Aj v roku 2022 si mäsospracujúce odvetvie zachovalo z pohľadu tržieb svoje prvenstvo ako najväčšie potravinárske odvetvie. Vývoj štatistík napriek tomu nevnímame pozitívne. Kým v roku 2021 sa odvetvie podieľalo svojimi tržbami až 20,1 percentami na celkových tržbách potravinárstva, v roku 2022 to bolo už iba 18,6 percenta. Tomu zodpovedá aj adekvátny pokles tržieb, ktorý v medziročnom porovnaní vykázal rozdiel 35,86 milióna eur.

Krajina sa stáva producentom agrokomodít pre ostatné členské štáty

Zelená správa Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR zároveň konštatuje, že vlani prestalo podnikať v oblasti spracovania mäsa a mäsových výrobkov až 10 podnikov právnických osôb.

Nepriaznivý vývoj sektorových štatistík sa prejavil na všetkých stupňoch vertikály spracovania mäsa. Markantný pokles produkcie je zaznamenaný hlavne na úrovni bitúnkov ako zdroja čerstvého mäsa pre potreby obyvateľstva. Pri jatočných ošípaných ide o medziročný pokles usmrtených zvierat o 12,95 % (pokles zo 657 887 ks na 572 640 ks) a pri hovädzom dobytku o 15,08% (pokles z 37 518 ks na 31 857 ks).

V oboch prípadoch sú to historické prepady Slovenska v produkcii čerstvého mäsa z domácich kopytníkov, ktoré majú za následok zhoršenie potravinovej bezpečnosti štátu. Skutočnosť, že napriek dostatočným spracovateľským kapacitám sa krajina stáva iba producentom agrokomodít pre ostatné členské štáty EÚ, ale výrazne zaostáva v ich spracovaní a finalizácii, potvrdzujú aj štatistiky exportu živých zvierat do zahraničia. Miera exportu živých ošípaných v roku 2022 sa pohybovala na úrovni 50 percent a v prípade hovädzieho dobytka až 77 percent.

Zrkadlom je pohľad do predajných pultov

Nedostatočné využitie mäsospracujúcich kapacít konštatuje aj Zelená správa 2022: pre porážky hovädzieho dobytka je to pod 40 percent, využitie v intervale 79,99 – 70 percent pre výrobu mäsových výrobkov a najvýraznejší pokles využitia vybraných výrobných kapacít o -7,6 p. b. pre porážky ošípaných.

Najlepším zrkadlom aktuálneho stavu odvetvia je pohľad do predajných pultov. Až 86 percent potravín predávajú obchodné reťazce. Viac ako 54 percent tvoria mäsové výrobky vyrobené v zahraničí a v prípade čerstvého mäsa to môže byť až 90 percent, čo však možno zdôvodniť jeho výrazne nižšou cenou (o 30-35 %) v porovnaní s mäsom zo Slovenska (zdroj Potravinárska komora Slovenska, Slovenský zväz spracovateľov mäsa).

Posilnenie pozície slovenského agrosektora

Podľa dotazníka NPPC 2021 mäsospracujúce odvetvie patrí medzi tie energeticky najnáročnejšie s priemerným vekom technológie 11 rokov, ktoré sú mnohokrát energeticky náročnejšie ako nové. To je veľmi dôležité hlavne v období vysokých cien energií, ktoré sa podieľajú na cenotvorbe produktov. Na konkurencieschopnosť potravinárskych podnikov v rámci EÚ má preto významný vplyv aj skutočnosť, do akej miery členské štáty investujú do ich rozvoja. Finančné prostriedky určené na modernizáciu infraštruktúry, technológií či investície podporujúce energetické úspory vedú k znižovaniu nákladov, majú pozitívny vplyv na výslednú cenu výrobku. Aj keď je na Slovensku situácia lepšia ako pred rokom 2018, stále je to neporovnateľné s ostatnými členskými štátmi EÚ, kde boli na rozvoj potravinárstva alokované čiastky na úrovni miliónov eur.

Novú Vládu Slovenskej republiky čaká neľahká úloha v podobe ďalšej konsolidácie a zvyšovania konkurencieschopnosti slovenského potravinárstva. Očakávame, že v záujme zvyšovania potravinovej bezpečnosti štátu bude preto posilnenie pozície a podpora slovenského agrosektora jednou z hlavných priorít. Sme toho názoru, že k úspešnému riešeniu súčasnej nepriaznivej situácie prispeje práve aktívna spolupráca s potravinárskymi samosprávami, ktoré svojimi návrhmi môžu relevantne prispievať k zlepšovaniu podnikateľského prostredia.