Novela zákona o ochrane prírody a presune pozemkov vo vlastníctve štátu v 3., 4. a 5. stupni ochrany v národných parkoch (NP) spod správy štátneho podniku LESY Slovenskej republiky pod správu Ministerstva životného prostredia SR vyvoláva veľkú diskusiu. Súkromní vlastníci pôdy v NP majú obavy z obmedzenia vlastníckych práv a množstvo nezodpovedaných otázok, napr. čo prinesie novela v praxi. Envirorezort, na druhej strane, tvrdí, že niet sa čoho obávať. Návrh zákona je stále v štádiu prerokovávania a názory dotknutých strán sú rôzne.

Stanovisko rezortu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPRV SR)

V úvode by sme radi upozornili, že nejde o presun š. p. LESY SR pod rezort životného prostredia. Novela zákona o ochrane prírody hovorí o presune pozemkov vo vlastníctve štátu  v 3., 4. a 5. stupni ochrany v národných parkoch spod správy štátneho podniku LESY Slovenskej republiky pod správu Ministerstva životného prostredia SR.

MPRV SR to vníma ako odbornú  tému, pri ktorej je potrebné zvážiť a vyhodnotiť množstvo aspektov, vrátane hospodárskeho a sociálneho vplyvu na obyvateľstvo v dotknutom území. K predloženému návrhu zákona chýba dosahová štúdia a „cestovná mapa“ procesu transformácie. Nie je teda jasné, ako prakticky a s akými vplyvmi celý transformačný proces prebehne. MPRV SR z tohto dôvodu považuje za potrebné pred prijatím definitívneho rozhodnutia vyhodnotiť všetky následky tejto transformácie na ľudí a regióny, pre ktorých je lesné hospodárstvo základom ekonomickej stability. Práve toto letné obdobie medzi prvým a druhým čítaním návrhu novely využívame na odborné diskusie s dotknutými organizáciami.

Vyjadrenie štátneho tajomníka MŽP SR Juraja Smatanu z tlačového oddelenia MŽP SR:

Stojíme pred úlohou konečne sa vymaniť z desaťročia trvajúceho konfliktu medzi lesníkmi a ochranármi, ktorého príčiny spočívajú v nesprávnom systémovom nastavení vzťahov v chránených územiach. Novela zákona o ochrane prírody a krajiny má ambíciu vyriešiť toto napätie.

Cieľom našich konzultácií bolo, aby sme predtým, ako novela zákona o ochrane prírody a krajiny bude prerokovaná v parlamente v druhom čítaní, prediskutovali návrh a jeho podstatu s tými, ktorých sa to bytostne týka. Najdôležitejšou zmenou, ktorú novela prináša, je prechod správy štátnych lesov pod envirorezort. Napriek tomu, že prevod sa týka výlučne štátneho vlastníctva, najhlasnejší odporcovia plánovanej reformy sú neštátni vlastníci, ktorí sa nechali oklamať tvrdeniami, že MŽP chce vyvlastniť ich pozemky.

Kategoricky odmietame, že rezort má na programe odobrať neštátnym vlastníkom pozemky formou vyvlastňovania. Ubezpečili sme aj lesníkov, že transformácia nemôže prebehnúť na úkor zamestnancov štátnych lesov. Skôr naopak, prírode blízke hospodárenie vyžaduje viac pracovnej sily, ktorá má nahradiť stroje. Ďalšou obávanou oblasťou reformy je ťažba dreva. Reforma však neznemožní úplne ťažbu dreva.

Hovoríme o postupnom útlme, pričom v nižších stupňoch ochrany bude pokračovať, len má byť ohľaduplnejšia k prírode. Ambíciou MŽP je zabezpečiť, aby drevo vyťažené v národných parkoch primárne slúžilo potrebám slovenského trhu a nebolo vyvážané za lacný peniaz do zahraničia.  V konečnom dôsledku proces transformácie národných parkov zabezpečí komplexný rozvoj regiónov, ktoré budú profitovať z prírode blízkeho turizmu.

Milan Hošek, konateľ EMEAN, s. r. o., vlastník lesných pozemkov a urbarských podielov v rámci celého Slovenska

Ako vlastník a spoluvlastník nemám problém s novelou Zákona o ochrane prírody. Netýka sa priamo môjho vlastníctva ani urbárskych spoločenstiev, kde som členom. Presun lesných a iných pozemkov v vlastníctve štátu na MŽP podporujem. Dnešná situácia nie je najšťastnejšia, dôkazom čoho sú časté spory nielen medzi, ale aj v rámci lesníckej či ochranárskej komunity o tom, do akej miery má byť vybilancovaná ochrana a hospodárske využitie lesov.

