Európska komisia si minulý týždeň pozvala zástupcov priemyslu a poľnohospodárov na stretnutie o situácii na trhu s hnojivami, aby s nimi prediskutovala prípravu akčného plánu. Ten by mal podporiť výrobcov priemyselných hnojív, ktorí najmä kvôli kríze na Blízkom východe čelia vysokým cenám vstupov a predovšetkým zemného plynu. Zároveň by mal riešiť aj otázky regulácie a podpory používania nízkouhlíkových hnojív ako alternatívy k priemyselným.

Akčný plán by mal obsahovať aj opatrenia ako zvýšiť efektivitu využitia hnojív alebo mechanizmy podpory pre jednotlivé oblasti. Farmári aj výrobcovia očakávajú krátkodobé opatrenia na podporu v čase krízy, aj dlhodobé na stabilizáciu odvetvia.

Európsky komisár pre poľnohospodárstvo Christophe Hansen minulý mesiac povedal, že návrhy sú už na stole a Komisia zverejní akčný plán na jar, no stále pretrváva nesúlad jednotlivých hráčov i členských štátov najmä v otázke výnimky pre hnojivá v systéme CBAM (Mechanizmu kompenzácie uhlíka na hranici).

Zmena praxe v hnojení

Podľa stanoviska DG AGRI majú byť podporené riešenia, ktoré zvýšia efektivitu používania hnojív v Európe, ako napríklad lepšie riadenie živín, používanie prírodných organických hnojív, precízne poľnohospodárstvo či udržateľné poľnohospodárske praktiky. Elisabeth Werne, šéfka Generálneho riaditeľstva pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (DG AGRI), uviedla, že akčný plán má „zlepšiť dostupnosť a cenovú prijateľnosť hnojív pre farmárov.“

„Plán posilní domácu produkciu hnojív a odolnosť Európy a urýchli prechod k dekarbonizovaným, nízkofosílnym a cirkulárnym hnojivám,” uvádza sa v príspevku DG AGRI na sociálnych sieťach.

Boj o uznanie strategického významu

Kým akčný plán EK sa ešte len rodí, organizácia Fertilizer Europe, ktorá združuje väčšinu výrobcov hnojív v EÚ, vypracovala vlastný osembodový akčný plán, ktorý by mohol byť smerodajný aj pri príprave európskeho balíka. Je to stanovisko výrobcov priemyselných hnojív, ale obsahuje aj opatrenia podpory produkcie organických hnojív.

V prvom rade žiada uznanie strategického významu odvetvia priemyselnej výroby hnojív, prijímanie „cielených, sektorovo špecifických politík, ktoré zohľadňujú jedinečný význam produkcie hnojív.“

„Európsky sektor hnojív je kľúčový pre potravinovú bezpečnosť, poľnohospodársku produktivitu a strategické hodnotové reťazce,“ uvádza stanovisko Fertilizer Europe.

Optimálne podmienky pre výrobu

Sektor výroby priemyselných hnojív informoval na stretnutí zástupcov eurokomisie o podmienkach, v ktorých sú výrobcovia schopní garantovať rentabilnú a zároveň pre farmárov cenovo dostupnú výrobu: „pri cenách plynu pod 30 eur za megawatthodinu, elektriny pod 50 eur za megawatthodinu a pri rovnakých pravidlách pre emisie, ako majú ich zahraniční konkurenti.“

Zmena regulačných pravidiel pre organické hnojivá

O uznanie strategického významu žiadajú aj výrobcovia organických hnojív. Farm Europe, ktorá združuje organizácie farmárov v členských štátoch, žiada EK, aby „otvorila cestu k novým investíciám i možnostiam podpory výroby nízkouhlíkových hnojív v rámci podporných schém EÚ – konkurencieschopnosti, Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), cirkulárnej ekonomiky či ochrany životného prostredia.“

Stanovisko Farm Europe podporuje aj Asociácia výrobcov organických hnojív (AVOH), ktorá združuje výrobcov nízkouhlíkových hnojív a biostimulantov na Slovensku a snaží sa v aktuálnej situácii rozprúdiť diskusiu o ich význame.

„Podporujeme odborný dialóg o tom, aby sa spracované organické hnojivá, biostimulanty a ďalšie biobázové zdroje uznali ako strategické nástroje na znižovanie závislosti EÚ od syntetických minerálnych hnojív,“ uviedol pre poľnoinfo.sk Štefan Szöke, predseda AVOH a generálny riaditeľ firmy Rokosan.

Ako alternatíva k priemyselným hnojivám sa najčastejšie spomínajú „nízkouhlíkové“ hnojivá, ku ktorým EÚ pristupuje najmä z hľadiska zníženia emisií. Sem okrem organických hnojív patrí aj takzvaný zelený amoniak, pri výrobe ktorého sa namiesto zemného plynu využíva vodík získaný elektrolýzou vody, a „modrý amoniak“, ktorý sa síce vyrába zo zemného plynu, ale so zachytávaním uhlíka.

