Zadajte hľadaný výraz

Branding VUB 2020 Jeseň LEFT
Branding VUB 2020 Jeseň RIGHT
Branding VUB 2020 Jeseň TOP
Z domova Zaujímavosti

INESS: Poľnohospodárstvo a potravinárstvo vie prosperovať aj bez sebestačnosti

INESS: Poľnohospodárstvo a potravinárstvo vie prosperovať aj bez sebestačnosti

Slovenské poľnohospodárstvo a potravinárstvo vie prosperovať aj bez sebestačnosti. Tvrdí to v záveroch svojej novej publikácie “Slovenské poľnohospodárstvo potrebuje viac ako len sebestačnosť” INESS – Inštitút ekonomických a spoločenských analýz.

“Potravinová sebestačnosť je veľmi často spomínaná ako pojem, ktorý dokáže pomôcť slovenskému poľnohospodárstvu a potravinárstvu. Slúži však často ako zámienka pre debatu o konkrétnejších reformách, ktoré dokážu sektor posunúť vpred,” povedala v utorok na stretnutí s novinármi analytička INESS Monika Budzák, autorka publikácie.

Navyše, sa podľa jej slov veľmi často pod rúškom sebestačnosti prijali zákony, ktoré výrazne poškodzovali podnikateľské prostredie a na ktoré upozornila aj Európska komisia.

“Napríklad, že znevýhodňujú zahraničných výrobcov a deformujú podnikateľské prostredie,” poznamenala.

Podľa publikácie príklady z iných krajín ukazujú, že spoľahlivá dodávka zdravých potravín od produktívnych a konkurencieschopných domácich firiem je výsledkom investícií a inovácií.

Vzdelaná pracovná sila, voľný prílev know-how a investícií a neposlednom rade špecializácia sú podľa INESS kľúčom k tomu, aby boli slovenské podniky a produkty konkurencieschopné a splnili kvalitatívne nároky domácich a zahraničných spotrebiteľov.

“Moderné poľnohospodárstvo sa podobá viac automobilu so sofistikovanými strojmi, inžiniermi a skladovacími halami ako na zastarané družstvo, ktoré bolo poslednou nádejou pre nízkokvalifikované pracovné sily,” uvádza inštitút v publikácii.

Už dnes podľa INESS na Slovensku existujú pozitívne príklady zo sektora, ktoré sú úspešné vďaka svojmu podnikateľskému odhodlaniu. V potravinárstve vzniklo vďaka otvorenosti a medzinárodnej spolupráci viacero významných zamestnávateľov.

INESS: Chceme vidieť viac konkurencieschopných firiem

Dôležitejšie ako dotačné schémy a politické stratégie je podľa inštitútu podnikateľské odhodlanie. Cestou, ako ho podporiť, je zjednodušiť podmienky podnikania.

“Farmári a potravinári by sa mali v prvom rade zaoberať svojím podnikaním, nie byrokraciou,” uviedol inštitút INESS v publikácii o poľnohospodárstve a potravinárstve.

Nové nápady podľa INESS potrebujú pôdu na realizáciu – investície do usporiadania mimoriadne rozdrobeného pozemkového vlastníctva vytvoria transparentnejšie prostredie aj pre farmárov.

“Tieto konkrétne reformy by sa nemali redukovať na pojem sebestačnosť,” upozornil inštitút.

“Všetci si prajeme viac slovenských potravín, ktoré budú zdravé a cenovo dostupné. Chceme vidieť viac konkurencieschopných firiem, ktorých produktivita a dobré meno zaručujú kvalitu. Pre tento vysnívaný stav potrebuje sektor poľnohospodárstva a potravinárstva viac ako len sebestačnosť. Potrebuje konkrétne reformné záväzky, ktoré vytvoria priestor pre spoluprácu, nie izoláciu,” uzavrel v publikácii inštitút INESS.

Autor článku: TASR
Zdroj obrázku: TASR/AP

Odber nových článkov na e-mail

Máte záujem stať sa pravidelným odoberateľom článkov z portálu poľnoinfo.sk? 1590 čitateľov od nás dostáva čerstvé informácie priamo na email každé ráno. Nečakajte a pridajte sa k nim aj vy.

