Aktuálny rok patrí z pohľadu poľnohospodárstva k najextrémnejším. Začiatkom roka stála na mnohých poliach voda, zrážky miestami lámali rekordy aj v jarných mesiacoch. Na druhej strane ich počas leta vystriedali extrémne horúčavy a rozširujúce sa sucho. To všetko sa podpísalo aj na úrode – a to nielen z kvantitatívneho, ale aj kvalitatívneho hľadiska.

„Máme za sebou jedno z najteplejších a najsuchších liet za posledné roky. Tento rok je situácia s potravinárskou pšenicou o niečo horšia ako pred rokom. Celková úroda pšenice, ktorá zaberá približne dve tretiny plôch hustosiatych obilnín, by mala v roku 2024 dosiahnuť 1,9 milióna ton, zhruba o pätinu menej ako vlani. Pokles odhadovanej produkcie o 556 tisíc ton je spôsobený predovšetkým zmenšením osiatych plôch o takmer 14 percent a nižším hektárovým výnosom o 0,6 ton z hektára oproti minulému roku.  Jednak sa teda urodilo menej pšenice a z hľadiska kvality je viac skôr kŕmnych a menej potravinárskych pšeníc. Na to reagujú aj ceny, ktoré pri kvalitných pšeniciach rastú,“ skonštatoval Milan Lapšanský, predseda Zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov.

Vplyv počasia na úrodu neregistrujú len samotní pestovatelia a spracovatelia, ale aj poisťovne.

„Analýza výstupov z produktu Indexového poistenia sucha vykazuje veľmi vysoké dosiahnuté deficity zrážok, až do 78 percent v porovnaní s dlhodobým priemerom. Vysoké odškodnenia, vo viacerých prípadoch až do niekoľko stotisíc eur ako kompenzáciu strát v dôsledku sucha a horúčav, obdržali poistení poľnohospodári až z 80-tich percent platných  poistných zmlúv,“ skonštatoval Dalibor Bán, riaditeľ Agra poisťovne.

Problémy pokračujú

Na možné ťažkosti s kvalitou pšenice poukazovali pestovatelia ešte pred žatvou. Tento efekt očakávali aj v dôsledku výdatných zrážok, ktoré z pšeníc vyplavovali látky dôležité pre udržanie kvality. Tá je problémová aj pri jesenných plodinách, ktorých zber ešte pokračuje. Výpadky úrody aj jej kvality oproti očakávaniam sú však zrejmé už v priebehu zberu.

„Poľnohospodári z oblasti Považskej Bystrice nám hlásia, že kukurica na siláž vplyvom extrémne teplého počasia veľmi rýchlo dosiahla zberové parametre sušiny, ale bez potrebných živín. Porasty boli veľmi nevyrovnané. V rámci parcely boli výrazné rozdiely v sušine rastlín, ako aj v zrelosti zrna. Výpadok na produkcii odhadujú na 20 až 44 percent v závislosti od miestnych podmienok. Siláže budú mať veľmi nízke parametre stráviteľnosti aj obsahu škrobu, ktorý bude nutné nahrádzať nakúpenými komponentami. Pravdepodobná kvalita tohtoročných kukuričných siláží bude predstavovať pre chovateľov problém na nasledujúci rok až do zberu novej úrody,“ vysvetlila Jana Holéciová, hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

Sklamania naprieč Slovenskom

Obdobne situáciu popisujú aj poľnohospodári z iných častí Slovenska.

„Z monitoringu jesenných zberových prác na Turci tiež vyplýva, že kukurica na siláž vplyvom horúčav dosahuje nižšie kvalitatívne parametre, čo sa týka obsahu stráviteľnej sušiny a škrobu. Časť parciel, ktoré boli určené na produkciu siláže preschli a podľa pestovateľov budú pozbierané na zrno,“ dodala Holéciová.

Straty budú mnohí poľnohospodári rátať aj pri iných plodinách.

„Napríklad aj v prípade cukrovej repy. Podľa pestovateľov z oblasti Nitry táto plodina trpí nedostatkom vody, asimilácia nefunguje a preto predpokladajú nízku cukornatosť pri zbere, rozvoj chorôb na oslabených rastlinách a následne aj na skládke vyoranej repy. U sóje, najmä na parcelách, ktoré nemajú vysoko spodnú vodu, majú zas rastliny menší habitus a boli zistené aj slabo vyvinuté zrná,“ dodala Holéciová.

Počasie sa podpísalo aj na objemových krmivách, ako je lucerna, či na trvalých trávnych porastoch. Pri Považskej Bystrici na viacerých miestach pasienky vyschli a chovatelia oviec či dobytka tak majú len obmedzenú možnosť pastvy.

„Skrátenie pastevnej sezóny negatívne ovplyvní zásoby objemových krmív určených na zimné obdobie a povedie pravdepodobne k znižovaniu stavov chovaných hospodárskych zvierat,“ dodala Holéciová.