Rozdeľovanie poľnohospodárov, pretrvávajúce problémy v prístupe k pôde a na druhej strane citeľná podpora tých, ktorí na pôde skutočne pracujú. Aj taký bol podľa Mariána Glovaťáka, predsedu ASYF – Združenia mladých farmárov, rok 2024.

Ako hodnotíte uplynulý rok z pohľadu mladých farmárov?

Rok 2024 vnímam ako turbulentný. Bol charakteristický v tom, že farmári celej Európy začali vyjadrovať svoje názory prostredníctvom protestov. V predchádzajúcich rokoch boli farmári nevypočutí. Avšak vďaka protestom jednotlivé európske vlády, nevynímajúc tú slovenskú, sa začali správať voči roľníkom s väčším pochopením. Na Slovensku vnímame snahu o reformovanie Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Z najvyšších pozícií počúvame pozitívne slová o jej zlepšovaní, že konečne táto inštitúcia začína byť profarmárska. Združenie mladých farmárov už dlhodobo opakuje, že agentúra je od slova ,,agent“ a tak má farmárom pomáhať, nie im komplikovať a pridávať prácu.

Spomenuli ste protesty, ktorých ste sa ako združenie zúčastnili. Naplnili sa vaše očakávania k témam, ktoré ste v rámci protestov riešili?

V roku 2024 sa uskutočnili protesty, na ktorých sa spolu s ďalšími združeniami zúčastnilo aj Združenie mladých farmárov. Spätným pohľadom to vnímame ako veľmi dôležitý a užitočný krok. Protesty mali významný dopad, pretože ministerstvo začalo intenzívnejšie pracovať na riešení požiadaviek, ktoré sme predložili. Výsledkom bolo napríklad urýchlenie príprav plánu na okamžité vyplácanie platieb, boj proti byrokracii či zintenzívnenie diskusií o funkčnom registri užívacích vzťahov. Tento register predstavuje dlhodobý problém, ktorý musíme vyriešiť skôr, ako nás bolestivo dobehne. Nepodarilo sa však presadiť všetky požiadavky, ako napríklad zelená nafta či odpustenie sociálnych odvodov pre všetkých. Pozitívne hodnotíme kroky smerujúce k znižovaniu administratívnej záťaže, ako je napríklad zriadenie Antibyrokratickej komisie, ktorú naše združenie navrhovalo už niekoľko rokov. V téme prenájmu pôdy, očakávame zásadné zmeny v legislatíve v roku 2025.

Protesty boli viaceré – najskôr ste protestovali vy, a o pár dní na to sa odohral veľký protest zastrešený Slovenskou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou. Ten podporilo aj Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, zatiaľ čo ten váš nie. Ako ste to vnímali?

Čo sa týka protestov, vnímali sme, že nie mladí farmári sa chcú deliť a rozdeľovať sa na dve skupiny, ale práve SPPK sa vyčleňuje a vyhradzuje voči menším farmárom. A to je škoda. Protesty odhalili výrazné rozdiely medzi veľkými podnikmi, ktoré sú často podporované dlhodobou politikou uprednostňujúcou veľkých hráčov, a menšími či rodinnými farmármi. Tieto rozdiely sú výsledkom verejnej politiky posledných 30 rokov, ktorá zvýhodňuje veľké podniky. Dôsledkom je stagnácia slovenského poľnohospodárstva, nízka sebestačnosť a historicky najnižší počet pracovníkov v sektore. Rodinné farmy sú pritom efektívnejšie, odhodlanejšie, no veľké podniky ich vnímajú ako hrozbu, a to je škoda. Toto viedlo k rozdeleniu protestov na dve skupiny – jedna sa zameriavala na spravodlivosť a podnikateľské prostredie, zatiaľ čo druhý protest bol viac symbolickým prejavom a manifestáciou veľkolepej techniky, na ktorej čele bol minister. Bola to manifestácia veľkopodnikov, ktoré podľa môjho názoru nechcú nič zásadné meniť. Avšak Slovensko nutne potrebuje zásadné reformy v poľnohospodárstve.

Spomenuli ste očakávania vo vzťahu k prenájmu pôdy. Na problémy s prístupom k pôde poukazujete ako združenie dlhodobo. Zlepšilo sa niečo v roku 2024?

