Pod Lietavským hradom sa pasú jalovice. Ide o červené holsteinky, ktoré sem doviezli hospodári z Oravy. Pasienky neďaleko Žiliny sú vhodné na takýto odchov zvierat, čo sa prejavuje na kondícii budúcich matiek. Trávia tu približne osemnásť mesiacov a s časom blížiaceho sa telenia putujú naspäť na Oravu. Iné kategórie dobytka v Podhorí, neďaleko Žiliny, nenájdete.

Spolupráca v rámci skupiny Oragro

Približne sto kilometrov od seba vzdialené podniky v Podhorí a Ťapešove spolupracujú pri chove hovädzieho dobytka už roky. Ťapešovo ročne vyrába okolo 2,4 miliónov litrov surového kravského mlieka a približne dve tretiny produkcie dokážu spracovať na výrobu syrov. Časť vo forme kravskej hrudky, ktorú dodávajú na ďalšie spracovanie do Žiliny a zvyšok predávajú vo forme uzlíkov či nití vo vlastnej predajni.

„Víkendové mlieko zväčša nespracovávame a končí v mliekarni v Hriňovej. Nechceme predražovať našu výrobu syrov príplatkami, tak sme zvolili túto stratégiu. Samozrejme, ak bude záujem o našu produkciu rásť, budeme musieť prehodnotiť aj tento pohľad. Už dnes sme vďaka šikovnej mliekarenskej technologičke Ľudmile Kulovej  dokázali otestovať produkciu vyzrievaných trojmesačných syrov a zdá sa, že spotrebitelia to oceňujú,“ hovorí Rastislav Závodný, konateľ spoločnosti AGRO-PODHORIE a zároveň predseda predstavenstva RD Vavrečka-Ťapešovo.

Oba podniky, či ten v Podhorí, kde sa jalovičky pasú od svojich šiestich mesiacov alebo v Ťapešove, ktoré produkuje mlieko od dojníc, patria do skupiny Oragro. Tú dlhodobo definuje využívanie výkonných strojov, blokového systému hospodárenia na pôde, inštalácia elektrických oplôtkov pri ochrane úrody, výkonná živočíšna výroba, ale aj pestovanie menej tradičných plodín.

Tieto charakteristiky platia aj pre spoločnosť Agro-Podhorie, ktorú väčšina agrárnej verejnosti pravdepodobne nepozná. Pod samostatným názvom funguje len dva roky, čo vyplynulo z delenia prvovýrobných firiem medzi bývalými spoločníkmi Oragro.

Efektívne technológie sú využiteľné len na vyššej výmere

Dva roky samostatná spoločnosť Agro-Podhorie začínala hospodáriť na výmere deväťsto hektárov pôdy. Vlani dokázali obhospodarovanú plochu takmer zdvojnásobiť, čo vyplynulo z dohody so susedným poľnohospodárskym podnikom v Bánovej.

„Dohodli sme sa na prebratí väčšej časti pôdy susednej spoločnosti. Táto akvizícia mala pre nás zásadný význam, lebo to malo vplyv na efektívnosť výroby,“ hovorí Rastislav Závodný, konateľ spoločnosti Oragro.

Efektívnosť sa podarilo zvýšiť najmä tým, že aj keď sa výmera pôdy zdvojnásobila, počet zamestnancov vzrástol len o jedného.

„Niektoré pozície jednoducho máte bez ohľadu na veľkosť obhospodarovanej výmery. Ide napríklad o štyroch vrátnikov na hospodárskom dvore. Tých mať musíme, keďže súčasťou nášho dvora je jediná komunikácia, ktorá spája niektorých obyvateľov s obcou,“ hovorí Rastislav Závodný, ktorý konsolidoval už niekoľko poľnohospodárskych subjektov na Orave.

Pôdny blok dimenzovaný na denný výkon postrekovača

Rastislav Závodný má o fungovaní poľnohospodárstva presné predstavy. Jednou z nich napríklad je, že ak súčasná výmera obhospodarovanej ornej pôdy v okolí Podhoria dosahuje približne tisíc hektárov, tak do budúcnosti by sa chcel dostať na 1500 hektárov pôdy.

„Ak chceme využiť technológie, ktoré sú najefektívnejšie, musíme hospodáriť aspoň na tejto výmere. Vtedy vieme využiť napríklad 600-koňový pásový traktor, sklady a ľudí. Ako aj na iných farmách skupiny, aj tu hospodárime blokovo. Nie je dôležité, aby boli tie parcely pospájané. Úplne nevyhnutné ale je, aby sa nachádzali tak blízko seba, že prejazdy sú minimálne, ideálne bez skladania náradia. Jeden blok by mal mať od 150 do 300-hektárov pôdy. Pôdny blok dimenzujeme na denný výkon postrekovača,“ informuje Rastislav Závodný.

Okrem tradičných plodín rastlinnej výroby v Podhorí vytŕča ostropestrec mariánsky a ľan, ktorý Oragro pestuje na viacerých svojich podnikoch.

„Ľan je napríklad plodinou, ktorú zver nežerie. Preto sme si v tomto roku mysleli, že parcely s ľanom oplocovať nebudeme. Plodinu nám naozaj nájazdy lesnej zvery nezožrali, ale úspešne rozdupali,“ hovorí s náznakom irónie Rastislav Závodný.

Riešením sú elektrické oplôtky. Tým je však podľa Závodného potrebné venovať dennodennú starostlivosť a kontrolu.

„Tak ako pri pestovaní plodín aj tu je dôležitá disciplína. Pod oplôtkom je potrebné mať vykosený porast a samotný plot musí byť umiestnený minimálne 3-metre od plodiny. Taktiež nikdy nesiahneme po najlacnejších produktoch na trhu. Využívame 6-7 žilové vodiče a kvalitný pulzátor,“ uzatvára Rastislav Závodný.