Sektor prvovýroby mlieka volá po mimoriadnej pomoci už od minulého roka. Už vlani na jeseň sa hovorilo o stratách vo výške 45 miliónov eur. Prvovýrobcovia sa následne obrátili na rezort pôdohospodárstva so žiadosťou o mimoriadnu pomoc – vyčíslili ju na 35 miliónov eur. Odpoveď rezortu bola spočiatku vágna – hovorilo sa o hľadaní možností a citlivom vnímaní problémov prvovýrobcov. Následne vo februári prišlo vyjadrenie, že k poskytnutiu mimoriadnej podpory predsa len dôjde.

Vo februári sľúbených 10 miliónov

„Rozhodli sme sa na podporu mliečneho sektora vyčleniť 10 miliónov eur a práve sme začali s prípravou schémy štátnej pomoci tak, aby sme mohli v priebehu tohto roka tieto peniaze do mliečneho sektoru uvoľniť,“ vyjadril sa minister Samuel Vlčan v polovici februára na tlačovej konferencii po rokovaní vlády.

Zároveň priznal, že viac peňazí rezort nenašiel.

„Nemôžeme, bohužiaľ, uspokojiť požiadavky vo výške 35 miliónov, lebo nám to rozpočet neumožňuje,“ vysvetlil S. Vlčan.

Minister prvý raz prisľúbil podporu prvovýrobcom mlieka 3. februára 2022. Urobil tak na základe otázky portálu poľnoinfo.sk.

„Tento prísľub priniesol chovateľom rozpačité pocity, nakoľko sa očakávala od nich vďačnosť, ale na druhej strane každý z nich už vtedy vedel, že táto pomoc je nepostačujúca. Iskrička nádeje na navýšenie požadovanej podpory v nich skrsla, keď  Európska únia 23. marca 2022 prijala Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2022/467, ktorým sa stanovuje výnimočná pomoc na prispôsobenie sa pre výrobcov v poľnohospodárskych sektoroch. Očakávali, že z európskej podpory v objeme 5,25 milióna eur, ktorá bola dofinancovaná zo štátneho rozpočtu do celkovej výšky 15,7 milióna eur sa chovateľom dojníc ešte k sľúbeným 10 miliónom niečo ujde,“ vyjadrila sa Margita Štefániková, riaditeľka Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka.

Mimoriadne prostriedky 15,7 mil. mali byť určené na energie

Ministerstvo pôdohospodárstva pomoc, ktorú ako jeden z krokov v reakcii na vojnu na Ukrajine umožnila Európska komisia, opakovane verejne tlmočilo ako nový krok a dávalo ho do súvislosti s vojnou.

„Máme pripravené schémy pomoci v desiatkach miliónov eur, ktoré majú vyriešiť práve krízovú situáciu, ktorá na trhu vznikla s nárastom cien ropy a plynu. To sú komodity, ktorých cenu nevieme ovplyvniť, tým pádom narástli ceny elektriky, palív, a pre poľnohospodárov dôležitých hnojív. Žiaľ, tieto ceny sa posúvajú smerom nahor celosvetovo a premietajú sa aj do cien potravín. Aby náš spracovateľský priemysel tieto výkyvy na trhu ustál, rozhodli sme sa pomôcť aj my. Podobne ako rozhodla Európska únia, ktorá rozhodla o uvoľnení pol miliardovej rezervy, z ktorej Slovensko dostane viac ako 5 miliónov eur, z národného rozpočtu dodáme viac ako 10 miliónov, aby sme viac ako 15,7 miliónmi aktuálne pomohli vyriešiť najkrízovejšiu situáciu v podnikoch, ktoré trpia touto krízou,“ uviedol Samuel Vlčan na tlačovej konferencii v spoločnosti Penam v Nitre, ktorá sa aj za prítomnosti premiéra Eduarda Hegera uskutočnila 13.4.2022.

Agrominister následne potvrdil, že peniaze by mali pomôcť najmä vykryť vysoký nárast cien energií pre prvovýrobcov aj spracovateľov. Informácia zaznela z úst ministra aj premiéra práve v kontexte vojny na Ukrajine, ktorá vypukla na konci februára.

