Byrokracia, sankcie aj subjektívne posúdenie – aj takéto obavy majú poľnohospodári zo sociálnej kondicionality, ktorá sa uplatňuje od začiatku aktuálneho roka. Odpovede uviedli v rámci ankety, v ktorej portálu poľnoinfo.sk odpovedalo 58 agrosubjektov naprieč Slovenskom. Okrem opakujúcich sa obáv z nových podmienok viac ráz zaznela aj výčitka vo vzťahu k tomu, že informácií medzi tými, ktorých sa má sociálna kondicionalita dotknúť, je stále málo.

Rokovania boli

V polovici predchádzajúceho mesiaca sa pritom na ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka uskutočnilo k tejto téme rokovanie. Rezort o tom informuje na svojom facebookovom profile.

„Sociálna kondicionalita je novým prvkom v systéme priamych platieb a prináša poľnohospodárom ďalšie záväzky v oblasti zamestnanosti a bezpečnosti pri práci. Rozumiem požiadavkám farmárov ohľadne nových európskych pravidiel a budeme hľadať riešenia, ktoré im pomôžu splniť požiadavky a zároveň budú v súlade s platnými pravidlami,“ uvádza citácia Richarda Takáča v statuse, ktorý bol na profile ministerstva uverejnený 17.marca 2025.

A teda na 76.-ty deň platnosti nových podmienok.

Na otázky ohľadom sociálnej kondicionality, spomínaného rokovania, spôsobu fungovania nových podmienok u nás, ktoré portál poľnoinfo.sk zaslal rezortu aj Pôdohospodárskej platobnej agentúre, ani jedna z oslovených inštitúcií neodpovedala.

„Minister pôdohospodárstva prediskutoval so zástupcami SPPK zavádzanie sociálnej kondicionality. Táto povinnosť vyplýva z legislatívy Európskej únie, ktorá podmieňuje poskytovanie priamych platieb dodržiavaním pracovnoprávnych a bezpečnostných predpisov. Kontroly zo strany inšpektorátu práce sú už v procese realizácie, pričom SPPK poukázala na potrebu jasného nastavenia pravidiel a prechodného obdobia pri sankciách,“ píše sa ďalej v statuse z 17. marca 2025.

S otázkami sme sa teda obrátili na najväčšiu organizáciu poľnohospodárov.

„Dané stretnutie sa uskutočnilo. Okrem nášho predsedu sa na rokovaní zúčastnil aj kolega z Odboru poľnohospodárstva a služieb SPPK. Poľnohospodárov priebežne informujeme o všetkých dostupných informáciách, ktoré nám podľa možnosti darí získavať,“ vyjadrila sa Jana Holéciová, hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

Stretnutí k sociálnej kondicionalite absolvovala poľnokomora od začiatku aktuálneho roka na agrorezorte viacero.

Čo hovorí anketa

V praxi však mnohí poľnohospodári so systémom oboznámení nie sú. A to aj napriek tomu, že kontroly zo strany Národného inšpektorátu práce prebiehajú a dosah na škrty podpôr môžu mať zistenia identifikované už od začiatku tohto januára.

Obavy zo situácie sa odrazili aj v ankete poľnoinfo.sk. Z poľnohospodárov, ktorí sa do nej zapojili, pôsobí 53 percent v rastlinnej alebo prevažne rastlinnej výrobe, zvyšok v živočíšnej alebo prevažne živočíšnej výrobe. O tom, že je od tohto roka zavedená sociálna kondicionalita ako nová podmienka pri prideľovaní podpôr, takmer 21 percent respondentov nevedelo.

Na otázku, či k danej téme majú dostatok informácií, odpovedali zapojení poľnohospodári z dvoch tretín odpoveďou – nie. Situáciu, že na prelome apríla a marca nie je o spôsobe sankcionovania a uplatňovania sociálnej kondicionality dostatok informácií, považuje za problém 98,3 percenta zo všetkých respondentov.

