Budúcnosti sa obávajú napriek tomu, že na podporách dostali toľko, ako spolu za štyri roky
Aj keď sa to možno zdá ako spiatočnícke myslenie, cenové bláznenie na trhu s energiami núti aj šéfov agropodnikov, premýšľať nad kadečím. Napríklad aj nad dojením pomocou naftového agregátu, pri ktorom má nejeden gazda nutkanie, „zaťukať na čelo“. V PDP Kežmarok sa nad touto ideou reálne zamýšľali. Čo ich k tomu viedlo a prečo nakoniec dostane pravdepodobne prednosť iná alternatíva, načrtne predseda 70 rokov existujúceho družstva Vladimír Baran.
Predstavme si základné parametre podniku, ktorého história siaha do polovice minulého storočia.
Poľnohospodárske družstvo podielnikov v Kežmarku bolo založené v roku 1952. Niekdajšia forma družstevného hospodárenia bola v roku 1992 pretransformovaná do dnešnej podoby družstva s názvom Poľnohospodárske družstvo podielnikov. Hospodárime na pôde s výmerou 2 200 hektárov, pričom neodmysliteľnou súčasťou družstva je aj chov zvierat, konkrétne hovädzieho dobytka, ktorého máme vyše tisíc kusov. Gro tvoria mliekové kravy, medzi ktorými máme 350 dojníc s ročnou produkciou približne 2,5 milióna litrov mlieka dodaných do neďalekej mliekarne.
Ako sa Vám darí fungovať v tejto energeticky zložitej dobe, keď enormný nárast cien energií doslova likviduje mliečne kravy?
Je pravda, že ekonomika dojární sa otočila hore nohami. Ceny energií vyleteli tak vysoko, že keby sme ich mali v plnej výške premietnuť do ceny mlieka, tak sa zastavia ani neviem kde. Podstatné v tomto smere boli u nás dva zásadné faktory, zakontrahovaná cena až do konca aktuálneho kalendárneho roka a rovnako tak výrazné zefektívnenie celého mliekového systému.
Skúsme si to rozmeniť na drobné. Čo si máme predstaviť pod zefektívnením mliekového systému?
Pôvodne sme mali sedem maštalí rozmiestnených na štyroch hospodárskych dvoroch. Spolu sa o ne staralo 42 ľudí, hlavne dojiči a ošetrovatelia. Rozhodli sme sa ich zlúčiť dokopy na jedno miesto a tam aj vybudovať veľkokapacitnú dojáreň na 2 x 12 dojníc. Tým sme dosiahli výraznú úsporu nákladov. Z pohľadu personálu sme sa zo 42 ľudí dostali ani nie na 10.
A čo s cenami za elektrickú energiu?
Prvé nárasty nás obišli, keďže sme máme zakontrahované ceny do konca tohto roka. Horšie to bude od januára. Zatiaľ sme zvolili režim spotových cien, ktoré sú riskantné, ale zatiaľ stále lepšie ako sme dostali ponuku na celoročný kontrakt. Ten bol na úrovni viac ako 450 eur za MWh, čo by bolo pre nás defacto likvidačné. Aj preto sme hľadali rôzne alternatívy a jednou z nich bola myšlienka, nahradiť elektriku zo siete naftovou elektrocentrálou a kogeneračnou jednotkou. Tieto dva typy sme vylúčili z dôvodu neustále sa meniacej ceny nafty, jej neistej dostupnosti, ako aj potreby pracovníka na obsluhu uvedených zariadení. Momentálne sa nám javí ako najvhodnejšie riešenie využitie fotovoltaiky. Je na úvod cenovo niekoľkonásobne nižšia, ako napríklad investícia do predtým uvažovaného kogeneračného zariadenia s porovnateľným výkonom. Keď sme to zobrali z pohľadu energetickej nezávislosti a cenovej stálosti, slnečná energia nám oproti nafte vychádza lepšie.
Veľa sa medzi poľnohospodármi diskutuje o novej dotačnej politike pre roky 2023 až 2027. Ako sa to dotkne PDP Kežmarok?
Toto je na samostatnú debatu. Každú podporu si ceníme, môže pomôcť práve v takých časoch, aké zažívame. Tohtoročné podpory napríklad vo forme mimoriadnej pomoci a pomoci na sucho, prišli rýchlo a žiadosti boli jednoduché. Keďže to nebýva zvykom, veľmi sme ich privítali. Spolu so zelenou naftou a poistením, sme na podporách dostali toľko, ako za štyri roky dokopy. Trápia nás ale nové podmienky hospodárenia na pôde v programovacom období 2023 – 2027. Najmä podmienky stanovené v kapitolách GAEC 6 a GAEC 7.
Čo konkrétne z toho robí vrásky na čele?
Zakazuje sa napríklad pestovať dvakrát po sebe tú istú plodinu. Takisto obmedzenia pri svahovitosti. V oboch prípadoch to u nás najviac negatívne postihne pestovateľské plochy kukurice, ktorú máme na približne 290 hektároch. Keď ich bude menej, menej bude aj krmiva pre mliekové kravy a vo finále bude aj menej mlieka. Obrazne povedané, bez kukurice nevieme robiť mlieko. Ťažko teraz predpovedať, čo nové pravidlá hospodárenia urobia so zabehanými ekonomikami agropodnikov. Otáznikov je viac než dosť. 150 kusov mäsového dobytka by sme udržať mohli, ale či udržíme tisícku zvierat v mliekovej výrobe, či udržíme 56 zamestnancov a či udržíme podnik mimo červených čísel, to sú otázky, ktoré vyvolávajú obavy.