Lacnejšie dovozy zo zahraničia, málo sezónnych pracovníkov aj zmena klímy – aj to sú faktory, ktoré neustále vplývajú na slovenských ovocinárov. Uplynulý rok bol pre nich z hľadiska produkcie úspešný, do budúcna pred nimi stojí najmä otázka zmeny klímy. V rozhovore viac prezradil prezident Ovocinárskej únie SR Marián Varga.

Ako možno zhodnotiť uplynulý rok v sektore ovocinárstva?

Každý rok je iný a rok 2024 sa nám ukazuje ako jeden z najlepších – čo sa týka produkcie ovocia. Hoci u jahôd to tak celkom nebolo, pretože tých nebolo až tak veľa ako iného ovocia, ale ostatné druhy vykazovali vyššiu úrodnosť. Samozrejme to, že sa tak stalo, má svoj základ v starostlivosti. Vďaka nej môžeme konštatovať, že takmer polovicu spotrebovaného ovocia sme v roku 2024 dorobili u nás doma, na Slovensku. Po iné roky to bola asi jedna tretina ovocia, vlani to teda bolo viac.

Je to dôsledok starostlivosti, alebo aj toho, že sa sady rozširujú?

Určite by bolo veľmi zaujímavé a žiaduce, keby sme zvyšovali produkciu, ale v tomto smere nemôžeme byť optimisti, pretože nevysádzame ovocné sady. Môžeme robiť väčší nátlak na ovocinárov, aby na stromoch toľko ovocia neredukovali a dopestovali viacej, aby využili všetky technológie na ochranu a výživu, aby bolo ovocia viac. Ale to sa dá možno jeden – dva roky, nie neustále. Preto by bolo vhodné, ak by sme sa vrátili na začiatok a hľadali voľné plochy pre výsadbu nových ovocných sadov. Tu ale treba povedať, že to nie je len vec Slovenska, ale viaceré európske krajiny majú tento problém. Na druhej strane, keď sa pozrieme na našich severných susedov, tí vysádzajú a dopestujú najviac ovocia v rámci Európy.

Prečo sa tak nedeje u nás? Máme za sebou druhý rok nového programovacieho obdobia, ktoré sa malo zamerať práve na podporu špeciálnej rastlinnej výroby, a teda aj ovocinárstva.

Dôvodov je viac. Možno hľadáme rýchlu návratnosť. Investície do ovocinárstva sa začínajú vracať v štvrtom – piatom – šiestom roku. Dôvod, prečo nevysádzame sady je aj ten, že je tu nevysporiadané vlastníctvo pozemkov. Pozrime sa, ako pokračujú, alebo aj nepokračujú pozemkové úpravy. Všetko je na dlhé lakte. A kto bude vysádzať ovocný sad na cudzom pozemku? Kto do toho bude investovať? Takže v tomto smere jedným z prvých krokov na zlepšenie situácie by malo byť vysporiadanie pozemkového vlastníctva na Slovensku.

Zrejme to nebude jediný dôvod a jediná potreba. Ako je to s nákladmi? Je v tomto smere treba nejaké podpory na investície?

Pri ovocných sadoch je vysoká investičná náročnosť. Investície na založenie jedného sadu boli v minulosti 30-40 tisíc, teraz sa to pohybuje nad 100 tisíc. Nejde len o biologický materiál, ten nie je o toľko drahší, rovnako ani práca alebo výživa. Drahé je technické zabezpečenie sadov. V minulosti sme nepoznali siete proti krupobitiu, nepoznali sme špeciálne závlahy, aké fungujú dnes, nepoznali sme protimrazové závlahy, ktoré musia mať úplne inú konštrukciu prívodu vody, ako bežné závlahy. Rovnako sme v minulosti nepoznali napríklad slnečné úpaly pri ovocí, dnes ho už musíme chrániť aj proti takýmto javom – veď nejeden ovocinár mal škody aj v podobe praskania plodov, infikovania plodov a následne aj stromov. Takže na všetku túto ochranu je potrebné technické zabezpečenie, a na ňom nám naskakujú drahé investície, pri ktorých by sme privítali podpory.

Nové programové obdobie malo priniesť vo všeobecnosti väčšiu podporu aj ovocinárstvu. Cítite ju v praxi? Sú dotácie vyššie a stačí to?

Povedal by som, že nestačí. Najlepšie by bolo, keby sme neboli odkázaní na podpory, pretože každá podpora so sebou nesie nejaké podmienky a často tie podmienky sú skôr všeobecného charakteru. Lenže my sme špeciálna výroba a v nej všeobecné podmienky nevieme naplno využiť. Takže v tomto smere by bolo najlepšie, keby sme nepotrebovali podpory, lenže bez nich to momentálne zatiaľ nejde. Funguje to tak v celej Európe a v celom svete. Kde nemáte podporu, tam nie ste konkurencieschopní voči ostatným. Takže áno, podpory potrebujeme, bez nich to fungovať nebude, neboli by sme vôbec konkurencieschopní voči ovocinárom z iných častí Európy.

Ovocinári v rámci pestovateľov azda najviac doplácajú na zmenu klímy. Tú z roka na rok cítime viac a viac. Aká budúcnosť v tomto smere čaká ovocinárov?

Zmena klímy nám prináša niečo nové a otvára nový priestor. Napríklad pred 20 rokmi sa u nás nedalo dopestovať jablko granny smith, ktoré veľmi neskoro dozrieva, alebo jablko fuji, ktoré sa zbiera v novembri. Za posledných pár rokov sú to však jedny z najobľúbenejších odrôd pestovaných u nás. Takže zmena klímy má pre nás aj istý pozitívny prínos. Na druhej strane nám ale stále spôsobuje viac rizík a problémov, ako pozitív. Je tu už spomínaná vysoká náročnosť pri zakladaní sadov. Ovocinár musí veľmi rozumne spolupracovať s prírodou, aby dopestoval lepšie ovocie. Je tu na to priestor, len treba veľmi zvýšiť úroveň poznania. Aj ovocinár, ktorý ovocinárstvo vyštudoval, je len na začiatku a musí sa ešte veľa učiť. A hoci nám mnohým hlavy belejú, pokiaľ by sme nepracovali s najnovšími informáciami a poznatkami, veľmi rýchlo by sme zaostali už v ďalšom roku. Čiže spolupráca s prírodou znamená vtiahnuť do ovocného sadu celú meteorológiu, mať technické vybavenie, ktoré nestojí na jednom človeku, využívať najnovšie technologické prvky, ktoré sa postupne objavujú. A to je asi jediná cesta.