Celé desaťročie spájal bánovecký MňamFest poľnohospodárov, spracovateľov a spotrebiteľov. Samozrejmosťou každoročného septembrového festivalu chutí bola bohatá ponuka regionálnych potravín. V posledných ročníkoch podujatia sa však domáci prvovýrobcovia a spracovatelia strácali v nespočetnom množstve podnikateľov, ktorí síce ponúkajú gastronomické špeciality, no často s nejasným pôvodom. S takýmto smerovaním MňamFestu nesúhlasil jeho dlhoročný aktívny účastník, pravotický predseda družstva, Ľuboš Podoba.

Vlani úspešná premiéra, dnes nemenej vydarená repríza

PD Brezina v Pravoticiach je družstvo, ktoré sa nachádza len pár kilometrov od Bánoviec nad Bebravou. Mnohí obyvatelia okresného mesta tamojších poľnohospodárov dobre poznajú. Pod administratívnou budovou družstva sa nachádza predajňa, v ktorej dominujú desiatky druhov ich mäsových špecialít, ale aj potravinárske výrobky od iných poľnohospodárov. Veľmi rýchlo po jej otvorení sa stala cieľovou cestou aj cezpoľných.

Pre tých, čo tamojšie výrobky ešte neochutnali, pripravilo družstvo prvý raz deň otvorených dverí vlani. Vďaka bohatému kultúrnemu, ale aj sprievodnému programu zameranému najmä na najmladšiu generáciu, dokázali do tejto obce s tristo obyvateľmi prilákať približne tisíc návštevníkov.

Vlaňajšia úspešná premiéra organizátorov zaväzovala, aby prišli aj nemenej vydarené reprízy. Druhý ročník dňa otvorených dverí sa uskutočnil v sobotu. Nazvať ho však reprízou by bolo dehonestáciou práce organizátorov. Veď repríza pomenúva opakované predstavenie.

„Vitajte v tomto prekrásnom areáli. Za rok, čo som tu nebol, sa to tu absolútne zmenilo. Vyzerá to tu ako na veľtrhu,“ privítal účastníkov podujatia Štefan Skrúcaný.

Obľúbený moderátor sprevádzal dňom otvorených dverí aj vlani a tak vedel porovnávať. Všimol si, že na hospodárskom dvore pribudlo viacero nových asfaltových ciest či gastrozóna. Tá vznikla prerobením starého ovčína.

Vlani nevzhľadnú a schátranú stavbu zakrývalo pódium pre účinkujúcich. Dnes sa stala cieľom väčšiny návštevníkov. Zo štyroch okienok súčasne predávali organizátori stravu. Z jedného napríklad kapustnicu, z iného pečenú krkovičku. Špecializácia, ktorá zabezpečí dobré výsledky, no neohrozí bohatú ponuku.

Veľmi to pripomína štruktúru výroby pravotického družstva. Chovajú ošípané, ktoré im boli v minulosti ekonomickou príťažou. Dnes ich spracovávajú na vlastné výrobky a dokonca počty zvierat na tamojšom družstve každoročne rastú.

Živočíšnu výrobu reprezentuje aj prvovýroba mlieka, kde už roky prepočítavajú návratnosť investícií do možnej výstavby nových moderných priestorov. Odpoveď na otázku, či rozhodnutie výrazne investovať do výroby mlieka v roku, keď ceny rastlinných komodít lámu rekordy, no živočíšna výroba ponúka len hrozivú ustálenosť stabilne nízkych cien, necháme na čitateľovi.

Prirovnanie k veľtrhu je presné

Ak Štefan Skrúcaný hneď v prvých vetách povedal, že to tu vyzerá ako na veľtrhu, nemohol byť bližšie k pravde. Družstvo pred novú hlavnú cestu, ktorá približovala návštevníkov k epicentru podujatia, pristavilo svoje najlepšie traktory.

Keď okolo vystavených mašín prechádzal Peter Matejovič, dlhoročný predajca techniky, s uznaním povedal: „ani vo vybavení technikou sa nemajú za čo hanbiť.“

Jednoduchá veta, z ktorej jasne cítiť, že tak ako technika, aj podujatie, počas ktorého sa na pódiu striedajú regionálne kapely, no aj slovenská legenda Pavol Hammel, má svoju úroveň.

Okrem teleskopických manipulátorov sú neďaleko od traktorov odstavené aj dva kombajny a rezačka. Všetky stroje sú čistučké a deti pred nimi stoja disciplinovane v rade. Postupne vychádzajú po schodíkoch a nakúkajú cez okno kabíny, aby zistili, ako to v stroji, ktorý vidia len na poliach, vyzerá.

Peter Matejovič tento jav pozoruje z niekoľkých metrov a skonštatuje: „v Pravoticiach majú oveľa viac traktorov, ako len tieto vystavené. Predviedli ale len najnovšie a urobili dobre. Najmladšej generácii musíme ukázať v rezorte to najmodernejšie a najvýkonnejšie.“

Deti nezaujali len stroje. Na hospodárskom dvore chovajú slovenský strakatý dobytok. Teliatka na jednej strane areálu a dojnice na opačnej. Decká kráčajú popri stavbách a naťahujú k zvieratám ruky. Teliatka sú vďačné. Zvedavé a akoby odvážne. Je úplne bežné, že sa deťmi nechajú pohladiť. S jalovicami či kravami je to už ťažšie. Ich nedôvera je väčšia. Ak má ale najmladší návštevník dostatočnú trpezlivosť a nerobí pred zvieraťom prudký pohyb, podarí sa to.

V areáli funguje kyvadlová doprava. Návštevníkov medzi parkoviskom a miestom konania podujatia vozia dva koče s konskými záprahmi. Prechádzajú okolo detského ihriska, slameného bludiska, až sa približujú k minizoo, kde nechýbajú kačice, husi, prasiatka či kozy.

Na dni otvorených dverí je vidieť, že ho partia mladých ľudí na čele s predsedom Ľubošom Podobom, podpredsedom Marekom Žatkom a členmi predstavenstva Martinom Gondekom a Bohdanom Masarykom organizovali s hrdosťou. Tamojšie vedenie si odhryzlo riadne sústo a aj vďaka ich manželkám, ktoré sme videli v areáli v neustálom pohybe, to zvládli!