1 komentár

  1. Jozef Artim
    11. novembra 2020

    Stanovisko k textu „Poľnohospodárstvo a potravinárstvo vie prosperovať aj bez sebestačnosti“
    Súhlasíme s názvom publikácie INESS, že „Slovenské poľnohospodárstvo potrebuje viac ako len sebestačnosť“. Autorka M. Budzák v texte argumentuje, že pozornosť by sa mala sústrediť skôr na konkrétne reformy ako na sebestačnosť.
    Používanie termínu „potravinová sebestačnosť“ nie je vo verejnej debate (vrátane odbornej) významovo presné. Pojem sa často zamieňa s potravinovou bezpečnosťou či zastúpením slovenských produktov na pultoch maloobchodu; ojedinele je aj nesprávne použitý v zmysle úplnej autonómie krajiny v zabezpečení potravinových potrieb svojich obyvateľov.
    Strategickým záujmom realizovaným v každej vyspelej ekonomike – vrátane tých s minimálnymi prírodnými zdrojmi – je zaistenie potravinovej bezpečnosti obyvateľstva. Potravinová sebestačnosť je podmnožinou potravinovej bezpečnosti a súvisí s domácou kapacitou výroby potravín (pričom sa nevylučuje zahraničný obchod). Pre zaistenie potravinovej bezpečnosti je potrebné posilňovať potravinovú sebestačnosť, ale zároveň posilniť medzinárodné väzby a diverzifikovať importné a exportné destinácie. Aj koronakríza ukazuje na strategické postavenie poľnohospodárstva a potravinárstva.
    Keď zástupcovia SPPK hovoria o potrebe posilnenia potravinovej sebestačnosti Slovenska, majú na mysli systémové opatrenia, ktoré povedú k zvýšeniu domácej výroby potravín, nie odmietanie obchodu s potravinami či podceňovanie iných potrebných reforiem. Ak začne slovenská produkcia potravín rásť a zastaví sa prehlbovanie záporného salda zahraničného obchodu, bude to najzrejmejší indikátor zlepšenej konkurencieschopnosti agrosektora. Je prirodzené, že sa na tieto indikátory poukazuje, keďže najevidentnejšie ukazujú, že niečo nie je systémovo v poriadku.
    Za vhodnú stratégiu na zvyšovanie potravinovej sebestačnosti považujeme zvyšovanie produktivity domáceho agropotravinárstva. Súhlasíme s autorkou, že „spoľahlivá dodávka zdravých potravín od produktívnych a konkurencieschopných domácich firiem je výsledkom investícií a inovácií.“ Je nám jasné, že sektor potrebuje vzdelanú pracovnú silu, know-how a investície na posilnenie konkurencieschopnosti – tak ako je uvedené v publikácii INESS.
    Tieto potrebné opatrenia a reformy sú v štúdii prezentované v kontraste s niektorými prijatými zákonmi, ktoré v mene sebestačnosti poškodzovali podnikateľské prostredie. Na úrovni činnosti samospráv chcela aj SPPK napríklad monitorovať podiel slovenských produktov v letákoch maloobchodných reťazcov. Sme si vedomí, že takéto opatrenia úpadok slovenského agrosektora nezvrátia. Topiaci sa však aj slamky chytá a platí to aj v našej situácii na Slovensku, kde je agropotravinárstvo – na rozdiel od iných krajín EÚ – dlhodobo mimo záujem vlády – a to, čo sa týka reformného úsilia (podnikateľské prostredie, daňovo-odvodové zaťaženie, rozdrobená pôda, digitalizácia verejnej správy, atď.) či zmysluplnej finančnej podpory. Dlhodobo tak strácame pôdu pod nohami na spoločnom európskom trhu.
    Všetci si prajeme konkurencieschopný sektor, ktorý zaistí cenovo dostupné, bezpečné a výživné potraviny. Toto prianie však musí byť definované a realizované aj v rámci relevantných politík, ktoré vytvárajú podhubie akémukoľvek podnikateľskému úsiliu – v agropotravinárstve aj mimo neho.

    Odpovedať

Komentujte

Všetky polia sú povinné. Vaša emailová adresa nebude zverejnená a slúži iba ako ochrana pred spamom. Ak sa váš komentár v článku nezobrazí ihneď po jeho odoslaní, zachytila ho automatická antispamová ochrana. V tom prípade nás prosím kontaktujte a my daný komentár dohľadáme a manuálne schválime.