Odbytové družstvá môžu aj dnes, rovnako ako v minulosti, predstavovať riešenie mnohých problémov, ktorým poľnohospodárstvo čelí. Poľnohospodárom umožňujú získať lepšie postavenie na trhu aj lepšie zvládať výkyvy cien či nákladov. V rozhovore s ČTK to povedal predseda Družstevnej rady Poľnohospodárskeho zväzu ČR Martin Lev.

Podľa neho rastie medzi poľnohospodármi záujem o združovanie do odbytových družstiev, rozvoj ale brzdí historická nedôvera i chýbajúca podpora. Ak sa má družstevníctvo rozvíjať, podľa neho je najskôr potrebné zmeniť zmýšľanie ľudí a následne sa zamerať aj na posilňovanie vertikálnej integrácie, čo by znamenalo nielen spoločný odbyt, ale aj vlastné spracovateľské kapacity alebo logistiku.

Výhodné aj z pohľadu znižovania nákladov

“ Dnes vidíme, že sa poľnohospodárske subjekty združujú a je to úplne rovnaká situácia, ako bola pred 170 rokmi, keď vieme vyrobiť, ale ako poľnohospodári dnes nevieme v konkurencii dobre predávať. Preto máme odbytové družstvá,” uviedol Lev.

Hlavný prínos odbytových družstiev vidí Lev vo vyjednaní lepšej výkupnej ceny pre poľnohospodárov.

“Ak chceme z jedného podniku predať denne 12 000 až 13 000 litrov mlieka a máme proti sebe mliekareň, ktorá nakupuje 1,5 milióna litrov, tak tá mliekareň sa s nami nebude nijako zvlášť baviť a nebude brať ohľad na to, akú cenu chceme. Ona je pod veľkým tlakom medzinárodných maloobchodných reťazcov,” povedal Lev.

Okrem silnejšej rokovacej pozície môže byť spoločný postup formou odbytovej organizácie pre poľnohospodárov výhodný aj z pohľadu znižovania nákladov. Družstvá dokážu napríklad vyjednať lepšiu cenu nafty či výhodnejšie poistenie. Význam družstiev podľa Leva v dnešnej dobe rastie aj v súvislosti s narastajúcim počtom zanikajúcich malých fariem, v EÚ ide až o 1000 denne. Družstvá prinášajú stabilitu, ochranu a majú silu za poľnohospodárov vyjednať napríklad aj lepšie podmienky v plnení niektorých predpisov, upozornil Lev.

Aby družstvo bolo pri vyjednávaní úspešné, musí mať najmä veľký objem produkcie.

“To znamená v tej vyjednávacej pozícii, ak zmluvu vypoviem, tak tá druhá strana si musí byť vedomá, že ju to bude bolieť,” povedal Lev.

Zvýhodniť združených

V Česku je v súčasnosti najväčšie odbytové družstvo vlastnené poľnohospodárskymi podnikmi mliečne, združuje vyše 300 členov a zastupuje 22 percent celkového trhu s mliekom. Do odbytových družstiev sú v ČR združení aj niektorí ovocinári či zeleninári, ich pozícia ale zatiaľ nie je taká silná.

“Sú podniky, ktoré odmietajú pristúpiť na tú družstevnú myšlienku a vzdať sa kontroly nad svojou cenotvorbou a odbytom. Chcú si to riešiť sami,” uviedol Lev.

Štátny poľnohospodársky intervenčný fond vlani podľa svojho zoznamu evidoval 17 organizácií výrobcov pre sektor ovocia a zeleniny. V sektore mlieka bolo vlani organizácií 20.

Predseda však očakáva, že družstvá budú naďalej naberať nových členov a do budúcnosti by sa podľa neho mali integrovať aj vertikálne a vytvoriť aj vlastné spracovateľské kapacity alebo dopravné služby. Tým by sa okrem iného mohla posilniť sebestačnosť vidieka, vzrásť pridaná hodnota a obmedziť závislosť od veľkých spracovateľov a obchodných sietí. V zahraničí podľa Leva už podobné prípady fungujú. K väčšiemu rozvoju by podľa neho tiež pomohlo, keby dotačné tituly zvýhodňovali poľnohospodárov združených v odbytových organizáciách a keby existovala jasná politická podpora pre spoločné infraštruktúrne projekty.