Slovensko sa snaží získavať na svoju stranu kompletnej finančnej reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky aj ďalšie členské krajiny únie. Dokument pod názvom Bratislavská deklarácia podpísali v novembri zástupcovia Vyšehradskej štvorky, Bulharska a Rumunska, ku ktorým sa neskôr pridalo aj Lotyšsko.

Slovenský rezortný minister Zsolt Simon prezentoval priority skupiny týchto krajín dnes pred Radou EÚ pre poľnohospodárstvo a rybolov. Jeho znenie odovzdal aj do rúk komisára Daciana Ciolosa.

„Bratislavskú deklaráciu podpísalo už 7 krajín, pretože okrem Slovenska, Českej republiky, Maďarska, Poľska, Rumunska a Bulharska sa jej signatárom stalo už aj Lotyšsko. Máme záujem nie na kozmetickej úprave SPP, ale o skutočnú reformu, ako takú. Táto sa odkloní od historických princípov a zavedie nové objektívne kritériá pre farmárov,“ charakterizoval iniciatívu Simon.

„Jednotná platba na plochu je najobjektívnejším kritériom a najviac zohľadňuje orientáciu na trh. Farmár dostane určitú podporu a nik mu nekáže, že čo má robiť a akým spôsobom.“

Skupina krajín sa snaží na svoju stranu získať aj zástupcov starých členských krajín, aby podporili radikálnejšie rezy v spoločnej politike, náklady ktorej tvoria takmer polovicu rozpočtu EÚ. Podarilo sa to už v prípade Británie, ktorá je dlhodobo zástancom postupného prechodu na slobodný poľnohospodársky trh.

„Britská delegácia vyjadrila dnes potvrdenie podpory mnohým myšlienkam, ktoré sú uvedené v Bratislavskej deklarácii. Sú otvorení tomu, aby SPP nebola len spoločnou, ale výhradnou politikou, majú záujem o zmenu historického princípu a zavedenie iných objektívnych kritérií, ako aj o zjednodušenie celého systému,“ informoval minister.

V súčasnosti sa v Bruseli diskutuje o rozpočtovom pate inštitúcií EÚ, ktorý s vysokou pravdepodobnosťou pošle hospodárenie únie do provizória počas prvých mesiacov budúceho roka. Simon však ubezpečil, že slovenských poľnohospodárov sa hrozba oneskorenia, či neobdržania priamych platieb týkať nebude. Slovensko má nastavený systém tak, aby slovenskí farmári dostali svoje platby v mesiacoch na konci roka, teda v čase, kedy by mal byť už dávno známy rozpočet EÚ pre rok 2011.

„Slovenskej republiky sa táto oblasť až tak netýka. V roku 2004 sme zaviedli taký systém, podľa ktorého väčšinu platieb vyplácame v decembri predchádzajúceho roka. Týka sa to skôr krajín, kde vyplácanie prebieha v ďalšom roku – apríl, máj,“ odmietol špekulácie o finančnej hrozbe pre slovenských poľnohospodárov v prípade, že sa európske inštitúcie na rozpočte do konca kalendárneho roka nedohodnú.