Ceny ropy a potravín sa vo svete blížia k novým rekordom. V pozadí je viacero príčin ako nepokoje na Blízkom východe i rast spotreby jedla v Ázii. Povedal v rozhovore pre TASR americký ekonóm z German Marshall Fund of the US Sean Mulvaney.

V posledných mesiacoch sme svedkami silného nárastu cien potravín na svetovom trhu, ktorý sprevádza aj čoraz drahšia ropa. Aké sú príčiny tohto vývoja? Do akej miery to spôsobili napríklad nepokoje v Tunisku, Líbyi alebo v Egypte motivované aj chudobou a drahými potravinami?
Začal by som cenami ropy, ktoré sú skôr odrazom vývoja ponuky a dopytu na tomto trhu. Rozvíjajúce sa trhy sú doslova „hladné“ po ropných produktoch a zemnom plyne. Predovšetkým dopyt Číny dostáva ceny ropy pod tlak. Na druhej strane na trhu so zemným plynom sa tento tlak znižuje vďaka novým ložiskám takzvaného bridlicového plynu v USA a v Európe. Tieto zásoby prispievajú k znižovaniu cien plynu. Vráťme sa však k rope. Jej vyššie ceny sa podpisujú cez zdražovanie pohonných látok aj na čoraz drahších potravinách. Na ne však pôsobia aj ďalšie faktory. Napríklad v USA rastie objem obilnín, ktoré sa namiesto výroby potravín používajú ako prísady do biopalív. Ceny ženie vyššie aj rastúci počet obyvateľov sveta i globálne zmeny v spôsobe stravovania. Čína a India spotrebujú podstatne viac mäsa ako v minulosti, čo si vyžaduje omnoho vyšší import dobytka ako napríklad pred desiatimi rokmi.

Ceny potravín výrazne vyskočili aj v roku 2008. Potom nasledovali dve sezóny, keď boli lacnejšie a v súčasnosti sú opäť blízko cenových maxím. Vidíte nejaké rozdiely medzi týmito obdobiami strmého zdražovania potravín?
Iste, existujú rozdiely. Prvým je nestabilita na Blízkom východe. Pred tromi rokmi nebola a teraz priamo ovplyvňuje ceny ropy. Vezmime si Líbyu. Európska únia z nej dováža podstatný objem ropy a súčasný konflikt spôsobil jej nedostatok a tým aj nárast ceny. Druhým je expanzívna monetárna politika amerického Federálneho rezervného systému (FED). Rastúci objem peňazí v obehu spôsobuje tlak na zhodnocovanie aj mien krajín exportujúcich komodity a tým pádom rastú aj ich ceny na svetovom trhu.

Aký vplyv môžu mať vysoké ceny komodít a ropy na ekonomiku štátov z dlhodobého hľadiska? Ktoré krajiny sú najviac zraniteľné?
Veľa napovedá obchodná bilancia štátov. Veľmi zraniteľní sú dovozcovia ryže, pšenice alebo kukurice na Blízkom východe. Podľa štatistík Svetovej banky vysoké ceny potravín spôsobili, že pod hranicu chudoby sa dostalo ďalších 37 miliónov ľudí. Rovnako trpia cenovými šokmi čistí importéri ropy. Preto je dôležité ďalšie uvoľnenie pravidiel svetového obchodu. Tak, aby napríklad africké krajiny dokázali využiť svoje komparatívne výhody pri produkcii poľnohospodárskych komodít.