„Už je tých predpisov, ktoré máme dodržiavať, nejak moc. Akákoľvek kontrola z inšpektorátu práce nájde na každom poľnohospodárskom podniku nedostatky v rámci bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Nie je možné ´vyviaznuť´ z takejto kontroly bez nedostatkov. Nepovažujem za šťastné spájanie výstupov z kontroly inšpektorátu so sankciami v rámci dotácií,“ vyjadril sa Ondrej Hrmo, agronóm z Poľnohospodárskeho družstva Lefantovce (okres Nitra).

Podnik obhospodaruje 900 hektárov, na ktorých pestuje najmä pšenicu, jačmeň a repku a obhospodaruje aj trvalé trávne porasty. Zamestnáva 11 zamestnancov.

Až 120 zamestnancov má spoločnosť Agropartner z Plaveckého Podhradia (okres Malacky), ktorá chová 2000 kusov hovädzieho dobytka a 524 kusov dojníc. Ročná produkcia mlieka na dojnicu dosahuje 13 tisíc kilogramov.

„V rámci uplatňovania sociálnej kondicionality máme najväčšie obavy z ďalšieho zaťaženia kontrolami a ďalšej byrokracie,“ vyjadril sa Vladimír Chovan, generálny riaditeľ.

S kontrolami zo strany inšpektorátu práce podľa neho podnik skúsenosti už má.

Podobne už kontrolu v minulosti absolvovalo aj Poľnohospodárske družstvo Očová (okres Zvolen). Podnik zamestnáva 72 ľudí a chová 720 dojníc a 800 kusov mladého dobytka. Obhospodarujú 2 100 hektárov pôdy, na ktorej pestujú najmä repku, pšenicu, jačmeň či objemové krmivá.

„Nie sú jasne nastavené pravidlá kontroly. Je len na zvážení kontrolóra, ako kontrolu vyhodnotí. Aj drobné pochybenie, napríklad revízia elektrického ručného náradia, môže pre podnik znamenať dvojitú sankciu, a teda aj niekoľko tisíc eur,“ skonštatovala Katarína Drdolová, predsedníčka.

Obavy vyjadrujú aj poľnohospodári, ktorí kontrolu zo strany inšpekcie práce ešte nezažili.

„Opäť tu máme klasický slovenský prístup. Najprv sa narýchlo príjmu podmienky a až potom začneme zisťovať, čo všetko nám prikazujú. Hoci o sociálnej kondicionalite zatiaľ nič neviem, jedna vec je takmer istá. Určite nám opäť prinesie množstvo novej byrokracie. Najväčšie obavy mám z toho, že k nám príde nečakaná kontrola a bude nás pokutovať za nedodržiavanie povinností, o ktorých ani netušíme,“ uviedol Martin Gonos, konateľ spoločnosti JGS AGRO Rastislavice (okres Nové Zámky).

Podnik zamestnáva sedem ľudí a obhospodaruje 600 hektárov pôdy, na ktorej produkuje pšenicu, kukuricu, slnečnicu a doplnkovo aj hrach a repku.

K najčastejšie vyjadrovaným obavám respondentov patria duplicitné sankcie.

„Najväčšie obavy vyvoláva dvojitá sankcia a fakt, že Zákonník práce nerešpektuje sezónnosť. Taktiež skutočnosť, že nikto nevie povedať, ako sa napríklad pokuta vo výške 500 eur za absenciu žltočiernej pásky na schodoch premietne do sankcie vo výške priamych platieb,“ dodal aj Tomáš Peškovič, výkonný manažér Poľnohospodárskeho družstva Bátovce (okres Levice).

Šesťdesiat zamestnancov družstva Bátovce sa stará o 2700 hektárov pôdy a 540 dojníc. Z hľadiska slovenského strakatého dobytka je podnik v top 5 slovenských fariem.

Nedôvera v úrady

Vo svojich odpovediach poľnohospodári zapojení do ankety hovoria o nekonečných kontrolách, prísnych a často nezmyselných podmienkach, nejasných postupoch, zvýšenej administratívnej záťaži, no obavy vyjadrujú aj z prípadných kontrol nad rámec legislatívy a nedôvery v systém.

