Ladislav Miko je od roku 2018 vedúcim Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Do svojej pozície prišiel práve v čase, keď táto inštitúcia finišovala s prípravou legislatívneho návrhu novej Spoločnej poľnohospodárskej politiky na roky 2021 – 2027. Ten bol verejnosti odprezentovaný 1. júna 2018. Odvtedy sa zdá, akoby príprava tohto zásadného dokumentu skončila na mŕtvom bode. Nového šéfa EK na Slovensku sme sa preto pýtali, kde sú najväčšie príčiny spomalenia prípravy novej agropolitiky. Nevyhli sme sa ani jeho pohľadu na tvorbu Strategického plánu, ktorý si každá členská krajina vypracováva sama.

Európske inštitúcie sa pri príprave novej agrárnej politiky javia ako mimoriadne liknavé a už dnes sa hovorí o dvojročnom prechodnom období, ktoré musí nastať z dôvodu neschválenia legislatívneho návrhu. Prečo je to tak?

Európska komisia urobila svoju prácu už dávno. Teraz je na členských štátoch a Európskom parlamente, aby s tým návrhom niečo spravili. To znamená, sú to členské  štáty a ich zástupcovia v parlamente, ktorí majú určité štrukturálne problémy sa dohodnúť. Kvôli tomu nie je zatiaľ schválená nová Spoločná poľnohospodárska politika na roky 2021 – 2027. Určite teda nie je prekážka na strane Európskej komisie. Skôr naopak, permanentne tlačíme a vytvárame priestor, aby sa hľadala dohoda napríklad aj vo výboroch Európskeho parlamentu. Komisia nemôže rozhodnúť o schválení novej SPP sama. Je závislá na rozhodnutí členských štátov. A to je dobré! Pretože to majú v rukách jednotlivé krajiny a ich poslanci v parlamente.

Charakterizujte jedným slovom, aký je návrh novej SPP 2021 – 2027?

Revolučný. Zameranie jednotlivých programov nebude určovať Európska komisia. Tá stanovila deväť základných priorít. V predchádzajúcich obdobiach Komisia chcela zasahovať do jednotlivých národných programov, aby to sedelo na celú Európu. Výsledok zväčša bol, že to nikdy nebolo dosť dobré pre každého. Niekedy to malo dokonca kontroverzný efekt. Teraz uviedla len spoločné – strategické ciele, ktorých je deväť. Ekonomické, environmentálne a sociálne. Členské štáty si na tieto strategické ciele nastavia podľa svojich podmienok vlastné priority. Málo sa o tom rozprávame, ale má to svoje úskalia. Ak niektoré veci podceníme, alebo nezvládneme, nebudeme môcť nadávať Európskej komisii, že to nastavila zle. Je to veľká zodpovednosť samotnej členskej krajiny a preto je tento proces tak dôležitý a už druhý rok sa o ňom v Európe rozprávame.

Skúsme v skratke vymenovať priority, ktoré sa nastavia spoločne pre celú Európsku úniu?

Napríklad otázka stropovania, možného prevodu finančných prostriedkov medzi I. a II. pilierom SPP a naopak, alebo podpora citlivých komodít.

Poľnohospodári sa musia biť za Strategický plán

Čo nastavenie podmienok na Slovensku?

Je to v našich rukách. Na Slovensku sa pri príprave Strategického plánu vychádza zo SWOT analýzy, ktorú vypracoval Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva a z predstáv, ako to fungovalo v minulosti. Je dôležité rozlišovať, čo je dohodnuté na európskej úrovni a čo si upečie doma Slovensko. Chcem ale upozorniť, že v momente, keď bude u nás existovať nejaký vnútorný konsenzus k jednotlivým otázkam si nemôžeme zabudnúť vytvoriť priestor pre vyjednávaciu pozíciu. Keď máte jasne zadefinovaný názor a ministerka nebude mať od poľnohospodárov vôľu tento názor upraviť, tak je takmer nemožné sa na úrovni EÚ dohodnúť. Dohoda musí ísť naprieč 28-ministrov pôdohospodárstva.

Takže je v tom kus vyjednávacej taktiky?

Kľúčové otázky pre Slovensko musia byť prerokované najskôr s partnermi z regiónu. Aby existovala širšia zhoda. Napriek tomu je ale potrebné mať mandát na určité kompromisné riešenia.

Takže ministerka musí mať priamy mandát poľnohospodárov pri tvorbe Strategického plánu?

Samozrejme. Európska komisia bude veľmi pozorne sledovať, či prebiehala diskusia so zúčastnenými stranami. Poľnohospodári sa musia biť za Strategický plán. Musia ho nastaviť tak, ako vidia svoje potreby, lebo ak to neurobia správne, budú musieť minimálne štyri roky čakať, pokiaľ bude môcť prísť k jeho revízii. Komunikácia na národnej úrovni musí byť silná. Úplne najhoršie čo sa môže stať je, ak do Bruselu príde Strategický plán a v zapätí sedem protestných listov zo Slovenska. Vtedy nemôže Slovensko očakávať, že Brusel takýto dokument bez ďalších diskusii schváli.