Zväz vinohradníkov a vinárov Slovenska odhaduje, že sa v najbližšom päťročnom období u nás vyklčuje zhruba dvetisíc hektárov vinohradov. Okrem pandémie sa vinárov výrazne dotkol nárast cien energií. Pestovatelia a spracovatelia hrozna na dnešnej tlačovej konferencii ministerstvu pôdohospodárstva vytkli dlhodobo nedostatočnú podporu sektora, obrovskú administratívnu záťaž aj nastavenie strategického plánu, ktorý určí smerovanie poľnohospodárstva v najbližších rokoch.

„Je mi ľúto, že žiadny z vysokých funkcionárov nemá vinice. Keby ich mal, pohli by sme sa niekde inde,“ hovorí Štefan Šimák zo Zámockého vinárstva v Pezinku.

Atmosféra v Národnom salóne vín je počas utorkového predpoludnia napätá. Na jednej strane vinári ospevujú pestovateľský ročník 2021 z ktorého pochádza 75 vín, ktoré doplnia reprezentatívnu kolekciu stovky najlepších domácich vín, na druhej strane sa neustále vracajú k prehlbujúcim sa problémom sektora.

„Vinohrady vysadené na rovine alebo miernych svahoch majú konkurenciu v pšenici, kukurici a olejninách. Tento rok bolo vinohradníctvo pri prepočte na hektár najmenej výnosným odvetvím – najprv sucho znížilo úrody a súčasný dážď a nízke teploty svoje dielo dokonali. Úroda bude nižšia a drahšia. Pokles úrod v aktuálnej sezóne bude minimálne o 10 až 15 percent, náklady však narastú o 20 až 25 percent,“ upozorňuje Jaroslava Kaňuchova Pátková, výkonná riaditeľka zväzu.

Vinohradníci a vinári boli dlhé roky vnímaní ako jediný úspešný príbeh transformácie nášho poľnohospodárstva. Veľkosť vinohradov sa oproti minulosti síce znížila, no do segmentu vstúpila pestrosť chutí, ochota vinič nie len dopestovať, ale aj spracovať, a pritom nezabúdať na regionálne hľadisko. Do popredia sa vtedy dostalo mnoho mladých vinárov, ktorí sú dnes skúsení a dosahujú mimoriadne úspechy. Za všetky spomeňme ten tohtoročný z výstavy The Vinalies Internationales v Paríži. Už druhý rok po sebe je Slovensko najúspešnejšou krajinou po domácom Francúzsku v počte udelených zlatých a strieborných medailí za predstavené vína.

Podpora vinohradníctva a vinárstva

„Chýba nám komplexná podpora, ktoré má vinohradníctvo a vinárstvo v okolitých krajinách. Neporovnávame sa pritom so Španielmi či Francúzmi, hovoríme o situácii v Českej republike, Maďarsku alebo v Rakúsku,“ vymenúva Jaroslava K. Pátková.

Pre príklady nechodí ďaleko. Hovorí, že v novom programovom období dostane český pestovateľ za hektár vinohradu zaradený v integrovanej produkcii v prepočte asi 1300 eur.

„U nás to bude 650 eur. Podobne je to v Rakúsku, kde štát vlial v tomto roku do vinárskych fondov 36 miliónov eur. Podpory tam pritom čerpajú aj z rozpočtu tamojšieho ministerstva životného prostredia. Konkrétne 300 eur na hektár za protieróznu činnosť,“ vysvetľuje výkonná riaditeľka.

Vinári zo Slovenska mali v druhej polovici augusta niekoľko stretnutí s rakúskymi kolegami. Vedia, aký je ich systém podpôr a pozdáva sa im aj spôsob, ako náš juhozápadný sused propaguje tamojšie vína pred verejnosťou. Mnohé by vedeli obkukať aj naši pestovatelia hrozna. Rozhodujúce slovo má však ucelená politika štátu. Taká, ako v Českej republike. Vďaka nej pestujú za riekou Moravou vinnú révu na výmere 18 tisíc hektárov pôdy. Ešte pred desaťročiami bolo pritom Slovensko vnímané ako významný vývozca vína do českej časti spoločného štátu. Dnes našu produkciu na nasýtenie domáceho trhu nepotrebujú.

„Ak sa rozprávame o navýšení našej podpory na úroveň Českej republiky, tak hovoríme o podpore na 10 tisíc hektárov vinohradov. Z pohľadu nastavenia našej spoločnej agrárnej politiky prostredníctvom strategického plánu ide o drobné, no z hľadiska dôležitosti o významnú pomoc vinohradníctvu a vinárstvu,“ uvažuje Pátková.

