V závere pracovného týždňa oslávili poľnohospodári združení v Agrárnej komore Slovenska pätnáste výročie založenia svojej organizácie. Pri tejto príležitosti vydala AKS päťdesiatstranový prehľad histórie svojej činnosti. Sumár, kde sú rozpísané ich vzdelávacie, informačné, propagačné či dokonca charitatívne aktivity jasne odpovedá na zásadnú otázku, či mal vznik takejto organizácie pred pätnástimi rokmi zmysel. Na jazyk sa pritom derú aj ďalšie otázky, ktoré sa v čase oslavy jubilea, keď sa obhliadame do histórie, ponúkajú.

Napríklad, či by Agrárna komora Slovenska vznikla aj v prípade, ak by skončili voľby na post predsedu najvyššej samosprávnej organizácie v rezorte inak. Valné zhromaždenie Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory sa vtedy konalo 11. novembra 2010 a za šéfa agrárnej samosprávy kandidovali netradične až traja záujemcovia. Okrem dovtedajšieho predsedu Milana Semančíka, to bola Helena Patasiová, riaditeľka regionálnej poľnokomory v Dunajskej Strede a Milan Mišánik zo zväzu družstevných roľníkov. Vyhral Milan Semančík s tesnou nadpolovičnou väčšinou hlasov, no výraznú dôveru si pripísala aj druhá v poradí Helena Patasiová. Výsledok dával tušiť, že najväčšia samosprávna organizácia je v pnutí.

Úvahy sa definitívne potvrdili presne o štyri mesiace neskôr, keď 11. marca 2011 bola zaregistrovaná Agrárna komora Slovenska. Novovzniknutá organizácia odčlenila desiatky poľnohospodárov z južného Slovenska do novej Komory. Hypotetická otázka znie, či by sa v prípade volebného víťazstva Heleny Patasiovej nespokojnosť poľnohospodárov z južného Slovenska v nasledujúcich rokoch upokojila a Agrárna komora Slovenska by napokon nevznikla. Takýto scenár víťazstva neskoršej predsedníčky AKS by však mohol vyvolať reakciu poľnohospodárov hospodáriacich v znevýhodnených oblastiach severného Slovenska a vytvoriť iný tlak. Svet sa nehrá na keby a každá akcia by podnietila reakciu, ktorá sa s odstupom tak dlhého obdobia ťažko predpokladá.

O téme sa dá špekulovať, ale takýto diskurz je dnes úplne zbytočný. AKS vznikla rýchlym a krátkym rezom a už krátko po založení sa zaradila z hľadiska svojej veľkosti medzi rozhodujúce organizácie domáceho agropotravinárstva. Treba možno pripomenúť, že v období keď vznikla, bol ministrom poľnohospodárstva Zsolt Simon a k novej organizácii chcel mať pravdepodobne bližšie, ako k tradičnej agrárnej samospráve, ktorú reprezentovala SPPK.

Po rokoch sa ukázalo, že existencia Agrárnej komory Slovenska nebola jednorazovou aktivitou naviazanou na politický mandát, ako sa to pri niektorých obdobných projektoch stávalo. Takéto organizácie často zasvietili, podporili svojich duchovných otcov vo svojom politickom úsilí a neskôr zhasli. Agrárna komora Slovenska si budovala svoju dôveru postupne a prechádzala obdobiami rôznych rezortných ministrov.

Pre poľnohospodárov južného Slovenska

Vzhľadom na slovenské prírodné podmienky mala o niečo jednoduchšiu úlohu ako tradičná SPPK, ktorá zastupovala poľnohospodárov naprieč rôznymi výrobnými oblasťami – od rozsiahlych polí na Žitnom ostrove, ktoré sa v posledných rokoch začínajú meniť na arídne oblasti, až po pasienky pod najnižšími veľhorami na svete, Tatrami. Záujmy poľnohospodárov z takto rozdielnych regiónov nemôžu byť z hľadiska poľnohospodárskej politiky rovnaké a na každého by sa malo nazerať inou optikou.

AKS sa snažila vytvoriť čo najlepšie podmienky pre produkčných poľnohospodárov južného Slovenska, aj keď predsedníčka Helena Patasiová vždy pri takejto poznámke zdôrazní, že členov majú aj v iných regiónoch. My zdôrazňujeme, že aj viacerí členovia AKS sú zároveň členmi SPPK, takže obe organizácie majú z pohľadu poľnohospodára svoje miesto pri presadzovaní ich záujmov. Agrárna komora najčastejšie komunikuje zeleninárstvo, ovocinárstvo, produkciu špeciálnej rastlinnej výroby na krytých plochách, chov hospodárskych zvierat, závlahy či tému sucha, kde pred rokmi zabezpečila pre svojich členov odškodné za straty na úrode.

Agrárna komora Slovenska dokázala zjednotiť špecifické záujmy a pohľady malých aj väčších poľnohospodárov z južného Slovenska prostredníctvom osoby Heleny Patasiovej. Problémy členskej základne posúva na zodpovedných s obrovskou mierou diplomacie. Keď však vidí, že sa nedá inak, nelení sa jej zdvihnúť telefón a napríklad aj autorovi týchto riadkov vysvetliť situáciu. Cieľom je dosiahnuť výsledok.

Skúsenosť nadobudnutá desaťročiami práce pre región je neprenositeľná. Agrárna komora Slovenska cez osobu Heleny Patasiovej získala zručnosť, pre ktorú v anglosaských krajinách vymysleli výraz čoraz častejšie udomácnený aj u nás – know how/vedieť ako.

„Počas pätnástich rokov sme budovali partnerstvá. Dialóg, aj keď nie je vždy jednoduchý, je základom pokroku. Naučili sme sa spájať kompromisy,“ uviedla vo svojom príhovore Helena Patasiová.

Dnes Agrárna komora Slovenska združuje 690 členov, ktorí hospodária na výmere 900 tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy.