Zachovať akreditáciu Pôdohospodárskej platobnej agentúry, zmeny v oblasti pozemkového práva, alebo v oblasti kontroly potravín. To je len niekoľko priorít, ktoré chce nový minister pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja Zsolt Simon riešiť. Viac sa dozviete v rohovore, ktorý poskytol Tlačovej agentúre Slovenskej republiky a ktorý vám prinášame v plnom znení.

Aké budú Vaše priority v rezorte šéfa pôdohospodárstva?
Základnou prioritou bude uchovať akreditáciu Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA). V septembri tohto roka tu máme akreditačnú kontrolu, ktorá bude preverovať stav platobnej agentúry – jestvujú tam totiž značné nezrovnalosti. Jestvujú v PPA okruhy problémov, ktoré SR vôbec neimplementovala respektíve implementovala v nedostatočnej miere. Hrozí nám tiež, že prídeme o časť peňazí z priamych platieb a platieb na cukor, kde môžeme prísť podľa odhadu o 20 percent prostriedkov. Toto je prvoradá úloha – aby sme toto, pokiaľ sa dá, zachránili. Samozrejme, v oblasti pôdohospodárstva urýchľujeme všetky možné platby, aby každý farmár mohol dostať maximálny objem peňazí, ktoré môžu z rezortu pôdohospodárstva odísť prostredníctvom platobnej agentúry. V súčasnosti sa aj preto napríklad riešia platby na veľké dobytčie jednotky (VDJ).

Aké budú vaše ďalšie priority?
Ďalšou prioritou bude, že sa opätovne chceme vrátiť ku krokom, ktoré boli prijaté v predchádzajúcich rokoch, a vrátiť ich do takého stavu, aby stabilizovali celý agrárny stav. To znamená napríklad naprávať chaos v oblasti pozemkového práva. Takisto v oblasti potravín a kontroly potravinového reťazca chceme odstrániť anomáliu, že kontrolór 15 rokov kontroluje ten istý obchod, toho istého obchodníka a jestvujú tam už iné väzby. Toto všetko treba odstrániť, aby spotrebiteľ videl, že agrárny sektor je tým sektorom, ktorý dokáže priniesť pridanú hodnotu. Ešte keď sa vrátim k pôdohospodárstvu, ale nielen k pôdohospodárstvu, takou základnou prioritou bude zamerať sa na riešenie problémov, ktoré vyvstali po povodniach, aby sme do budúcnosti predchádzali povodniam a ich následkom.

Ako je to s priamymi platbami? Predchádzajúca vláda nezabezpečila pre poľnohospodárov priame platby v maximálnej výške. Ako to vidíte s priamymi platbami na tento rok prípadne na rok 2011?
Pre tento rok nevidím priestor na to, aby sa navýšili priame platby. V agrorezorte nachádzam množstvo faktúr a povinností, ktoré máme platiť, ktoré prijala predchádzajúca vláda a ktorá deklarovala, že dá na tieto záväzky peniaze. Do dnešného dňa však neprišiel na tieto účely ani cent. Niektoré veci sú rozbehnuté a nie je možné ich zastaviť.
Myslím si, že je potrebné prehodnotiť v rámci rezortu všetky priority – to znamená, že medzi naše priority určite nebude patriť budovanie hľadiska v štátnom podniku Závodisko za viac ako 3,33 milióna eur. Keď je v kríze poľnohospodárstvo, keď je problémom, že ľudia nemajú na východnom Slovensku kde bývať, tak asi takéto stavby by nemali byť prioritou.
Je potrebné prehodnotiť aj všetky opatrenia z hľadiska EÚ – patrí pod nás Regionálna rozvojová agentúra, kde len na dve opatrenia je objem kontraktov vyšší o 186 miliónov eur, ako bolo možné uzatvoriť. Schválené sú kontakty o viac ako 354 miliónov eur nad možnosti opatrení. Pri takomto stave nie je možné povedať, že všetko rýchlo vyriešime. Nemáme napríklad vyriešený ani problém financovania DPH pre obce cez Program rozvoja vidieka. Nemáme vyriešený ani problém úhrady DPH pre pozemkové úpravy, kde je prijímateľom bývalé Ministerstvo pôdohospodárstva SR. A mohol by som menovať ďalšie nedostatky, ktoré sú v rezorte pôdohospodárstva. Priestor na to, aby bol dodatočne navýšený tohtoročný rozpočet pre priame platby, ja nevidím. Ostatne, musím povedať, že 10-% škrt v priamych platbách neurobila pre poľnohospodárov ani druhá Dzurindova vláda ani v jednom roku, v maximálnej miere to bolo nejakých 7 %.

Ako to teda bude s priamymi platbami pre farmárov na budúci rok, ak sa ekonomický vývoj Slovenska udrží aspoň taký, aký je v tomto roku?
Pre mňa bude prioritou, aby úroveň, ktorá bola daná na rok 2010, bola zachovaná aj na rok 2011. To predstavuje, samozrejme, navýšenie o 10 %, pretože EÚ navýši svoj podiel financovania. Podiel EÚ v priamych platbách je v roku 2010 na úrovni 70 % a 20 % dáva slovenský štátny rozpočet. Na budúci rok, pokiaľ zostane podiel štátneho rozpočtu zachovaný na úrovni 20 % a EÚ nám prispeje 80 %, tak by to bolo spolu 100 %. Podiel slovenského štátneho rozpočtu zostane teda konštantný, ale EÚ navýši prostriedky.