„Aj keď sa akokoľvek snažíme, vždy inšpektori nájdu nejakú chybu, viac-menej pre výrobu a bezpečnosť ľudí nepodstatnú, ale nájdu,“ vyjadrila svoje obavy Zlata Holubová, predsedníčka PD GADER Blatnica (okres Martin).

Podnik zamestnáva 46 ľudí a s kontrolami z inšpektorátu práce skúsenosti už má. Hoci v ňom prevažuje rastlinná výroba, orientuje sa aj na produkciu mlieka a hovädzieho mäsa z dobytka chovaného bez trhovej produkcie mlieka.

„Je tam toľko povinností, že aj keď sa snažíme plniť všetko, určite sa niečo nájde,“ má obavy aj Dana Pašková, ekonómka spoločnosti CHOVAGRO, ktorý sa v obci Sliač (okres Zvolen) venuje výkrmu 700 kusov hovädzieho dobytka a zamestnáva 8 ľudí.

Obavy a otázniky tak vyvstávajú u podnikov s väčším, ako aj menším počtom zamestnancov.

„Najväčšie obavy v rámci sociálnej kondicionality máme z buzerácie za prípadné neplnenie nepodstatných, nezmyselných byrokratických nariadení a následne krátenie dotácií,“ vyjadril svoj názor Jaroslav Jaško, predseda Podielnického poľnohospodárskeho družstva Rybany (okres Bánovce nad Bebravou).

Podnik zamestnáva 80 ľudí, pestuje pšenicu, jačmeň, repku, kukuricu, cukrovú repu či jednoročné krmoviny. V rámci živočíšnej výroby chová 1500 kusov hovädzieho dobytka, z toho 580 kusov dojníc.

Agrodružstvo Bystré (okres Vranov nad Topľou) obhospodaruje vyše 1500 hektárov pôdy a zamestnáva 36 ľudí.

„Nevieme, čo sa bude kontrolovať a hlavne sankcionovať v akej výške,“ uvádza najväčšiu obavu Miroslav Košč, predseda podniku.

Niektorí poľnohospodári sa obávajú najmä toho, že vopred netušia, čo kontroly môžu odhaliť, pritom za ne hrozí dvojitá sankcia.

„Myslím si, že sociálna kondicionalita mala byť v tom európskom kontexte o ochrane a bezpečnosti zdravia pri práci a o podmienkach pri práci hlavne brigádnikov a sezónnych zamestnancoch a o nelegálnej práci. Samozrejme, to zahŕňa celú oblasť BOZP všetkých zamestnancov. Obavy mám hlavne z toho, že sa nebude sledovať podstata veci, ale budú sa sankcionovať aj malé nedostatky a nedostatky, ktoré sú niekedy ťažko riešiteľné, alebo finančne náročné – rôzne opravy priestorov, ktoré by síce mali byť riešené, ale bezprostredne neohrozujú bezpečnosť pri práci. BOZP venujeme v rámci možností patričnú pozornosť, školenia, ochranné pomôcky, bezpečnostné označenia a podobne, ale vždy je možné niečo vylepšiť. Nie je to tak, že by sme sa tomu nevenovali,“ dodáva Róbert Mészároš, predseda predstavenstva Poľnohospodárskeho družstva Ivanka pri Nitre (okres Nitra).

Družstvo má širokú štruktúru výroby, od pestovania obilnín či olejnín cez 20 hektárov vinohradov či 2,4 hektára jahôd. V rámci živočíšnej výroby ide o odchov mladého dobytka či vysokoteľných jalovíc. Ich mäsovýroba dodáva na lokálny trh ročne 100 ton mäsových výrobkov.

Prechodné obdobie aj systém sankcií

Otáznikov a obáv v súvislosti so sociálnou kondicionalitou je teda medzi poľnohospodármi pomerne dosť. Či viac svetla do systému prinesú výstupy z posledného rokovania z polovice marca, zrejme ukáže až čas.

