V miestnosti plnej priadze vo Vlnárskej manufaktúre v Senohrade vyťahuje Martina Vozárová klbká, ktoré sa na pohmat vzájomne líšia. Najtvrdšia je vlna pôvodných valašiek, ktorá sa hodí najmä na koberce. Zušľachtené valašky majú vlnu o niečo jemnejšiu, z tej sa už robia svetre, hoci nie je dobré nosiť ich priamo na tele. Merino je najjemnejšia vlna a ešte jemnejšia je srsť angorských králikov alebo alpák.

Marcela Nemcová, zakladateľka značky pletených výrobkov Gubaňa, vymenúva ďalšie, vzácne druhy vlny – napríklad quessantských mini ovečiek, ile de France či romney marsh. Vzácne sú aj farebné varianty bežných plemien – čierna či hnedá. Vlnu cigájí, ktorých je na Slovensku pomerne dosť, si vybrali v Gubani pre výrobu súkna. No to je ešte iba v štádiu hľadania prototypov.

Spracovanie aj poradenstvo

U Martiny Vozárovej vidíme aj veľké kotúče nadýchanej hrubej priadze – prírodné i zafarbené. Tiež pláty mykaného rúna vhodné napríklad do paplónov. V manufaktúre spracovávajú vlnu najmä na objednávku – od triedenia cez česanie a pradenie a ich hlavným produktom je vlnená priadza. No už aj rúno, vlna po opraní a česaní, je cenná komodita, o ktorú je záujem. Na rozdiel od surovej, ktorej vyprodukujú chovatelia na Slovensku okolo 1 000 ton ročne.

„Chovateľovi, ktorý sa na nás obráti, dokážeme poradiť, čo má urobiť, aby mal z vlny čo najväčší úžitok. Toto je najkrajším poslaním našej manufaktúry,“ hovorí pre poľnoinfo.sk Martina Vozárová, ktorá spolu s manželom založila Vlnársku manufaktúru v Senohrade.

V malom, ale na mnohých miestach

Slovensko nemá životaschopný priemyselný projekt na spracovanie toľkého množstva ovčej vlny, ktoré vyprodukuje slovenské ovčiarstvo. Textilný priemysel zanikol a pokusy rozbehnúť výrobu stavebných izolácií či organického hnojiva z vlny zatiaľ nedokážu výraznejšie vyriešiť problémy chovateľov s ovčou vlnou.

Zato čoraz viac chovateľov má záujem venovať sa vlne už priamo na farme a pomáha im v tom skupina piatich žien, zakladateliek Občianskeho združenia Naša vlna: osvetou, poradenstvom, školeniami i spracovaním vlny na objednávku. Patrí k nim aj Martina Vozárová a Marcela Nemcová.

Na mape internetovej stránky tohto „ozetka“ je hustá sieť značiek – chovateľov oviec, ďalej tých, čo vedia vlnu prať, česať a spriadať. Napokon aj tých, čo vlnu kupujú a robia z nej remeselné výrobky: plstia, štrikujú, tkajú, využívajú ju v interiérovom dizajne či pri výrobe oblečenia. Oni si často surovinu obstarávali zo zahraničia, lebo od domácich oviec v potrebnej kvalite nebola donedávna dostupná. To sa mení, práve aj vďaka manufaktúre. Vlnu v nej spracúvajú na strojoch špeciálne vyvinutých pre farmy a malé prevádzky. Tie pracujú efektívnejšie ako staré remeselné nástroje, no k vlne sú zároveň šetrné. Vyrábajú sa len na dvoch miestach na svete, v Taliansku a v Kanade.

Komodita namiesto odpadu

„Práca s vlnou sa začína už počas chovu. Ak má chovateľ ovce vitálne, nepasú sa na pasienkoch zarastených bodliakmi či repíkom, vlna má primeranú dĺžku, ovca bola ostrihaná šetrne a v čistom prostredí, vlna bude vhodná na ďalšie spracovanie a o takúto vlnu je záujem,“ hovorí Martina Vozárová.

Niektoré rady, ako spraviť z tak často odhadzovanej vlny žiadanú komoditu, sú úplne jednoduché. Napríklad pred strihaním zabezpečiť čistú podlahu, alebo dať na zem plátno či koberec. Vlnu vytriediť už pri strihaní, skladovať ju na suchom a vetranom mieste a čo najskôr ju spracovať, aby sa neznehodnotila. Jesenné strihy dávajú kvalitnejšiu vlnu – je čistejšia, ako keď sa ovce strihajú po zime, keď sa chovajú v maštali na slame.

