Slovenské vína dosahujú úspechy na medzinárodných súťažiach. Zatiaľ čo z kvalitatívnej stránky sa im darí, z pohľadu kvantity čísla v minulých rokoch producentov nepotešili. Výnimkou nebol ani uplynulý rok 2024. Klimatická zmena, konkurencieschopnosť a nutnosť investícií zostávajú v sektore vinohradníctva a vinárstva pálčivými témami. Viac v rozhovore prezradila výkonná riaditeľka Zväzu vinohradníkov a vinárov Slovenska Jaroslava Kaňuchová Pátková.

Rok 2024 priniesol viacero výčinov počasia, ktoré malo istotne vplyv aj na vinohrady. Dá sa hodnotiť skôr ako dobré obdobie alebo horšie oproti predchádzajúcim rokom?

Ročník 2024 bol veľmi náročný – jarné mrazíky, krupobitie a na záver vysoké horúčavy, ktoré spôsobili extrémne skorý začiatok kampane, aj veľmi rýchle dozrievanie. Kampaň sa začala už prvý augustový týždeň, pritom už v polovici septembra bolo obratých viac ako 90 percent úrody. Zároveň však už druhý rok po sebe musíme konštatovať, že ide o veľmi nízku úrodu. Pokles je minimálne o 30 percent, čo znamená, že vyrobíme o 9 miliónov litrov vína menej ako zvyčajne. Náklady pritom vzrástli o 10 až 15 percent. Kvalita sa však pri červených vínach ukazuje ako extrémne výnimočná.

Priniesol rok 2024 aj úspechy slovenskému vinárstvu?

Boli sme veľmi úspešní na súťažiach v zahraničí – či už na Vinalies v Paríži, v Madride, v Bruseli, na AWC Vienna. Dúfame, že si to zákazník všíma a uprednostní slovenské vína, ktoré pomáhajú vytvárať krajinu.

V uplynulej kampani vám pribudli nové povinnosti – na etiketách začali pribúdať výživové údaje. Ako sa s požiadavkou vinári popasovali?

Je to nová povinnosť, zavedená na európskej úrovni. V rámci nášho zväzu sme urobili každému členovi individuálne školenia, aby sme minimalizovali jeho náklady na zavedenie. Zároveň sa umožnilo časť údajov dávať na etikety prostredníctvom QR kódov. Európska komisia vydala aj usmernenia, že sa udávajú priemerné hodnoty, takže nie je to také, že s každou dávkou musí byť vytlačená nová etiketa.

Uplynulý rok bol druhým v rámci nového programovacieho obdobia spoločnej poľnohospodárskej politiky. Pocítili ste nejaký jej prínos v praxi? Naplnili sa vaše očakávania?

Nie. Stále skôr dobieha staré obdobie, takže výraznejší prínos sme nepocítili. Cítime skôr stále nedostatok vzdelávania a pragmatických informácií zo strany Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Na druhej strane cítime výraznejšiu podporu a dialóg zo strany Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. V rámci druhej modifikácie SPP sa podarilo odstrániť niektoré problémy, ktoré sme mali.

Dlhodobo sa vo vašom sektore hovorí o nedostatku sezónnych pracovníkov – vnímate nejaké posuny v tomto smere za posledný rok?

Nie. Riešime to skôr technológiou – teda prichádzajú nové kombajny, stroje, ktoré dokážu nahradiť ľudí. Je to ale problematické, lebo čo funguje na rovine, nefunguje na terasách a vyvýšených terénoch.

Plochy viniča oproti minulosti výrazne klesli – pokračoval tento trend aj v uplynulom roku?

Plochy vinohradov sú stabilné asi 5 rokov a predstavujú približne 12 tisíc hektárov obhospodarovaných vinohradov. Pokles očakávame skôr v tomto krízovom období.

Prebiehala u nás aj nová výsadba?

Áno – individuálne podľa možností každého podniku. Každý sa ale skôr snaží získať nejakú dotáciu na výsadbu, aby vinohradníctvo – vinárstvo bolo aspoň trochu rentabilné.

Pokračovali teda aj nejaké projekty reštrukturalizácie viníc? Je o ne záujem?

Projekty reštrukturalizácie sú stále úspešné, a je o ne veľký záujem. Ak by bolo viac peňazí, mohlo by sa vysadiť viac vinohradov, ale pri súčasnej štrukturálnej kríze je to v tomto smere dostatočné.

Aké sú vaše očakávania pre rok 2025?

Dúfame, že zákazníci ostatnú verní slovenskému vínu a budú si ho v spleti rôzneho dovozu viac vyberať. Uvedomia si, že podporujú tak svoju krajinu a miestnych ľudí.

Aké projekty, štátne pomoci a aj eurofondové projekty by ste v nasledujúcom roku privítali?

Najviac by sme potrebovali konsolidovanú marketingovú podporu štátu na podporu kúpy slovenských potravín.

Slovo konsolidácia sa síce skloňuje, ale v inom kontexte – vo vzťahu k verejným financiám. Sú vo vašom sektore v tomto smere obavy?

Áno. Čo sa týka priamo transakčnej dane, určite to bude mať dopad aj na sektor, nevieme ho ale vyčísliť. Sektor vinohradníctva a vinárstva je celkovo v Európskej únii v štrukturálnej kríze. Spotreba klesá rýchlejšie ako klčovanie vinohradov v EÚ. Celkovo očakávame pokles spotreby vína aj práve pre konsolidačné opatrenia. Ľudia začínajú šetriť a čísla hovoria, že šetria aj na víne.
Posledné roky klesá aj produkcia – je to spôsobené klimatickými podmienkami. Čo v tomto smere očakávate v roku 2025?

Dokážu sa vinári a vinohradníci na zmeny pripraviť?

Klimatické zmeny prinášajú nové podmienky, nových škodcov, choroby, a my o nich nič nevieme. Mnohé z nich, ako napríklad zlaté žltnutie viniča, ak sa nepodchytí hneď v zárodku, dokáže zlikvidovať obrovské množstvo vinohradov. Potrebujeme teda aj investície do vzdelávania.