Žiadne zlepšenie nenastalo, práve naopak, situácia sa zhoršila. Slovenský pozemkový fond zmenil komunikáciu tak, že v období 2000-2022 v SPF bola razená politika transparentnosti a zlepšilo sa zverejňovanie zmlúv. V roku 2024 sa síce v tomto zverejňovaní pokračovalo, ale zrušila sa informácia – názov katastra. Hoci sme to riešili aj s generálnym riaditeľom, ktorý nám osobne prisľúbil, že sa stĺpec katastrov pri zverejňovaní vráti, neudialo sa tak. Vnímame veľmi silný tlak na to, aby sa SPF ešte viac uzavrel, a to by bola škoda nielen pre mladých, ale celkovo pre slovenské poľnohospodárstvo, malo by to za dôsledok horšiu konkurencieschopnosť, a teda nárast cien potravín. Keď nebude lepšie konkurenčné prostredie a lepšia produkcia komodít pre potravinársky priemysel, potravinársky priemysel nebude môcť produkovať lacnejšie.

Rok 2024 bol druhým v novom programovacom období. To sľubovalo vyššiu podporu pre živočíšnu výrobu aj špeciálnu rastlinnú výrobu, teda oblastiam, ktorým sa venujú aj mladí farmári. Cítite to v praxi? Naplnili sa očakávania?

Nové programové obdobie, ktoré sa nastavovalo v období 2020 – 2022 a voči ktorému bola vznášaná dosť silná kritika, konečne prináša ovocie. Vidíme, že platby pre farmárov sú lepšie zacielené, podarilo sa presadiť myšlienku toho, aby bolo viac platieb, presnejšie zacielených na živočíšnu a špeciálnu rastlinnú výrobu, a zároveň menšia platba na hektár. Je dobré, že sa znížila všeobecná platba na hektár, ktorá motivuje poľnohospodárov skôr špekulovať a v úvodzovkách „zbierať hektáre“. To už má svoje ovocie. Vidíme, že sektor mlieka sa v roku 2024 stabilizoval, pokles dojníc je zastavený a nová poľnohospodárska politika na Slovensku prináša už v druhom roku svoje ovocie v podobe chovu hovädzieho dobytka aj ďalších zvierat. Stále však máme v rámci tejto politiky čo doháňať v projektových podporách, pretože tie sa bohužiaľ ani len nerozbehli. Najväčšie očakávania sme mali v začatí fungovania tzv. finančných nástrojov, ktoré boli schválené Európskou komisiou a podľa všetkých pravidiel ich nemožno len tak zrušiť. Muselo by sa preukázať, že nefungujú.

Načrtli ste teda aj isté nedostatky. Dá sa teda povedať, že uplynulé obdobie prinieslo aj isté sklamania?

Jedným z najväčších sklamaní počas roka 2024 bolo meškanie priamych platieb a neschopnosť ich administrovať. Je to až neuveriteľné. Slovensko má najmenší počet žiadateľov na plochu krajiny – u nás len okolo 14 tisíc farmárov, čo nenaplní ani jeden futbalový štadión. A my nie sme schopní takúto hŕstku farmárov zadministrovať. Krajiny, ktoré majú 5-6-krát väčší počet farmárov, ako napríklad pobaltské štáty, dokázali vyplatiť všetko v decembri. Dokonca Poľsko, ktoré má viac ako milión farmárov, dokázalo administrovať priame platby omnoho skôr ako my. Neviem, prečo nie sme schopní spravovať našu krajinu. Slovensko sa má ešte veľa čo učiť, aby sme dokázali aspoň európske peniaze prerozdeliť bez toho, aby sme v tom chceli mať bočné úmysly a obohacovanie sa. Dúfam, že jedného dňa už nebudeme mať tak veľké obavy o verejné financie.

Ako je to v novom období s podporou mladých farmárov – cítite ju – prípadne v čom áno a v čom nie?

Podporu cítiť. Podarilo sa presadiť platbu 100 eur na prvých 100 hektárov, čo je podpora vyššia. Je to aj zásluhou členstva Zduženia mladých farmárov v Európskej rade mladých farmárov, kde sa spoločne mladí farmári dohodli na presadzovanie politiky, väčšej podpory mladých farmárov a intenzívnejšieho pozývania mladých ľudí do sektora. Ide hlavne o podporu tých, ktorí rozhodujú o farmách, nie zamestnancov. V čom sme však sklamaní je to, že sa nedarí presadiť myšlienka každoročne pripravenej grantovej výzvy, v novom rozpočtovom období nazývanej 75.1 – výzvy pre začínajúcich farmárov. Je to škoda, pretože človek nie je stroj, trh práce má svoje špecifiká. Pre nás je veľmi dôležité, aby sme ročníky, ktoré vychádzajú zo školy, ktoré sa rozhodujú, čo chcú robiť v budúcnosti, v každom jednom kalendárnom roku vedeli podchytiť a vedeli ich vtiahnuť do poľnohospodárstva. Mladí farmári tiež stále doplácajú na dlhú administráciu, často dochádza k sťažovaniu podnikania, pretože mladý farmár nedostane úver tak, ako ho dostane veľký podnik. Podpora mladých farmárov z môjho pohľadu stagnuje.

