Doterajšie výsledky žatvy sú slabé a ak v ďalšom období nedôjde k ich výraznejšiemu zlepšeniu, mnohé poľnohospodárske podniky budú mať vážne ekonomické problémy. Navyše môžu ešte viac skomplikovať situáciu v živočíšnej výrobe, kde roľníci pocítia tlak na zdražovanie krmív a tí, ktorí si ich nedokážu v potrebnej miere zabezpečiť vo vlastnej réžii, budú možno nútení znižovať počty hospodárskych zvierat. Chovateľské aktivity tak prejdú ďalšou zaťažkávacou skúškou, ktorej výsledok sa momentálne odhaduje len veľmi ťažko.

Problémy však podľa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) možno očakávať aj v zahraničnom obchode, ktorého vlaňajšie zlepšenie výrazne ovplyvnil zvýšený vývoz rastlinných komodít z dobrej úrody v roku 2011. Tohtoročné bilancie bezpochyby ovplyvnia nižšie množstvá obilia i repky na vývoz a keďže v iných tovarových skupinách asi k väčšiemu zlepšeniu nedôjde, celkové pasívne saldo zahraničného obchodu s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami sa reálne môže opätovne zvýšiť. Na jeho lanskom poklese o viac ako 190 miliónov eur sa totiž takmer tromi štvrtinami podieľali rastlinné komodity, ktorých export stúpol o 48,1%. Tento činiteľ však bude v tomto roku pôsobiť celkom určite inak.

Z monitoringu SPPK k 9. júlu 2012 vyplýva, že v rámci Slovenska bolo zožatých asi 35% pšenice, necelých 30% jačmeňa a takmer 40% repky. V prípade pšenice zatiaľ vychádza hektárový priemer na 3,21 tony, teda približne o 29% menej ako vlani, ba dokonca o 3,6% menej ako v roku 2010, ktorý bol kvôli rozsiahlym záplavám najslabší od vstupu SR do Európskej únie. Doterajšia priemerná hektárová úroda jačmeňa 3,04 tony je medziročne nižšia o 21,5% a v prípade repky (1,8 tony) zaostáva za minulým rokom približne o 22%. U repky sa navyše nezredukoval len doterajší hektárový priemer, ale aj zberová plocha, ktorá v dôsledku nevyhnutných vyorávok klesla z jesenných 143-tisíc na aktuálnych necelých 108-tisíc hektárov.

Zisťovanie SPPK potvrdzuje, že vplyv klimatických podmienok – predovšetkým extrémneho sucha a mrazov – sa neprejavuje všade rovnako. Tohtoročnú žatvu preto necharakterizujú len rozdiely v úrodách medzi okresmi, ale aj subregiónmi a jednotlivými parcelami. V regiónoch sa v závislosti od lokálnych zrážok vyskytujú miestami aj lepšie výsledky, ale v niektorých prípadoch dosahuje medziročný výpadok produkcie až úroveň 50 %. Aj preto sú celkové doterajšie úrody v rámci Slovenska podpriemerné a spôsobia nezanedbateľný výpadok tržieb v poľnohospodárskej prvovýrobe.