V pondelok (25. mája) sa uskutočnila konferencia Kresťanskodemokratického hnutia k poľnohospodárstvu, ktorá sa okrem obzretia do minulosti, zaoberala aj aktuálnymi problémami, ktoré súvisia najmä s nevyváženou pestrosťou nášho odvetvia.

 „Holsteinizácia je prekliatím slovenského poľnohospodárstva. Namiesto toho, aby sme dokázali podporiť pasenie našich kráv, zotrvali sme na podpore výroby mlieka. Po zrušení kvót sa zdá, že Slovensko je vyoutované,“ myslí si Marián Radošovský, poslanec Národnej rady SR za KDH.

Ten vo svojom príhovore poukázal aj na ďalšie problémy v chove hospodárskych zvierat.

„Nebyť Dánov, asi by sme veľa bravčového mäsa na Slovensku nevyrobili. Pri hydine neexistuje na Slovensku žiadna liaheň a kuriatka dovážame z Českej republiky.  Ovčiarstvo bolo pozdvihnuté, ale na druhej strane neschopnosť realizovať produkt a podriadiť sa len talianskemu nákupcovi zhoršuje ekonomiku chovu. Nezabudnem, ako sa nám smial jeden škótsky obchodník, keď pomenoval naše odvetvie veľmi presne. Ste k nášmu šťastiu dobrí poľnohospodári, zlí obchodníci a ešte horší spotrebitelia,“ uviedol M. Radošovský.

Veterinárny lekár Juraj Šimúnek sa vo svojom príspevku zameral aj na stav v okrajových oblastiach chovu hospodárskych zvierat.

„Evidujeme 28 králičích fariem, z toho funguje 15. Zväčša ide o menšie chovy. Priemerné chovateľské stanice sú len dve. U nás chýba bitúnok na králiky, alebo vodnú hydinu,“ uviedol Juraj Šimúnek.

O niečo lepšia situácia je v ovocinárstve, kde sa ale v minulom roku prejavil pretlak jabĺk zo zahraničia. Tento stav výrazným spôsobom znížil ceny realizovanej produkcie. Ako uviedol Marián Varga, predseda Ovocinárskej únie na Slovensku, situáciu pomohli zachrániť najmä regionálne predajne.

„Tlak obchodných reťazcov dostal nákupnú cenu jabĺk na 22 centov. Výrobná cena pritom presahovala 30 centov za kilogram,“ povedal Marián Varga.

Ten považuje ovocinárstvo za významného zamestnávateľa, ktorý dokáže na hektár intenzívnych sadov zamestnať jedného pracovníka. Podľa prepočtov Ovocinárskej únie, by bolo možné zdvojnásobiť výmeru intenzívnych sadov na Slovensku na 5000 hektárov.

Vplyv KDH na výraznom poklese produkcie v prvých rokoch po spoločensko-ekonomických zmenách viacerí rečníci odmietli a poukázali na veľmi krátky čas pôsobenia ministrov za KDH. Ján Figeľ, predseda tejto parlamentnej strany skôr poukázal na pozitívum, ktoré hnutie zohralo v súvislosti so vstupom do Európskej únie.

 „Dostať sa do Únie s Čechmi, Maďarmi a Poliakmi bola historická šanca. S Mečiarom by sme sa tam nedostali. Rakúsko na integrácii zarobilo. Tratíme na tom len v prípade, že európske fondy sú predmetom odčerpania do oblastí, na ktoré neboli určené. Poľnohospodárstvo je životný štýl, nastavenie kontinuity, generácie. Slovensko môže byť peknou záhradou. Rakúsko nie je ďaleko. Ukazuje, ako môže vyzerať poľnohospodárstvo, keď sa ocitne v centre záujmu,“ uviedol Ján Figeľ.