Dravce namiesto chémie
Snahu ochrániť polia pred hrabošmi biologickým spôsobom badať u čoraz väčšieho množstva poľnohospodárov. Najnovšie sa k nim pridávajú aj v Bohdanovciach nad Trnavou, kde s hrabošmi výrazne bojovali v uplynulých dvoch rokoch.
„Hospodárime na ploche asi 1500 hektárov, väčšinou pestujeme pšenicu, kukuricu, repku, slnečnicu a cukrovú repu. Pri hrabošoch sú problémom najmä hustosiate obilniny a tiež ich kombinácia s repkou,“ skonštatoval Juraj Hurek, agronóm TT-Agro Bohdanovce nad Trnavou.
Vysoké škody zaznamenali v lokalite vlani aj predvlani, aktuálne predpokladajú, že minuloročné jesenné zrážky populáciu hrabošov znížili.
„Všetko sa však ukáže v najbližších mesiacoch,“ dodal Hurek.
Poľnohospodári s energetikmi a ochranármi
Poľnohospodári sa rozhodli proti hrabošom v tomto roku bojovať aj po novom – za pomoci dravých vtákov. V spolupráci so Západoslovenskou distribučnou a OZ Ochrana dravcov na Slovensku preto do lokalít, kde bude rásť pšenica, kukurica či repka, osadili 20 hniezdnych búdok.
„Štúdie napríklad zo Španielska ukazujú, že veľa dravcov spôsobuje tlak na populáciu hraboša. Tá sa nemôže následne množiť a tým pádom ju dostávame do menších čísel. Jeden dravec denne zlikviduje najmenej dva hraboše, ale keď kŕmia mláďatá, ten počet donesených hrabošov pre mláďatá v závislosti od ich počtov kulminuje okolo 20 až 30 denne. To sú už samozrejme aj pre poľnohospodárov veľmi zaujímavé čísla,“ vysvetlil Roman Slobodník z OZ Ochrana dravcov na Slovensku.
V Bohdanovicach činnosť dravcov sledujú aj vďaka existujúcim remízkam a vetrolamom na poliach. Pestovatelia veria, že aj vtáctvo, ktoré obsadí búdky, pomôže.
„My sme aj sami vyrobili 30 búdok, ktoré plánujeme dať do tohto priestoru. Sme zvedaví, ako sa to osvedčí. Chémia nie je zadarmo, takže človek sa jej snaží čo najviac vyhnúť. Ak bude niečo pasívne polia chrániť, tak to je pre nás výhodné. Pokiaľ budú náklady pre nás nízke a nemusím sa o to starať, tak prečo nie. Prečo to nevyskúšať,“ myslí si Juraj Hurek.
V okolí Trnavy a Hlohovca za uplynulé dva roky pribudlo už 66 búdok, ktoré v rámci spoločného projektu osadila Západoslovenská distribučná. Vyvesovať na stožiare elektrického napätia môžu len jej pracovníci. Poľnohospodári však môžu búdky vyvesiť aj sami – a to najmä na stromy v okolí polí.