde Andrej Babiš, je aj hlavou Agrofertu, ktorý ovláda významnú časť spracovateľského priemyslu. Netají sa pritom tým, že je jediným majiteľom spoločnosti. Nemáte obavu, že prípadný rozpad tohto konglomerátu, ktorý stojí na jednej osobe, by značne postihol českého poľnohospodára?

Určite nie. V Českej republike je 3,5-milióna hektárov poľnohospodárskej pôdy. Celá spoločnosť Agrofert hospodári na 120-tisíc hektároch pôdy, čo je pomerne zanedbateľná množstvo.  

A čo spracovanie?

Nemajú dominanciu v jednotlivých odvetviach. Nemôžeme povedať, že ovládajú napríklad 50-percent spracovateľského priemyslu v oblasti hydinového mäsa.  Áno, je tu spoločnosť Penam, ale pri produkcii pečiva je obrovská konkurencia a pretlak produkcie. Ako poľnohospodár, ktorý bol 11 rokov živnostníkom, môžem povedať, že som mal veľkú slobodu. Keď som sa rozhodol, že nebudem obchodovať s Agrofertom, či už ide o nákup, alebo o predaj, tak som v rámci okresu, alebo kraja mal obrovské portfólio spoločností, s ktorými som mohol obchodovať.

Vaše pôsobenie v poľnohospodárskej prvovýrobe vám asi uľahčilo nástup na ministerské kreslo. Viete si predstaviť, že by ste viedli rezort pôdohospodárstva, keby ste nemali praktické informácie o tom, čo agrosektor potrebuje?

Teoreticky to možné je. Mne napríklad ponúkali Ministerstvo kultúry na základe vládneho vyjednávania a môjho pôsobenia ako podpredsedu strany. Každopádne je obrovská výhoda, keď riadite rezort, ktorý poznáte a z ktorého ste vyšiel. Na rokovaniach samosprávnych organizácií viete okamžite posúdiť, či informácie, ktoré dostávate sú pravdivé.

Český minister si letnú dovolenku nevie predstaviť bez práce na kombajne. Ako povedal autorovi týchto riadkov po oficiálnom rozhovore, v roku 2015 dokonca dva dni “kosil” aj na Slovensku.

Ste presne v polčase vedenia rezortu. Ako bude vyzerať poľnohospodárstvo v roku 2018, keď budete odchádzať z úradu.

Verím, že bude mať väčšie pestovateľské výmery ovocia a zeleniny, bude mať takmer o 100 percent väčšie plochy skleníkov, ako malo v roku 2013 a verím, že bude mať väčšiu sebestačnosť v komoditách. V posledných rokoch sa nám výrazne darí znižovať saldo zahraničného obchodu s agrokomoditami. Verím preto, že sa do roku 2018 priblížime k nule.

Kde sa nachádzate teraz?

Nepoznám presné čísla za posledný rok, ale za štyri roky sme sa zo sedemdesiat percentnej sebestačnosti dostali na 91 percent. Verím, že za dva roky to otočíme a nebudeme mať zápor, ale budeme v pluse. Verím tiež, že sa nám podarí nastaviť riešenie problému erózie pôdy a ako čeliť problematike sucha. Minimálne naplánujeme infraštruktúru pre závlahové systémy. To sú veci, na ktoré sa 25 rokov nesiahlo.

Rozvíja systém Spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie české poľnohospodárstvo?

Som jednoznačne presvedčený, že áno. Aj keď má SPP množstvo nedostatkov, ktoré ako minister, ale aj ako poľnohospodár vidím a môžem ich kritizovať, každopádne vnímam pozitívne dopady na vidiek a poľnohospodárstvo. A tie prevažujú.

Čím rezortné ministerstvo pomáha českému poľnohospodárstvu, potravinárstvu?

Podarilo sa nám pre aktuálny rok dosiahnuť najväčší objem rozpočtu pre poľnohospodárstvo za posledných osem rokov. Posilňujeme národné dotácie nie iba pre živočíšnu výrobu, kde vykrývame straty, ale podporujeme aj export. Napríklad účasťou v našich národných stánkoch, alebo aby sa výrobcovia propagovali aj na výstavách, kde ministerstvo expozíciu nemá. Teraz predkladáme dokument s názvom Stratégia rozvoja agrárneho sektora do roku 2030, ktorú sme vytvorili v rámci koalície, poľnohospodárskej verejnosti a akademickej obce. Celkovo bolo zapojených viac ako 50 inštitúcií. Chceme poľnohospodárom vyslať signál, pozrite sa, toto štát od vás chce a keď pôjdete týmto smerom, neotočíme sa vám chrbtom. Vytvárame marketingový fond, ale aj fond ťažko poistiteľných rizík. Ide o desiatky nástrojov, ktorými chceme eliminovať prepad cien komodít, alebo výkyvy počasia.

Spomenuli ste marketingový fond. Čo je to?

Propagácia českého poľnohospodárstva a potravinárstva. Je podobný ako vinársky fond, ktorý u nás funguje už roky. Vinári dajú korunu, ministerstvo dá korunu a tak sa riadi marketing. Úplne rovnako bude fungovať tento fond aj pre iné komodity.

S nemeckým ministrom pôdohospodárstva na výstave Grüne Woche 2016.

Riadenie rizík je dôležitou otázkou najmä v extrémoch počasia, ktoré tu zažívame. Aký je váš recept?

Nemáme ho ešte úplne prepracovaný. Poľnohospodár ale vloží podľa druhu plodiny a výmery určitú čiastku a druhú časť vloží aj štát.

Poľnohospodár bude vkladať prostriedky povinne?

Dobrovoľne. Z toho fondu bude na základe dopredu dohodnutých podmienok uskutočňované finančné plnenie. Pri krízovej situácii bude jasné, ako bude poľnohospodár odškodnený. Zároveň hovorím, že všetci poľnohospodári, ktorí nebudú vkladať prostriedky do spoločného fondu, nezískajú v prípade akejkoľvek udalosti ani korunu. Chcem nastaviť solidárne a vysokotransparentné prostredie. Potom je to už len na poľnohospodároch, či do toho pôjdu.

Administrovať to bude štát, nejaká ministerská organizácia, alebo využijete systém komerčného poistenia?

U nás je takzvaný Podporný, garančný, roľnícky a lesnícky fond (PGRLF). Ten už dnes platí časť nákladov na komerčné poistenie. Dokonca tento rok až 50 percent, konkrétne bolo vyčlenených 250 miliónov korún. Problém je ale v tom, že máte riziká, ktoré vám komerčná poisťovňa nikdy nepoistí. Napríklad sucho, dlhotrvajúci dážď v období žatvy a podobne. Na to bude tento fond určený a bude ho spravovať práve PGRLF. Budú to z nejakej časti peniaze poľnohospodárov a z nejakej časti peniaze ministerstva. Vieme, že keď vytvoríme určitý rozpočet, tak sa nám podarí eliminovať riziká vyplývajúce z biologického charakteru výroby.

Ste v kontakte so slovenským Ministerstvom pôdohospodárstva?

Vnímam pozitívne komunikáciu medzi našimi rezortmi. Neformálne som pozval vašich štátnych tajomníkov a generálnych riaditeľov sekcii do Kroměříža, kde sme si vymieňali informácie. Je to dôležité, aby sme niektoré témy dokázali presadiť spoločne.