Keď ste spomínali akreditáciu, tak ste mysleli na akreditáciu orgánmi EÚ?
Akreditáciu robí SR. Problém je v tom, že z Bruselu prídu na kontrolu a PPA nemá všetky časti agendy v poriadku. Aspoň to viem predbežne z tých správ, ktoré som mal možnosť vidieť. Sú tam aj hodnotenia na neimplementované časti. Mám s týmto stavom platobnej agentúry vážny problém.

Chcem sa spýtať na oblasť zníženej DPH pri tzv. predaji produktov z dvora. Ako to vidíte, pokiaľ by minister financií SR žiadal od vás zvýšenie DPH u týchto produktov na 19 %? Myslíte si, že by zvýšenie DPH bolo významným zásahom do hospodárenia podnikateľov v agrorezorte?
Táto otázka nestojí v tejto rovine. Otázka stojí v rovine, či sa SR chce dostať kvôli zníženej DPH pri predaji z dvora na Európsky súdny dvor. Podľa pravidiel EÚ totiž ten istý tovar nemôže byť doma zvýhodňovaný alebo inak zdaňovaný. Je teda faktom to, že mäso, ktoré doveziete napríklad z Česka a uvediete ho do obehu, sa bude zdaňovať 19-% sadzbou a podobne aj mäso, ktoré dodá veľký bitúnok bude mať 19-% DPH. Avšak mäso, ktoré dodáte formou predaja z dvora, tak to bude mať DPH len 6-%. To vytvára nerovnaké a nerovnocenné podmienky uvádzania tovaru na trh – toto je v rozpore s legislatívou EÚ. SR sa teda musí rozhodnúť, či zníži DPH na 6 % u všetkých potravín, alebo len napríklad u mäsa DPH zníži na 6 %, alebo ju dokonca zvýši. V tejto podobe, keď je na rovnaký tovar aplikovaná rôzna sadzba DPH, to je v rozpore s legislatívou EÚ.

Tým naznačujete, že terajší stav bude musieť byť pri DPH upravený alebo inak zjednotený?
V každom prípade si treba uvedomiť, že predaj do 50.000 eur (1,5 milióna Sk) nepodlieha DPH, lebo podnikatelia, ktorí majú takýto ročný obrat, nie sú povinne platiteľmi DPH. Osobne si myslím, že rozdielnosť DPH nie je postačujúce riešenie pre rozvoj predaja z dvora. Skôr vidím riešenie v tom, aby sme prijali legislatívu, na základe ktorej by sa formou predaja z dvora mohla predávať oveľa širšia škála produktov, ako je tomu v súčasnosti. Nech tam patria napríklad aj syry, korbáčiky a podobne, pretože je nelogické, že mlieko sa môže formou predaja z dvora predávať, a maslo už nie. Taktiež ovocie a zelenina sa nepredáva týmto farmárskym predajom.

Dá sa nejako kvantifikovať, aký je význam, ktorý má dnes predaj z dvora. Je možné odhadnúť jeho podiel v agrosektore?
Zavedenie predaja z dvora malo skôr populistický charakter než skutočne reálny význam. V agrárnom sektore oveľa viac pomôžeme, keď budeme podporovať regionálne špecifické výrobky a keď odstránime tie bariéry, ktoré idú v SR nad rámec legislatívy EÚ.

Rok 2011 je rokom, kedy končí prechodné sedemročné obdobie na nemožnosť nákupu pôdy zahraničnými subjektmi. Plánujete v tejto otázke ponechať právny stav tak, ako je doteraz zavedená legislatíva, alebo plánujete nejako lobovať, aby prechodné obdobie na nemožnosť nákupu pôdy v SR bolo predĺžené?
Predĺženie tohto obdobia nemá z hľadiska predaja alebo nadobúdania majetku cudzincami na území SR žiadny relevantný význam. Z jedného jediného dôvodu, a to, že dnes neexistuje žiadna právna prekážka, aby si zahraničný občan nemohol v SR založiť právnickú osobu, nemohol byť jej konateľom a nemohol nakúpiť toľko pôdy, koľko by chcel. Takýto krok by bol teda skôr deklaratórny. Skôr vidím cestu v hľadaní spôsobov, že pôda, ktorá má slúžiť pre poľnohospodársku a lesnú výrobu, musí byť viazaná na nejaké ďalšie podmienky, ktoré platia k územiu SR, teda niečo podobné, ako je zavedené v Dánsku.

Aké ďalšie opatrenia ešte chystáte v oblasti nakladania s pôdou?
Ministerstvo pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja (MPŽPRR) SR už pripravilo a schválilo materiál, ktorý pôjde do medzirezortného pripomienkové konania a následne na rokovanie vlády SR. Materiál sa týka zmeny nariadenia vlády o stanovení poplatkov za vyňatie pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Chceme znížiť sadzbu poplatkov za vyňatie pôdy na minimum, napríklad na úroveň 0,1 eura za štvorcový meter, a to dovtedy, kým neprejde v parlamente zmena zákona o zrušení tohto poplatku.