Len v máji 2018 vstúpila do platnosti novela zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov, už po pár mesiacoch sa pripravujú ďalšie zmeny. Zákon chcú novelizovať poslanci za Most-Híd a SNS. Do parlamentu plánujú predložiť návrh zmien, ktorých potreba vyplýva zo samotnej praxe .

„Účelom poslaneckého návrhu je uľahčiť prístup menším farmárom, ktorí sú vlastníkmi poľnohospodárskych pozemkov k pozemkom, a to v prípade, ak sa stali vlastníkmi pozemkov prevodom alebo prechodom vlastníckeho práva, za ktoré bol vyčlenený náhradný pozemok, avšak rozhodnutie pôvodného vlastníka, ktorým bol vyčlenený náhradný pozemok  stratilo platnosť,“ uvádzajú navrhovatelia v dôvodovej aj predkladacej správe.

V praxi totiž dochádza k problémom. Poľnohospodári, ktorí napríklad zdedili alebo získali do vlastníctva pozemok, za ktorí bol vyčlenený náhradný pozemok, na ktorom mohli hospodáriť, stratili po prechode vlastníckeho práva platnosť rozhodnutia o ich užívaní. Návrh zákona reaguje na tieto problémy a má za cieľ ich odstrániť.

„Návrh zákona je reakciou na požiadavky praxe tak, aby náhradné pozemky užívané aj po strate platnosti rozhodnutia o vyčlenení náhradných pozemkov z dôvodu prechodu alebo prevodu pôvodného pozemku boli užívané na základe právneho titulu, ktorým bude nové rozhodnutie okresného úradu, pozemkového a lesného odboru,“ uvádzajú predkladatelia.
Samotní mladí farmári zmeny v zákone považujú za potrebné.

„Je pravda, že v otázke pôdy je dlhodobo neporiadok a legislatívci sa ho snažia vyriešiť, avšak treba počúvať obe strany – stranu farmárov aj stranu vlastníkov pôdy. Zákon 504 bol novelizovaný niekoľkokrát, tento rok je to druhýkrát, čo sa otvára. Je potrebná široká diskusia ohľadom tohto zákona, pretože je to podľa mňa najdôležitejší zákon, ktorý hovorí o tom, ako sa môžu dostať mladí k pôde, ako si môžu stabilizovať pôdu aj tí starší a väčší farmári, avšak vždy to musí hrať v symbióze. Zákon 504 bol dlhodobo nevyvážený voči vlastníkom pôdy a voči začínajúcim farmárom, pretože len garantoval nerušené hospodárenie farmárov, ktorí tu historicky boli. Vidíme, že niektorí vlastníci sa rozhodnú, aby na pôde hospodáril niekto iný, avšak je veľmi ťažko, aby pôdu mohli vyčleniť niekomu inému,“ uviedol predseda Združenia mladých farmárov Milan Jurky.

Združenie návrh novely aj pripomienkovalo vo viacerých bodoch. Pri dlhodobých zmluvných vzťahoch žiadajú výpovednú lehotu na jeden rok, namiesto súčasných 5 rokov. Taktiež chcú, aby maximálna dĺžka nájmu bola stanovená na 10 rokov, namiesto súčasných 15. To je podľa združenia pridlhý čas predstavujúci takmer celú jednu generáciu, počas ktorého sa mladí, resp. začínajúci farmár nevedia dostať k pôde.

„Zásadne odmietame terajšiu úpravu, pri ktorej vlastník nemôže svojmu susedovi – farmárovi prenajať pôdu po skončení nájmu za vyššiu cenu, ale ju musí prenajať doterajšiemu nájomcovi za Okresným úradom určené tzv. „obvyklé nájomné“. V demokratickej spoločnosti vlastník môže prenajať svoju vec tomu, kto mu dá vyššie nájomné. Tak prečo by to nemalo platiť aj na Slovensku! Navrhujeme ponechať právo prednostného nájmu doterajšieho nájomcu, ale nie na úkor regulácie nájomného, lebo to znižuje možnosť malých a začínajúcich farmárov dostať sa k pôde a súťažiť o ňu v zdravých konkurenčných podmienkach s ostatnými nájomcami,“ uvádza v pripomienkach Združenie mladých farmárov.

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora žiada novelou zakotviť maximálnu výmeru podnájomných pozemkov. Nájomca, resp. pôvodný užívateľ, by podľa komory mal vyčleniť na podnájom najviac 10 percent z užívanej pôdy, pokiaľ sa nevenuje citlivým sektorom. Pokiaľ ich má, do podnájomných vzťahov by mohol vyčleniť od 2,5 do 5 percent užívanej pôdy.

„Určite by pomohlo, keby bolo určené, koľko maximálne môže pôvodný poľnohospodár zo svojej doterajšej užívanej pôdy vymerať do podnájmu žiadateľom. A to či už za rok, alebo za dlhšie časové obdobie. Pre niektorých poľnohospodárov, najmä s citlivými sektormi ako je živočíšna výroba a špeciálna rastlinná výroba, by dôsledky väčšieho množstva podnájmu v krátkej dobe mohli znamenať existenčné problémy. Je nevyhnutné zabezpečiť postupný prechod, aby sa zabránilo destabilizácii fungujúcich a zamestnávajúcich podnikov a predišlo špekulatívnym nákupom a obhospodarovaniu pôdy. Predpokladáme, že pre potreby malých záujemcov o obhospodarovanie pôdy by mali byť navrhované percentá z výmery dostačujúce,“ uvádza SPPK.

Komora tiež žiada ustanoviť najmenšiu možnú výmeru podnájomného pozemku na 1 hektár, aby nedochádzalo k prílišnému drobeniu pôdy a vzniku priveľkého množstva malých užívaných parciel, čo by v praxi viedlo k problémom.

Potrebu riešenia problémov s pozemkami na Slovensku vidí aj Agrárna komora Slovenska. Tá chaos a časté novelizácie pozemkového práva označuje za problémové. V praxi však v nájmoch pozemkov tiež vidí problémy.

„Užívatelia náhradných pozemkov majú problémy s uzatváraním podnájomných zmlúv. Na jednej ruke by som v súčasnosti vedela spočítať, koľko nájomcov uzatvorilo s užívateľmi náhradných pozemkov nájomnú zmluvu, možnože ani toľkí. A vzhľadom k tomu, že situácia sa podľa mňa nebude zlepšovať, tak treba kompetenciami poveriť pozemkové úrady v regiónoch. Keď súčasní užívateľ nebude mať snahu uzatvoriť podnájomnú zmluvu s podnájomníkom, mali by rozhodnúť pozemkové úrady na základe zákonných možností, inak sa veci nedoriešia,“ uviedla Helena Patasiová z AKS.

Podľa nej je potrebné tiež urýchlené doriešenie pozemkových úprav na Slovensku, aby sa odstránila rozdrobenosť pôdy a zjednodušilo sa pozemkové právo. 

Návrh novely zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov už prešiel pripomienkovým konaním, aktuálne prebieha jeho vyhodnotenie. Ak ho parlament schváli, do platnosti by mal vstúpiť od budúceho roka.