„Boli sme oboznámení so základným kontrolným dokumentom, v zmysle ktorého budú posudzované porušenia príslušných podmienok,“ uviedla Jana Holéciová, hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

Zatiaľ čo počas februára komora uviedla, že rezort musí pripraviť „maticu“, cez ktorú sa premietne výsledok kontroly inšpektorátov práce do sankcií zo strany PPA pri krátení priamych platieb, teraz do otázky sankcií vniesla o čosi viac svetla.

„Táto matica v základnej podobe už existuje. Poľnohospodári/žiadatelia o priame platby budú sankcionovaní krátením priamych platieb štandardne vo výške 3 percentá v prípade, že porušia niektoré z 22 požiadaviek európskeho nariadenia, ktoré sú aproximované v legislatíve Slovenskej republiky,“ vyjadrila sa Holéciová.

Potvrdila tiež, že v hre stále zostáva možnosť odloženia sankcií pre aktuálny rok. Podobne takzvané prechodné obdobie zaviedlo napríklad susedné Rakúsko.

„Uvítali sme preto ústretovosť ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, ktorý vydal pokyn z pozície MPRV SR obrátiť sa na Európsku komisiu žiadosťou o prechodné obdobie jedného roka. V zmysle toho by sa v roku 2025 nekrátila podpora v prípade porušenia sociálnej kondicionality. Druhá pre túto žiadosť je skutočnosť, že je potrebná dôsledná príprava systému kontroly a zvládnutia pravidiel sociálnej kondicionality zo strany praxe. Zo strany poľnohospodárov/žiadateľov o priame platby je potrebné splniť podmienky príslušnej slovenskej legislatívy. Keďže tieto kontroly nie sú nad rámec existujúcich zákonov, SPPK odporúča uskutočniť audit plnenia stanovených pravidiel na individuálnej úrovni,“ dodala Holéciová.

Okrem sankcií bez zmeny

Na potrebu plnenia požiadaviek bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci pod tlakom sociálnej kondicionality alebo bez neho, upozorňuje aj Národný inšpektorát práce. Podľa neho sa v kontrolách v praxi nič nemení – nepribudli ani neubudli žiadne nové požiadavky.

„Na činnosti inšpektorátov práce a výkone inšpekcie práce sa ani od zavedenia sociálnej kondicionality nič nemení,“ pripomenul Ladislav Kerekeš, hovorca Národného inšpektorátu práce.

Samotnej Pôdohospodárskej platobnej agentúre bude inšpektorát svoje zistenia predkladať až po tom, ako bude inšpekciou práce právoplatne rozhodnuté o uložení pokuty za konkrétne porušenia predpisov.

„Prvý raz inšpektoráty práce poskytnú PPA informácie k 1. októbru 2025, a potom predpokladáme každoročne k tomuto termínu. Pripomíname, že uvedený postup oznamovania nedostatkov sa bude týkať iba zistení inšpekcie práce od roku 2025,“ dodal Kerekeš.

Akým spôsobom budú informácie na platobnú agentúru prúdiť, zatiaľ jasné nie je.

„Ešte nie sú ukončené rokovania s MPRV SR o spôsobe poskytovania informácií PPA,“ dodal hovorca Národného inšpektorátu práce.

Hoci sa sociálna kondicionallita vzťahuje len na zistenia od začiatku tohto roka, portál poľnoinfo.sk pre dokreslenie situácie s kontrolami a zisteniami zaujímala štatistika kontrol z uceleného roka – toho minulého.

V roku 2024 vykonal Národný inšpektorát práce v rámci poľnohospodárstva celkovo 271 kontrol, z ktorých 166 bolo zameraných na oblasť bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a 105 sa sústredilo na oblasť pracovnoprávnych vzťahov.

Celkovo inšpektori zistili 698 porušení právnych predpisov na zaistenie BOZP, z toho 151 zistení bolo závažných. Pri porušení pracovnoprávnych predpisov bolo zistených 175 porušení, z ktorých bolo 35 zistení závažných.

Právoplatne Národný inšpektorát práce uložil vlani 17 pokút za porušenie predpisov na zaistenie BOZP v sume spolu 59 450 eur a ďalších 13 pokút za porušenie pracovnoprávnych predpisov v sume spolu 19 100 eur.