V diskusiách sa objavuje charakteristika „biobázových hnojív“, ktorá by sa mohla objaviť aj v akčnom pláne. Ani biobázové ani nízkouhlíkové hnojivá však nemajú právny štatút v legislatíve EÚ. Výrobcovia organických hnojív poukazujú na to, že okrem nízkych emisií majú organické hnojivá množstvo ďalších benefitov, ktoré sú v súlade s politikami EÚ, ako je zvyšovanie kvality pôdy a vody, rozvoj ekologického poľnohospodárstva, bioekonomiky a cirkulárnej ekonomiky.

Ich výroba je však drahšia a cena pre farmárov vyššia, preto v súčasnosti bez podporných opatrení nepredstavujú pre nich lacnejšiu alternatívu, majú však kapacitu významne znížiť závislosť EÚ na dovoze hnojív a to si uvedomujú aj výrobcovia priemyselných hnojív.

Nasmerovať farmárov na domáce produkty

„Lacnejší dovoz prináša krátkodobé výhody, ale oslabuje dlhodobú strategickú odolnosť EÚ. Úľavy pre farmárov v scenároch vysokých cien by nemali byť riešené na úkor konkurencieschopnosti výrobcov. Podpora pre farmárov by mala byť cielená na produkty vyrobené v EÚ,“ uvádza Fertilizer Europe vo svojom stanovisku.

Organizácia navrhla opatrenia na „podporu používania a výroby hnojív, ktoré sú nízkouhlíkové, z obnoviteľných zdrojov alebo získané z prírodných minerálov.“ Táto podpora by mala byť sprevádzaná investíciami, napríklad prostredníctvom Európskeho fondu konkurencieschopnosti. V rámci SPP by ich spotrebu mohli zvýšiť povinné i dobrovoľné opatrenia a stimuly, ako cielené kvóty, daňové stimuly či podporné schémy.

V snahe pomôcť farmárom Európska komisia zrušila vo februári clá na hnojivá okrem tých z Ruska a Bieloruska. Ak by schválila aj výnimku spod uhlíkovej dane, postavila by tým domácich výrobcov do ešte väčšej konkurenčnej nevýhody.

Podľa stanoviska Fertilizer Europe by mohli organické hnojivá nahradiť približne tri percentá dusíkatých hnojív, pričom je predpoklad, že rozvoj technológií by mohol tento pomer zvýšiť na tridsaťtri percent. Podľa AVOH by súčasné výrobné kapacity jej členov mohli Slovensku ušetriť 10 percent zemného plynu.

Nejednotnosť v reguláciách

Združenia farmárov, výrobcovia priemyselných i organických hnojív sa zhodujú v tom, že by sa mali „odstrániť regulačné bariéry pre organické hnojivá“. V súčasnosti ich upravuje viacero samostatných nariadení (pre RENURE – spracovaný hnoj, biostimulanty a pre digestát) a podľa nich je potrebná jednotná definícia a prístup.

„Problém je, že dnešná legislatíva rieši jednotlivé kategórie oddelene, neuznáva plnohodnotne strategickú úlohu spracovaných organických vstupov, stále ich reguluje skôr ako výnimku než ako strategický nástroj výživy rastlín. Každý produktový segment má iný režim – nitrátová smernica, fertilizačné nariadenia, odpadová legislatíva… Komplikuje to zavádzanie inovácií. Súčasné legislatívne iniciatívy EÚ, predovšetkým dodatky k nitrátovej smernici týkajúce sa RENURE, ako aj revízie pravidiel pre biostimulanty a digestát, predstavujú dôležitý krok správnym smerom, ale nie sú zatiaľ dostatočné na plné využitie potenciálu biobázových zdrojov živín,“ uviedol Štefan Szöke.

AVOH zastáva názor, že EÚ by mala vytvoriť jednotný legislatívny rámec a uznať biobázové zdroje ako „strategické nízkorizikové zdroje živín“. Tie by mali zahŕňať RENURE, spracované organické hnojivá, biostimulanty, digestát i ďalšie recyklované zdroje živín. Systém by mal obsahovať harmonizované technické kritériá a mal by umožniť rýchlejšie schvaľovanie produktov.

Výroba hnojív stagnuje, dovoz stúpa

Viaceré podniky v Európe výrobu hnojív v uplynulých mesiacoch znížili alebo celkom zastavili. Podľa Farm Europe sa produkcia hnojív v EÚ znížila o 10 miliónov ton. Situácia je vážna zvlášť pre niektoré krajiny ako Francúzsko, ktoré v súčasnosti dováža približne 80 percent hnojív, alebo Írsko, ktoré úplne zastavilo ich domácu výrobu.

Výroba v Dusle Šaľa na Slovensku zatiaľ pokračuje bez obmedzení, znížili iba výrobu čpavku, ktorého majú zatiaľ na sklade prebytok.

„Situácia nie je kritická, aj keď je dlhodobo neudržateľná,“ cituje TASR generálneho riaditeľa spoločnosti Pavla Hanusa.