Slovenská sebestačnosť vo výrobe bravčového mäsa je už len 20 percent! A môže byť horšie. Minimálne rovnako vážnym ohrozením chovateľov, ako je strach z rozšírenia afrického moru ošípaných, sa javí aktuálny vývoj cien elektrickej energie. Obavy pociťujú najmä poľnohospodári, kde okrem výkrmu ošípaných disponujú aj vlastnými prasnicami. Pri starostlivosti o ciciaky je spotreba elektrickej energie vyššia.

Produkcia kontinuálne klesá

„Aktuálne chováme na Slovensku 430 tisíc ošípaných. Za rok je to produkcia do milióna zvierat. Väčšie množstvo odpredávame do zahraničia. Na Slovensku zostáva 400 tisíc zvierat, z ktorých vyrobíme 40 tisíc ton bravčového mäsa. Ak naša spotreba bravčového mäsa je 200 tisíc ton, tak reálna sebestačnosť dosahuje 20 percent. Ešte začiatkom roka sme konštatovali 25 až 27 percent!“ hovorí pre poľnoinfo.sk Julián Škerlík, predseda Zväzu chovateľov ošípaných.

Upozorňuje, že najviac budú nárastom cien elektrickej energie postihnuté ošípané a hydina.

„Keď chováte prasnice, je to energeticky náročné. Ciciaky vyžadujú stálosť teploty. Pri výkrme hovoríme o spotrebe elektrickej energie najmä pri ventilácii,“ hovorí Julián Škerlík.

Najväčší problém podľa predsedu zväzu chovateľov budú mať strední podnikatelia. Tí, ktorí majú stav ošípaných od 5 tisíc kusov.

„Takých fariem máme 17, z toho je približne desať veľmi ohrozených,“ myslí si J. Škerlík.

Obavy z nových cien elektriny

Obavy má aj Igor Jakubička, predseda Poľnohospodárskeho družstva DEVIO v Nových Sadoch (okres Nitra). Ku komplexnej štruktúre ich výroby patrí aj chov ošípaných. Do posledného decembrového dňa majú uzavretú pôvodnú zmluvu na dodávku elektrickej energie. Novú ešte neuzavreli. Vyhodnocujú denný príliv informácií, z ktorých musia vybrať správnu možnosť.

„Chováme 265 prasníc. Ešte pred niekoľkými mesiacmi sa nám zdalo tristo eur za MWh veľa a teraz by sme mali platiť niekoľkonásobne viac. Očakávame, že štát sa k tejto problematike postaví čelom a spraví reguláciu cien smerom k poľnohospodárskym a samozrejme aj priemyselným podnikom,“ dúfa Igor Jakubička.

Rast cien pritom nezaznamenávajú len energie. Zdražujú prakticky všetky vstupy. Za rekordné ceny však predávajú samotné ošípané aj chovatelia.

„V januári sme kilogram živej váhy výkrmových ošípaných realizovali za 1,15 eur za kilogram. Vysoký skok nastal v marci, keď sme skočili z 1,15 na 1,60 eur za kilogram. V letných mesiacoch sa ceny prepadli na 1,45 eur a v auguste začali opäť narastať. Aktuálne som v štvrtok dohodol historicky najvyššiu cenu ošípaných, akú sme kedy dosiahli, 1,74 eur za kilogram,“ hovorí o aktuálnom cenovom vývoji predseda družstva v Nových Sadoch.

Karahuta sľubuje mimoriadny legislatívny balík

Chov ošípaných sa tak momentálne dostal do najlepšej situácie za posledné roky. To, ale hovoríme o starých cenách elektrickej energie. Rastú pritom aj ďalšie náklady nevyhnutné k produkcii ošípaných. Práve neistý trh s elektrickou energiou, ktorý je absolútne neodhadnuteľný, však spôsobuje poľnohospodárom najväčšie obavy. Ak ceny ošípaných rástli v priebehu roka o desiatky percent, tak ceny energií o stovky percent.

„Čo sa týka cien energie, rozprával som sa s podpredsedom vlády, je pripravený legislatívny balík na stabilizáciu cien elektrickej energie. Tie zákony budú schválené v NRSR do konca mesiaca,“ sľubuje v piatok pred chovateľmi ošípaných Jaroslav Karahuta (Sme rodina), predseda Výboru NR SR pre poľnohospodárstvo a životné prostredie.

Cena elektrickej energie by podľa vyjadrenia Jaroslava Karahutu pre poľnoinfo.sk nemala presiahnuť 200 eur za KWh.

Európa rieši ceny energií

„V piatok rokujú v Bruseli ministri hospodárstva. Ak nám bude tá pozícia vyhovovať, tak sa jej prispôsobíme. Akonáhle nebude dostatočný ten návrh, sú pripravené naše návrhy, ktoré budú schválené v skrátenom legislatívnom konaní,“ uviedol J. Karahuta.

Výsledok piatkového rokovania ministrov priniesol rozhodnutie, že členské štáty EÚ využijú zisky výrobcov elektriny na pomoc odberateľom. Zvláštny odvod sa má týkať zdrojov, ktoré nevyužívajú plyn a tak zarábajú najviac. To znamená solárne, atómové či uhoľné elektrárne. Ministri ďalej požiadali Európsku komisiu, aby vypracovala aj ďalšie opatrenia vrátane úspor, či cenového maxima.

Európska komisia sa nad závermi európskych energetických ministrov stretla už túto sobotu. Komisia začína pracovať na návrhoch a do utorka (13. septembra) ich dostane do legislatívneho textu.

„Ilustruje to závažnosť, akou členské štáty ten problém vnímajú. Ministri priznávajú, že sú pod čoraz väčším tlakom domácich voličov a obávajú sa sociálnych nepokojov. Súčasne s tým rastie aj ochota k mimoriadnym trhovým zásahom. Cenový strop či odobratie nadmerných ziskov, to je niečo, čo by sme si pred niekoľkými mesiacmi vedeli len ťažko predstaviť. Experti členských štátov budú v Bruseli návrh Komisie dolaďovať po legislatívnej a technickej stránke. Majú na to maximálne dva, tri týždne. Ďalšia rada ministrov má byť zvolaná do Bruselu najneskôr na konci septembra. To už by sa text mal schvaľovať v záväznej podobe zrýchlenou procedúrou tak, aby nebol nutný súhlas Európskeho parlamentu,“ informoval vo svojom spravodajskom vstupe Petr Obrovský, spravodajca Českej televízie v Bruseli.