„Farmár, ktorý s nami spolupracuje, vie, že nám záleží na kvalite. Pre mňa je dôležitý jesenný strih a niektorí farmári sú ochotní aj posunúť strihací cyklus,“ opisuje Marcela Nemcová.

Kapacita manufaktúry i tých, čo z vlny vyrábajú remeselné výrobky, je obmedzená. Vlnárska manufaktúra spracovala minulý rok dve tony vlny, a ako hovorí Martina Vozárová, teraz už majú objednávky na osem mesiacov dopredu. Každopádne pre chovateľa platí, že ak nebude pristupovať k vlne ako k odpadu, ak si dá záležať na strihaní a uskladnení, čistote prostredia, navyše ak má nejaké druhy z oviec so zvláštnou vlnou, bude mať šance zobchodovať vlnu za slušnú cenu.

„Výkupná cena surovej vlny je dnes prinízka, no za čistú a kvalitnú striž môže chovateľ dostať aj 1 až 2 eurá za kilo. Je nutné začať nastavovať férovú cenu, aby chovateľ mal pocit, že tá striž má hodnotu a začal vnímať vlnu ako surovinu, ktorej má zmysel venovať sa počas celého chovu. V zahraničí sú výkupné ceny vlny často desať- až dvadsaťnásobne vyššie, má tam svoje využitie a ľudia sa na tento materiál pozerajú s rešpektom,“ opisuje Martina Vozárová.

Anna Balková, štatutár OZ, sa priamo spracovaním vlny nezaoberá, ale chová ovce a ich vlnu vždy posunie Vlnárskej manufaktúre, výrobcovi stavebných izolácií alebo inému záujemcovi.

„Tu v našom kraji sa tá vlna už dá predať, ale nie všetci majú takúto možnosť,“ uvádza.

Dodáva, že aj tam sú spracovateľské kapacity obmedzené a rovnako obmedzené sú aj kapacity vzdelávacích kurzov o vlne, o ktoré je veľký záujem.

Od strihania po sveter

Z piatich zakladateliek OZ má dnes každá aj svoj vlastný projekt, pričom spolu vytvorili sieť, ktorá pokryje celý proces spracovania vlny – a takmer každá robí aj svoje vlastné kurzy.

„Sme malá komunita a podporujeme sa, sme prepojení navzájom aj s chovateľmi a konečnými zákazníkmi,“ informuje Martina Vozárová.

Ozetko Naša vlna organizuje aj strihačské kurzy a spolu s Vlnárkou manufaktúrou vedia chovateľom poradiť strihača, lebo aj od jeho práce závisí kvalita vlny pre ďalšie spracovanie.

„Keď strihač robí zástrihy, vlnu znehodnocuje. Keď strihá opatrne, jedným ťahom popri koži, vlas ostane dlhý, bez zástrihov, na ďalšie strojové spracovanie by mal mať od piatich do 13 centimetrov,“ hovorí Martina Vozárová.

Gubaňa nadväzuje na prácu manufaktúry. Ich navrhnuté pletené výrobky potom uštrikujú ženy z regiónu. Vlnu si Marcela Nemcová vyberá sama a necháva väčšinou spracovať vo Vlnárskej manufaktúre.

„Zákazník, ktorý ten výrobok má, vie, kto sa na tom podieľal, vie, že to trvalo dlho a s tou úctou sa k tomu oblečeniu správa. Každý si so svetrom kúpi rodokmeň na lístočku, vie, od koho pochádza vlna a kto s ňou pracoval,“ opisuje Marcela Nemcová princíp pomalej módy.

Celá komunita okolo vlnárskych remesiel sa v každý rok v auguste stretáva v Zuberci na festivale Priadka, známom aj tým, že sa počas neho pokúšajú zrekonštruovať tradičnú výrobu súkna. V tomto roku sa festival začína v Múzeu oravskej dediny už v piatok 15. augusta 2025 a potrvá do konca víkendu.

Vlnené pelety

V manufaktúre nemajú z vlny žiaden odpad, všetko, čo ostane po vytriedení, sa pomelie a vyrábajú sa z nej pelety, ktoré využívajú ako mulč. Zabraňujú rýchlemu odparovaniu vody pri použití na povrchu pôdy.

„Už sme oveľa ďalej ako pred desiatimi rokmi, vtedy tu nebol nikto, kto by tú vlnu spracovával,“ uzatvára Anna Balková.