Jedna podpora do 31.5 a druhá do 30.9.2022

Niet sa teda čo čudovať, že prvovýrobcovia mlieka očakávali možnosť čerpať prostriedky aj z tohto balíka, čo mohlo bilanciu prehlbujúcich sa strát, pri očakávanej desaťmiliónovej mimoriadnej pomoci, zlepšiť.

„Utvrdil nás v tom aj list ministra č.7371/2022 zo 4. apríla 2022, v zmysle ktorého mala byť sľúbená podpora chovateľom dojníc vo výške 10 miliónov eur vyplatená do 31. mája 2022 a konštatovanie, že SR poskytne mimoriadnu podporu pre výrobcov v poľnohospodárskom sektore v zmysle Delegovaného nariadenia Komisie v celkovej výške 15,7 milióna eur v termíne do 30.9.2022,“ dodala Margita Štefániková.

Zverejnenia schémy štátnej podpory pre mimoriadnu pomoc sa chovatelia dojníc nedočkali doteraz. O vyplatení v ministerstvom avizovanom termíne už pre pokročilosť času nemôže byť ani reč. Doteraz pomoc zostala len v deklaratívnej rovine, bez konkrétnych krokov citeľných a viditeľných v praxi.

Podpora dva razy sľúbená, raz vyplatená?

Navyše, následne prišli indície, že na začiatku februára avizovaných 10 miliónov eur je tých istých 10 miliónov, ktorých vyčlenenie rezort avizoval po vypuknutí vojny 24. februára a prijatí krokov zo strany Európskej komisie. Dosiaľ rezort chovateľom dojníc na rovinu túto domnienku nepotvrdil. S otázkou o tejto dileme sa naň obrátil aj portál polnoinfo.sk:

„Pôvodne sme to chápali tak, že ministerstvo vyplatí mimoriadnu pomoc chovateľom dojníc v objeme 10 miliónov eur – bola avizovaná už vo februári, teda ešte pred vojnou na Ukrajine. Následne po vypuknutí vojny a prijatí opatrení aj na európskej úrovni, sa hovorilo o vyčlenení cca 10 miliónov eur – chápali sme to ako ďalší balík peňazí. Teda je to ten istý balík alebo sú dva balíky peňazí?“ znela naša otázka.

Hoci nebola jediná, ministerstvo poslalo len zhrňujúce stanovisko.

„V rámci celkovej pomoci 15 717 507 eur z Dočasného krízového rámca pre opatrenia štátnej pomoci na podporu hospodárstva v dôsledku agresie Ruska proti Ukrajine, bude prvovýrobcom mlieka prerozdelených 10 miliónov eur. Výnimočná pomoc je podľa delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2022/467 určená len poľnohospodárom. Slovensko ju plánuje využiť pre poľnohospodárov podnikajúcich v živočíšnej výrobe,“ odpovedalo tlačové oddelenie ministerstva pôdohospodárstva.

Riaditeľka SZPM pre poľnoinfo.sk uviedla, že sumu 10 miliónov eur považovali vzhľadom na predchádzajúce vyjadrenia za istú. Z následnej sumy 15,7 milióna eur očakávali, že si prvovýroba mlieka odkrojí adekvátnu časť podpory.

„Nikdy sme nežiadali aby z 15,7 milióna eur bolo 10 miliónov eur vyčlenených iba pre chovateľov dojníc. Máme pochopenie pre problémy iných sektorov pôdohospodárstva,“ hovorí M. Štefániková.

Ministerstvo upozorňuje na podpory po roku 2023

O žiadnom inom balíku peňazí sa rezort v odpovedi pre náš portál ale nezmienil. Na otázku, prečo túto pomoc prezentuje v kontexte vojny na Ukrajine, keď bola prisľúbená ešte pred vojnou, ministerstvo vôbec nereagovalo. To, že by sa prvovýrobcovia mlieka mohli dočkať nejakých ďalších peňazí a dotiahnuť sa tak bližšie k požadovanej a už teraz nepostačujúcej sume 35 miliónov eur, ministerstvo zareagovalo:

