Daždivé počasie, ktoré prevláda už od vlaňajšej jesene, si vyberá svoju daň aj na poliach. Už niekoľko týždňov sú mnohé polia najmä na juhozápade krajiny pod vodou, počas mrazov pod ľadom. V takom prípade sa z nich často stáva atrakcia pre okolitých obyvateľov, ktorí sa na zamrznuté jazierka na poliach chodia aj korčuľovať. To, čo je pre jedných zábava, však je na druhej strane problém. Pre poľnohospodárov aktuálna situácia znamená značné straty a problémy aj s ďalším obrábaním pôdy v nasledujúcom období.

„Slovensko je momentálne krajina, kde máme 23 tisíc hektárov totálne pod vodou. Prvé odhady hovoria o škodách niekde v sume 13 a pol milióna eur,“ skonštatoval Emil Macho, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

Pôdny profil je nasýtený

„Na aktuálnej mape pôdneho nasýtenia a pôdneho profilu v rámci monitoringu pôdneho sucha môžeme vidieť plne nasýtený pôdny profil vodou, a to v rámci celého Slovenska. Čo sa týka nadbytku vody, za posledných 90 dní sa na Slovensku pohybuje na úrovni 100 až 250 mm, v južnej polovici krajiny, kde sú najväčšie problémy, je na úrovni 150-250 mm, čo predstavuje troj až päťmesačný priemerný úhrn zrážok v tejto oblasti,“ uviedla Lívia Labudová zo Slovenského hydrometeorologického ústavu.

Vysoká vlhkosť a zrážky trápia pestovateľov už od vlaňajška. Aj napriek tomu, že leto bolo pomerne suché, sa rok 2023 podľa štatistík zaraďuje na piatu priečku medzi najvlhšími rokmi v histórii meraní – teda od roku 1881.

Čo sa napokon s poškodenými plodinami a osiatymi parcelami stane, zostáva otázne.

„Treba si uvedomiť, že súčasná legislatíva nedovoľuje vysiať dva roky po sebe na rovnakom mieste tú istú plodinu. Je teda v záujme poľnohospodárov, aby bola v tomto smere schválená výnimka, aby mali poľnohospodári naďalej podmienky na hospodárenie,“ skonštatoval Jakub Mankovecký zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre.

Udelenie výnimky má však v rukách Európska komisia. Požiadať ju o to musí ministerstvo pôdohospodárstva, od ktorého to poľnohospodári v krátkom čase očakávajú.

Neriešené problémy

 „Máme tu 195 nádrží, ktoré boli vybudované v predchádzajúcom období, a ich kapacita je 66 miliónov kubických metrov.  Na zavlažovanie potrebujeme asi 20 miliónov metrov kubických vody. Avšak nádrže, tak ako sú, sú z dvoch tretín zanesené kalom a nie sú čistené. Preto máme problém vodu do nich aj dostať. V rámci toho je problémom aj to, že legislatívne je kal v týchto nádržiach kvalifikovaný ako nebezpečný. A to je úplne nelogické, pretože obsahuje aj cenné látky ako fosfor či dusík, lebo ide v podstate o lístie a zeminu. Je potrebné zmeniť legislatívu tak, aby tento kal bolo možné využívať,“ vyjadril sa Jozef Šumichrast, predseda Zemiakárskeho a zeleninárskeho zväzu Slovenska.

Na čistenie nádrží je podľa neho nutné vyčleniť aj dostatok prostriedkov, inak sa v praxi diať nebude. Rovnako je nutné koncepčne riešiť problém hydromeliorácií, ktoré sú z pohľadu poľnohospodárov už roky v praxi nefunkčné.

Riešenie rizík

K ďalším roky neriešeným oblastiam u nás patrí komplexný systém riadenia rizík v poľnohospodárstve. Rizikový fond by mohol byť nástrojom práve na riešenie situácií, medzi ktoré patrí aj tá aktuálna na poliach.

Zriadenie rizikového fondu je súčasťou programového vyhlásenie vlády. Faktom však zostáva, že jeho zriadenie avizovali aj predchádzajúce vlády, no v praxi sa tak nestalo.

„Riziká, ako zaplavenie a naplavenie sú zaradené v portfóliu poisťovne ako poistiteľné. Popri ostatných, ako sú sucho pri vzchádzaní, mráz, poškodenie vetrom či požerkom zvieracích škodcov je možné aj voči zaplaveniu a naplaveniu porasty poistiť v rámci tzv. živelných rizík spojených s novým osevom,“ pripomína Dalibor Bán, riaditeľ Agra Poisťovne.

Podľa neho je toto poistenie v uplynulom období pomerne využívané.

„Z výmery viac ako štvrť milióna hektárov poistených plodín, čo je aktuálna plocha poistená v Agra poisťovni, je popri ľadovci a požiaru poistených až 60 percent výmery aj na ďalšie živelné riziká. Celkovo je voči škodám spôsobených zaplavením a naplavením u nás poistená približne štvrtina poľnohospodárov. Momentálne evidujeme desiatky škodových hlásení, čo znamená už teraz tisíce hektárov zaplavených plôch. Hlásenia pribúdajú postupe od decembra. Niektorí poľnohospodári z dôvodu ťažkej dostupnosti, možno aj z obáv z pribúdania poškodených pozemkov, svoje hlásenia ešte poisťovni neodoslali, no očakávame ich,“ dodal Bán

Záujem o poistenie v poľnohospodárstve vo všeobecnosti v uplynulých rokoch narástol. Podieľa sa na tom najmä to, že naň možno čerpať dotácie zo štátnej pomoci. Tie sú plánované aj pre tento rok.

„Treba korektne priznať, že aktuálne škody si vedia poľnohospodári poistiť, ako aj to, že skoro polovicu hodnoty poistenia financuje štát. Ale často to nestačí. Tento rok však budú mať čo robiť aj poisťovne,“ dodal Macho z SPPK.