Aké sú vaše očakávania pre rok 2025?

Ako optimistický nadšenec mám veľmi veľa očakávaní od roku 2025. Niektoré sú založené na sľuboch, ktoré sme ako združenie dostali, takže konečne sa rozbehne projektová podpora pre mladých farmárov a veríme, že rok 2025 bude efektívnejší v administrovaní žiadostí a nebudú ani pochybnosti o bočných úmysloch, aby sa nestalo to, že niektorí farmári, vrátane mňa, nedostali ani len zálohové platby na zvieratá, čo je veľmi smutné. Moje najväčšie očakávanie na rok 2025 je koniec nespravodlivosti, že ak budú úľavy na sociálnych odvodoch, budú pre všetkých, nie len pre vybraných zamestnancov, budú aj pre živnostníkov. Očakávam uplatnenie spravodlivého prenájmu zo strany Slovenského pozemkového fondu, ktorý by do štátnej pokladnice priniesol lepší výber a spravodlivosť. Hlavné je, aby došlo k zníženiu byrokratickej náročnosti postkomunistického prežitku v podobe Rady Fondu SPF, ktorá musí o všetkom rozhodovať. Očakávania sú veľké, uvidíme čo prinesie realita.

Aké projekty a výzvy by ste v nasledujúcom roku privítali?

Čo najskôr potrebujeme finančné nástroje. Je to forma pomoci, v ktorej je Slovensko ako posledné, ktoré túto podporu neaplikovalo. To je podľa mňa prioritou a jednou z ciest ako podporiť aj menej bonitného farmára, ktorý má problém získať úver, no má dobré nápady, chuť robiť a má myšlienky na inovatívne poľnohospodárske postupy. S vypisovaním výziev Slovensko ešte ani nezačalo. Privítali by sme hlavne funkčnú a efektívnu administratívu PPA, aby sa farmári nemuseli domáhať urýchlenia procesu.

Aké opatrenia a zmeny v legislatíve v prospech mladých farmárov by podľa vás mali prísť v roku 2025?

V prvom rade zmena legislatívy Slovenského pozemkového fondu, kde SPF musí začať spravodlivo a nediskriminačne prenajímať pôdu. My navrhujeme na základe pomerného prenájmu v rámci katastra prenajať všetkým žiadateľom v katastri vždy na konkrétne obdobie. Potom opäť zopakovať proces, kde sa znova vyhlási výberové konanie pre nájomcov a pôda sa prenajme alikvótne tomu, kto koľko reálne užíva a prenajíma. Veľmi efektívny a jednoduchý systém, ktorý by pomohol. Ďalšia legislatíva, ktorá by pomohla, by bola zefektívnenie podnájomného systému. Slovensko je nastavené tak, že podnájomné zmluvy dáva najväčší nájomca v katastri, no pribúdajú katastre, kde väčšinový nájomca neexistuje. Systém prenájmu a podnájomných vzťahov by mal fungovať nezávisle na väčšinovom nájomcovi. Mal by fungovať na základe jasných pravidiel, pretože nájomca, hoci má nájomné zmluvy, pôda mu vo finále nepatrí. Pôda patrí ľudom-vlastníkom zapísaným na liste vlastníctva, a to treba rešpektovať. Inštitút podnájomných vzťahov musí byť na okresných úradoch lepšie sprístupnený a sfunkčnený. Register užívacích vzťahov by mal rovnako prejsť legislatívnymi zmenami.

To je veľa práce.

Obávam sa však, že mnoho veľkých farmárov hospodári na pôde, ktorú nemá prenajatú. Ešte nás čaká veľa práce k tomu, aby sme slovenské poľnohospodárstvo dostali do štádia normálneho a spravodlivého fungovania bez diskriminácie a nesprávnosti. Keď budeme mať toto ako základ, ako koreň, potom nám vyrastie funkčné poľnohospodárstvo a vo finále lacnejšie potraviny. Nepohneme sa z tejto nelichotivej situácie, pokiaľ sme odkázaní na dovoz a nemáme spomínaný pevný základ poľnohospodárstva postavený na spravodlivosti, ktorý tkvie v legislatíve.