Som za ochranu území, ktoré majú jednoznačne celospoločenskú hodnotu a za hospodárske využitie lesov, ktoré ju nemajú. Ide však o viac menej nekonečnú, často agresívnu diskusiu, aj keď v poslednom čase najmä na sociálnych sieťach. Protest v Svite proti niečomu, čo v novele zákona vôbec nie je, je vrchol nedôstojného posunu diskusie. Desím sa, kam až môžu takéto netolerantné a násilné prejavy dôjsť, odsudzujem akúkoľvek formu aj slovného násilia.

Štefan  Gulaši – predseda Urbárskej spoločnosti obce Jakubany (Stará Ľubovňa)

Envirorezort ma pripravený obrovský balík peňazí z eurofondov na čerpanie finančných prostriedkov na ochranu prírody národných parkov a zrejme aj všetkých chránených území, preto za každú cenu naháňajú buď vlastnícky, nájomný alebo iný užívací vzťah k týmto územiam, aby mali kde minúť európske peniaze. Ide o novodobú formu výpalníctva? Keď sa „hore“ nedohodnú a nezískajú potrebné územia v národných parkoch, zrejme sa budú snažiť zasiahnuť aj do ďalších chránených území vytvorených v zmysle NATURY 2000, ktorá bola vyhlásená vyhláškou bez súhlasu vlastníkov pozemkov.

Viete, je smutné, že prešlo 32 rokov od pádu bývalého režimu a ešte stále nám štát nevydal v rámci reštitúcií naše pozemky na ktoré máme právo a už nám chce inou formou zabrániť ich užívaniu. Nikto z nás nepochybuje o potrebe ochrany životného prostredia, veď sami od roku 2010 spravujeme už teraz chránené vtáčie územie Levočské pohorie v bývalom vojenskom obvode Javorina.

Štát si zrejme myslí, že ŠOP bude lepším správcom, ako sme my. Mali by však povedať pravdu, že z ochrany prírody si chcú spraviť biznis za európske peniaze, kým mi to robíme pre našu krajinu zadarmo vrátane čistého životného prostredia vody a vzduchu.

Ivan Pivko, odborný lesný hospodár, Urbár Vrbica Liptovský Mikuláš (na fotke prvý zľava)

Prišiel som do Svitu osobne podporiť myšlienku protestu. Zmeny, ktoré sa chystajú sú veľké a hlavne s nikým nediskutované. Neprejednané s odborníkmi. Nie sú známe dopady novely na ekonomiku, zamestnanosť, na život na vidieku napr. aj na to, či Slovensko, ako lesnícka veľmoc nebudeme musieť nakupovať drevo zo zahraničia. Bezzásahovosť sa zatiaľ neosvedčila a nikde v Európe sa nepoužíva v takom meradle, ako u nás. V bezzásahovom území nastala spúšť, ostali mŕtve lesy, premnožil sa podkôrny hmyz, čo spôsobuje ďalšie kalamity v okolitých lesoch.

Týkať sa to bude celej krajiny, horských lúk, pasienkov, ktoré spadajú do chránených pásiem. Keď sa prestali kosiť, zanikol aj biotop a vzácne druhy. Ochrana prírody musí byť cieľavedomá, mať určené presné pravidlá, zámer, spôsob výkonu. Medzi lesníkmi je veľa odborníkov, vďaka ním máme lesy. Lesníctvo je spoločnosťou dehonestované. Považujú nás za zlodejov dreva, ba dokonca škodcov lesa. Ťažba dreva v NP bola vždy povolená. To, že dnes máme také krásne lesy je zásluhou lesníkov a nie záchranárov

Jozef Ridzoň zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti Birdlife

Správa štátnych pozemkov národnými parkmi je štandardným nástrojom ochrany prírody všade vo svete. V krajinách, kde takto štátna správa v NP funguje a kde je ochrana prírody v NP naozaj prioritou je možné vidieť, že z takéhoto usporiadania profituje vidiek, drobní podnikatelia. Vidiek tam žije na rozdiel od našej Muránskej planiny či Slovenského krasu na Gemeri. Stačí vycestovať do národných parkov v susednom Maďarsku alebo Rakúsku.

Národné parky v SR doplácajú na to, že na rozdiel od okolitých krajín správu štátnych pozemkov u nás nezabezpečuje ochrana prírody. Stav, kedy je správa pozemkov rozdrobená medzi mnoho organizácií a organizácia ochrany prírody nemá na mnohé rozhodnutia správcov štátnych pozemkov dosah, často vyúsťuje do absurdných situácií, kedy len príprava ochranárskych opatrení trvá tak dlho, až sa nakoniec neuskutoční.

Prirodzene dnes nie je hlavnou úlohou Lesov SR zabezpečovať ochranu prírody. Všetky požiadavky na ochranárske aktivity tak majú nižšiu prioritu a ich dohodnutie trvá pridlho. Aj toto je jedným z dôvodov pre ktorý sa finančné prostriedky vyčlenené na praktickú aktívnu ochranu nedostanú tam kde majú, k lesníkom. Zjednotenie správy tento problém odstráni.