„MPRV SR rozumie nárokom prvovýrobcov mlieka, realizovaná podpora je však v rámci rozpočtových možností. V tejto súvislosti je potrebné ešte uviesť, že MPRV SR považuje tzv. mliečnu vertikálu za strategickú oblasť, ktorá má aj podľa vládneho materiálu ,,Vízia spoločných postupov pri budovaní moderného pôdohospodárstva v horizonte roku 2035“ potenciál rastu a rozvoja v našich podmienkach. Aj preto pre budúce obdobie 2023-2027 navrhujeme jednu z najvyšších podpôr na dojnicu v rámci celej EÚ vo výške 570 eur. V aktuálnom období je táto podpora na úrovni 442 eur. Celkový rozpočet na podporu dojníc vzrastie o 30 percent a dosiahne 60 miliónov eur ročne,“ uvádza  sa vo vyjadrení ministerstva.

Aj tieto tvrdenia o podpore sú podľa samotných chovateľov do istej miery zavádzajúce.

„Treba otvorene povedať, že chovatelia dojníc budú podporení v závislosti od systému chovu. Nie je korektné argumentovať číslom podpory v objeme 570 eur na dojnicu, nakoľko táto podpora sa vzťahuje len na chovateľov dojníc, ktorí budú uplatňovať pasienkový systém chovu. Len veľmi malá časť dojníc na Slovensku sa chová pastevným systémom. Pri ustajnení dojníc a dodržaní podmienok dobrých životných podmienok zvierat – welfare, bude táto podpora zhruba 500 eur na dojnicu,“ zareagovala Margita Štefániková.

SZPM upozorňuje, že od vyčíslenia požadovanej podpory vo výške 35 miliónov eur došlo k navýšeniu výrobných nákladov v priemere o 800 eur na dojnicu, To, aktuálne predstavuje už 90 miliónov eur, takže sľúbená pomoc momentálne kompenzuje len približne 11 percent z navýšenia nákladov.

Kde je pravda?

Faktom zostáva, že prvovýrobcovia mlieka požiadali o pomoc štát ešte pred vypuknutím vojny na Ukrajine. Po nej sa situácia ešte zhoršila – a to nielen v sektore prvovýroby mlieka, ale v celom agrosektore. Ten sa už mesiace ohlasuje a žiada pomoc, ktorá sa do praxe stále nedostala.

Hoci sa rokovania a stretnutia medzi ministerstvom a predstaviteľmi sektora uskutočňujú, komunikácia rezortu je nastavená najmä voči spotrebiteľom. V tlačových správach aj z verejných vyhlásení opakovane zaznieva snaha o zastavenie rastu cien potravín. To pritom pri aktuálne rastúcich nákladoch nie je v rukách výrobcov potravín, a nakoľko nedochádza ani k podpore zo strany štátu, nemá na to vplyv ani samotné ministerstvo.

Hoci došlo k podpisu memoránd o zvýšení sebestačnosti či zastropovaní cien niektorých potravín, faktom je, že náklady na ich výrobu rastú a situácia je dlhodobo len ťažko udržateľná. Rétorika ministerstva pôdohospodárstva navyše utvrdzuje verejnosť v tom, že dochádza ku krokom, ktoré majú zdražovanie na pultoch zastaviť. Viaceré deklarované opatrenia však nemajú s vypuknutím vojny žiadny súvis.

Nejde len o mimoriadnu pomoc pre prvovýrobcov mlieka či skreslené čísla pri podpore dojníc v novom programovacom období. Rezort opakovane zdôrazňuje aj možnosti čerpať prostriedky na investície, ktoré majú nášmu agrosektoru výrazne pomôcť.

Faktom však je, že aktuálne otvorené výzvy mali byť vypísané už pred rokom a to, že boli vypísané až teraz, nesúvisí so snahou pomôcť sektoru v dôsledku vojny a zdražovania, ale skôr s problémami Pôdohospodárskej platobnej agentúry.

Rovnako aj opakovane prezentované opatrenie, že vláda rozhodla o zvýšení spolufinancovania projektových podpôr o 288 miliónov eur je krok z vlaňajška, ktorý s vojnou absolútne nesúvisí. Navyše, viaceré pomoci, ktoré rezort listom v apríli predstaviteľom agrosektora avizoval, už mali byť v procese riešenia, v praxi to však zatiaľ necítiť.