Biopásy a plochy ponechané úhorom sú od tohto roka novinkou pre mnohých poľnohospodárov. Podľa informácií z Pôdohospodárskej platobnej agentúry sa do ekoschém v tomto roku zapojila viac ako polovica žiadateľov o priame platby. Celkovo by malo ísť o 8 882 žiadateľov. Nejeden z nich pritom zároveň bojoval aj s problémami, ktoré biopásy a úhory vo veľkom priniesli z dôvodu vysokého výskytu neželaných rastlín.

„Mali sme v tejto sezóne veľké množstvo zrážok, čo prinieslo dobré klimatické podmienky pre buriny a invázne rastliny. V kombinácii s tým, že sa tieto porasty nesmú ošetrovať žiadnymi chemickými prípravkami to spôsobilo, že na mnohých biopásoch a úhoroch vyrástlo veľké množstvo nežiaducich inváznych rastlín a burín. Ide o problém, ktorý sa netýka len jednej či dvoch lokalít, ale nahlasovali nám ho poľnohospodári naprieč celým Slovenskom,“ skonštatovala Jana Holéciová, hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

V praxi nereálne

Ministerstvo pôdohospodárstva v súvislosti so zaburinenými biopásmi a úhormi poľnohospodárov odkázalo na využitie inštitútu vyššej moci a mimoriadnych okolností. Poľnohospodári upozorňovali, že problémy majú také rozmery, že posudzovanie jednotlivých plôch, ktoré by skoršie kosenie potrebovali, by bolo v praxi nereálne.

„Týmto sa nám byrokraticky zvyšuje náročnosť všetkých procesov. Všetko sa to deje aj v čase žatvy, kedy máme najviac práce,“ skonštatoval Ján Dzurjanin, riaditeľ Vysokoškolského poľnohospodárskeho podniku Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre.

Aj na pôde obhospodarovanej týmto podnikom sa vyskytli invázne a húževnaté rastliny.

„Máme tu pichliač, bodliak, lopúch, rozšíril sa podslnečník aj jedovatý durman. Na časti plôch sme osiali aj zmes pre opeľovače, ale tie nedokážu týmto nežiaducim burinám a rastlinám konkurovať,“ dodal riaditeľ.

Biopásy a úhory sa podnik rozhodol v skoršom termíne nekosiť, aby neporušil legislatívu.

Čísla zatiaľ nie sú

Koľko poľnohospodárov sa pre kosenie rozhodlo a využilo inštitút vyššej moci, zostáva otázne. Pôdohospodárska platobná agentúra konkrétne čísla zatiaľ nemá  – disponuje len všeobecnou informáciou o spomínanom inštitúte.

„Doteraz sme posudzovali 77 oznámení o vyššej moci bez ohľadu na dôvod vyššej moci. V drvivej väčšine prípadov však išlo o problémy s dodržaním predpísaného spôsobu hospodárenia v spojitosti s daždivými obdobiami,“ uviedla pre polnoinfo.sk Vladimíra Pôbišová, hovorkyňa PPA.

Dá sa teda predpokladať, že z takmer deviatich tisícok pestovateľov zapojených do ekoschém, vyššiu moc vo vzťahu k potrebe skoršieho kosenia využila len hŕstka, ak vôbec niekto.

„PPA v súčasnosti vyhodnocuje doručené žiadosti spolu so všetkými prílohami a uplatnenými výnimkami tak, aby sme proces čo najviac urýchlili. Keďže v tomto prípade nejde o systémový parameter, informáciu budeme mať k dispozícii až po ukončení vyhodnotenia a zosumarizovania údajov zo všetkých regionálnych pracovísk. Každá „vyššia moc“ sa vyhodnocuje a posudzuje individuálne v spojitosti s obsahom žiadosti. Hneď ako budeme mať Vami požadovaný údaj k dispozícii, poskytnem Vám ho,“ dodala Pôbišová.

Sľubujú zjednodušenie

Informácie nateraz nemá ani samotné ministerstvo pôdohospodárstva, ktoré využitie inštitútu vyššej moci odporúčalo. Potvrdilo však, že pripravuje zmeny legislatívy, aby bol celý proces jednoduchší.

„Áno, pracujeme na tom. Táto zmena je v našej réžii,“ uviedlo tlačové oddelenie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka na otázku polnoinfo.sk, či bude pripravované zmeny musieť schváliť aj Európska komisia.

Nakoľko odobrenie európskych inštitúcií potrebné nebude, celý proces zmeny legislatívy by mohol byť pomerne rýchly. Ministerstvo s ním ráta v kratšom časovom horizonte.

„Predpokladáme najneskôr budúci rok,“ vysvetlil agrorezort cez tlačové oddelenie.

A čo s hrabošmi?

Ďalší problém, na ktorý poľnohospodári upozorňujú v súvislosti s biopásmi a úhormi je množenie hrabošov. Viacerí pestovatelia, ktorí sa zapojili do ekoschém tvrdia, že ide o plochy, kde sa škodcovia množia nekontrolovateľne, čo dokumentuje aj množstvo nôr, ktoré v biopásoch možno nájsť. Na ich plochách sa nemôžu používať nielen prípravky na ochranu rastlín, ale ani jedy pre hraboše.

„Aplikáciu rodenticídov v biopásoch na neprodukčných plochách úhor s porastom vytvorených pre ekoschému a GAEC 8 nie je možné, na týchto plochách je vylúčené akékoľvek používane prípravkov na ochranu rastlín. Aplikácia rodenticídov bola predložená v návrhu 1. modifikácie Strategického plánu Spoločnej poľnohospodárskej politiky 2023 – 2027, ale tento návrh bol zo strany Európskej komisie zamietnutý,“ vysvetlilo ministerstvo pôdohospodárstva.

Aj v tomto smere sa podľa rezortu uvažuje o možnosti využiť inštitút vyššej moci.

„Na základe nariadenia EÚ 2021/2116 zvážime ale možnosť využitia inštitútu vyššej moci a mimoriadnych okolností, ktorú poľnohospodári využívajú napríklad v prípade prírodných katastrof,“ dodal agrorezort.