Slová riaditeľky zväzu zaznievajú paradoxne vzhľadom na to, že stretnutie s novinármi prebieha uprostred reprezentatívnej kolekcie vín situovanej v srdci historického centra Bratislavy. Z priestoru musí mať domáci, no aj zahraničný turista pocit, že z hľadiska vinárstva to u nás funguje dokonale.

Administratívna záťaž

„Zahraniční turisti sú prekvapení, že sa u nás v takom rozsahu vôbec vyrába víno a keď si ho prechutnajú, tak nerozumejú, prečo ho nepropagujeme viac,“ hovorí Michaela Ježíková z Národného salónu vín.

Priestor salónu je ako čitáreň, ktorá vzdeláva. V jednotlivých vínach konzument nachádza základné chuťové charakteristiky odrôd, rôznorodosť pestovateľských ročníkov či možnosť porovnania šiestich slovenských vinohradníckych oblastí.

Vinári ministerstvu pôdohospodárstva už ani nevyčítajú, že do propagácie Značky kvality SK v posledných rokoch nesmerovalo ani euro. Zvykli si, že v otázke propagácie sa majú spoliehať najmä sami na seba. Najlepší dôkaz poskytuje, keď zo 104 členov Zväzu vinohradníkov a vinárov Slovenska mali o získanie a zverejnenie Značky kvality SK na svojich fľašiach záujem len traja výrobcovia.

Na čo vinári na dnešnej tlačovej konferencii opakovane poukazujú je administratívna záťaž, ktorá sa napríklad dotýka projektu reštrukturalizácie vinohradov.

„Načo robíme dlhodobé opisy projektu? Toľko zbytočných rečí! Kto toto vôbec bude čítať? Prečo v Rakúsku pri odovzdaní žiadosti na reštrukturalizáciu vinohradov predkladajú tamojší pestovatelia jednostranový dokument a u nás potrebujeme desiatky strán?“ pýta sa riaditeľka zväzu.

Nasleduje proces administrácie a vyplatenia prostriedkov. Aby bola dráma dokonalá, vinohradník do konca realizácie projektu nevie výšku podpory a ani termín jej vyplatenia. Podľa Štefana Šimáka sa čas meria v rokoch.

Drahé hrozno, lacné víno?

Slovenskí vinári predávajú väčšinu vína cez obchodné reťazce. Ide až o 90 percent slovenskej výroby.

„Pokles predaja vína za prvý polrok, oproti rovnakému obdobiu minulého roka, dosiahol 10 percent. Teší ma, že pokles sme zaznamenali pri zahraničných vínach a nie slovenských. Dôvodom je vyššia cena zahraničných vín. Ak zákazník vidí podobnú cenu domáceho vína, uprednostní slovenské,“ hovorí J. Kaňuchová Pátková.

Slovenskí vinári, ktorí nakupujú hrozno, platia podľa zväzu svojim dodávateľom oveľa vyššie ceny ako zahraničná konkurencia. Zväz uvádza, že nákupná cena hrozna je u nás v intervale 0,45 – 0,85 eur za kilogram, v Rakúsko je to 0,35 eur a v Maďarsku 0,25 – 0,30 eur za kilogram. Vinári spoločne hovoria, že platiť musia viac, lebo by to našim pestovateľom, ktorí majú oveľa nižšie podpory ekonomicky nevychádzalo. A od toho je už len krok ku zrušeniu produkcie hrozna, čoho sa obávajú. Samotní vinári si pritom týmto prístupom znižujú svoju konkurenčnú schopnosť na spoločnom európskom trhu.

„Odhadujeme, že v najbližšom päťročnom období sa na Slovensku vyklčuje zhruba 2000 hektárov vinohradov. Tá situácia je jednou z najdramatickejších a je výsledkom zanedbanej podpory vinohradníctva a vinárstva. Očakávame jeden z najťažších ročníkov,“ hovorí J. Kaňuchová Pátková.

Dočkajú sa aj vinohradníci

Minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan včera na brífingu uviedol, že chystajú 15 miliónov eur pre potreby špeciálnej rastlinnej výroby. Spomínal, že nutné je podporiť pestovateľov, ktorí musia skladovať produkciu ovocia a zeleniny, aby ju namiesto chladenia v skladoch nepredali za dumpingové ceny ihneď po zbere do zahraničia. Hrozno sa neskladuje, no spracúva ihneď a to ešte za aktuálne vysoké ceny elektrickej energie. Ministerstva sme sa preto pýtali, či sa z 15 miliónov eur ujde aj vinohradníkom a vinárom.

„Schéma podľa dočasného rámca pomoci, ktorú pripravuje MPRV SR vo výške 15 miliónov eur počíta aj s vinohradníkmi. O jej výške a mechanizme bude agrorezort včas informovať. Táto pomoc bude realizovaná, teda aj vyplatená do konca roka 2022,“ informuje portál poľnoinfo.sk MPRV SR.