Jej pestovanie bolo obmedzované zákonmi, pre jej porasty nie sú na Slovensku registrované žiadne ochranné látky, zberová mechanizácia chýba, jej výskum viazne, spracovateľský priemysel prakticky neexistuje. Napriek tomu, slovenskí poľnohospodári majú čoraz väčší záujem o jej pestovanie. Po rokoch sa prebúdza spiaca krásavica – konopa siata.

Motivácia a perspektívy, ktoré hovoria v prospech tejto plodiny totiž začínajú prevažovať. Navyše sme dospeli do štádia, kedy sa už musíme vážne zamyslieť nad vhodnými alternatívnymi plodinami k všadeprítomným obilninám a olejninám. Nehovoriac o tom, že pestovanie konopy siatej má v strednej Európe svoju históriu. Evidujeme, že okolo roku 1860 sa konopa u nás siala na asi 20 000 hektároch! K najväčšiemu útlmu došlo po roku 1985, kedy pestovanie konopy obmedzil vládny protidrogový program.

Revitalizácii konopárstva na Slovensku pomohlo založenie neinvestičného fondu v roku 1998 a nadšenie priaznivcov. V roku 2009 sa napokon podarila úprava zákona č.139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch, a tak dnes môžeme pestovať niektoré technické odrody konopy siatej s maximálnym obsahom THC (Tetrahydrokannabinolu) do 0,2%.

Našťastie sa teda karta obracia – vlani bolo na Slovensku osiatych asi 200 ha priadnymi rastlinami (zdroj: ŠÚ SR, k 20.5.2016). Teší to aj Ing. Radovana Kabaštu, ktorý sa venuje výskumu konope v NPPC – VÚRV v Borovciach, za ktorým som išla po viac informácií.

„Slovensko má vhodné pôdno-klimatické podmienky pre pestovanie priadnych rastlín, akými je konopa siata a ľan. Konope pristanú neutrálne až slabo zásadité pôdy a taktiež nadmorská výška do 500 m n. m., no tá sa dnes posúva v dôsledku globálneho otepľovania. Nie je náročná na kvalitu pôdy, najviac sa jej darí na stredne ťažkých, hlinitých až piesočnato-hlinitých pôdach. Dokonca pomáha prečisťovať pôdu od ťažkých prvkov (Ag, Ni, Cs, Cr, Mn) aj vďaka tomu, že v koreňovom systéme konopy žije obrovské množstvo symbiotických baktérií,“ hovorí Radovan Kabašta.

Zasiať nie je problém, dá sa využiť aj klasická sejačka na obilniny.

„Zoznam odrôd konopy siatej povolených na pestovanie v schéme SAPS na Slovensku je uvedený v Spoločnom katalógu odrôd poľnohospodárskych rastlinných druhov. Konopa je náročná na pohotové živiny v pôde, najmä v prvých rastových fázach potrebuje draslík a dusík a pred kvitnutím fosfor. Kameňom úrazu býva zber – chýba nám zberová mechanizácia. Na 2 až 3 metre (resp. 3-5 m) vysoké košaté rastliny konopy s mohutným koreňovým systémom totiž potrebujete špeciálne upravený kombajn a ten zatiaľ na Slovensku neexistuje. Najväčší problém spôsobuje práve húževnatá stonka a dlhé vlákno konopy, ktoré sa zvykne namotať na akýkoľvek rotujúci mechanizmus a znefunkčniť ho,“ upresňuje Radovan Kabašta.

Samozrejme, aj konopa má počas vegetácie svojich škodcov a choroby, no často pomôže sama príroda so svojimi systémami predátorov a parazitoidov.

„Navyše, konopa siata, už aj svojim vzrastom, je schopná sama bojovať s určitými burinami, no tiež nedokáže zázraky. V rámci vlaňajších pokusov sme napríklad zistili značné zaburinenie Ježatkou kurou a Mrlíkom bielym. Ak je tlak patogénu príliš silný, je treba použiť aj chemickú ochranu. Nateraz však pre túto plodinu nemáme na Slovensku žiadne registrované chemické ochranné látky,“ približuje skúsenosti R. Kabašta.

Využitie konopy siatej je priam neuveriteľné. Vo svete je známych asi 20 000 rôznych druhov výrobkov z konopy!

„Rastlina sa uplatní prakticky vo všetkých odvetviach priemyslu: v potravinárstve (napr. bielkovinové doplnky stravy, olej, múka), krmovinárstve (napr. pre domáce zvieratá), v kozmetike (má antiseptické účinky), ale aj na medicínske účely (látky THC, CBD). Samozrejme v textilnom priemysle, aj pre priemyselné textílie (laná, vrecia, automobilový priemysel), na stavebné materiály („konopný betón“, izolácie), na výrobu papiera, či olejov,“ menuje výskumník a pokračuje.

„Ak by vám napadlo použitie konopnej biomasy pre bioplynku, museli by ste najskôr rastlinu dobre nasekať, inak by pevné vlákna stonky mohli procesu viac uškodiť, ako pomôcť.“

Záujemca o pestovanie musí samozrejme komunikovať s Pôdohospodárskou platobnou agentúrou (napr. musí nahlásiť kvitnutie samčích rastlín do troch dní) a ÚKSÚPom, ktorý môže prísť odobrať vzorky na kontrolu obsahu THC. Pomoc môže hľadať aj na mieste zvanom „Konopný dvor“ – už tretí rok pôsobí na Slovensku toto občianske združenie, ktoré vedie projektová manažérka Ing. Miriam Sláviková.

No nie je na to sama, okolo konopy pracuje niekoľko odborníkov, ktorí od výskumu, cez pestovanie a mechanizáciu riešia aj použitie konopy na výrobu rôznych produktov. Organizujú vzdelávacie semináre i praktické „dni poľa“ v rámci sezóny. Dobre sa rozbieha aj medzinárodná spolupráca, najmä s českými, rakúskymi, maďarskými, či poľskými partnermi.

Je dobré vrátiť sa ku koreňom a produkcii, ktorá dáva zmysel a možnosti tvoriť pridanú hodnotu. Pravda, preč sú stroje, ktoré ešte nedávno konopu na Slovensku spracúvali, a tak obnoviť spracovateľský priemysel s modernými technológiami je výzvou.