Poľnohospodárske výrobno-obchodné družstvo v Maduniciach vonia levanduľou a cibuľou, dýcha tradíciami, žije býčkami a koňmi, otvorilo sa pre širokú verejnosť. Takto ho, naozaj úplne stručne charakterizovali členovia odbornej komisie súťaže o Najkrajší chotár.

Predseda družstva Jozef Lietava, iba 600 hektárovej poľnohospodárskej firmy na Trnavskej tabuli spomína:

„Pred dvadsiatimi rokmi, sme po rozvode družstva stáli na rázcestí. Rozhodovali sme či zabojujeme o našu existenciu pod slnkom, alebo sa necháme sotiť do kolien.“

Podpredseda Ing. Oliver Šiatkovský ho dopĺňa:

„Ľuďom sme vysvetlili ako chceme stabilizovať družstvo, že nemôže byť všetko všetkých a nič nikoho. Založili sme vlastné majetky, pustili sa do splácania dlhov a súbežne s reštrukturalizáciou výroby sme sa pustili do vysporiadania majetkových pomerov. Keď sme chceli rekonštruovať budovy, museli sme ich najprv legalizovať a získať pozemky pod nimi, aby sme mohli investovať.“

V súlade s rozvojovým programom vdýchli 7 hektárovému hospodárskemu dvoru nový život a využili poľné podmienky na pestovanie integrovanej produkcie zeleniny. Rozšírili špeciálnu výrobu, ktorá je  ich nosným výrobným programom. Miesto vo výrobnom programe si našla lahôdková kukurica, ktorú dodávajú do mraziarní vo Vinici, jahody, osivo hrachu, pšenice aj jačmeňa, ale aj jatočné býky. Integrovaná produkcia zeleniny sa však nedá robiť bez vody. Prenajali si čerpaciu stanicu Sĺňava. „Je to 8 tisíc hektárový gigant,“ vysvetľuje inžinier Šiatkovský a pokračuje: „Keďže pôdy, ktoré máme k dispozícii – v okolí Váhu piesčité aj štrkovité, v inej časti chotára zase ťažké až ílovito-glejité by bez vody nevydali dobrú produkciu špeciálnych plodín, rozhodli sme sa predsa len prenajať ju a voda prúdi aj susedom.“

V čoraz horúcejších letných mesiacoch nemusia čakať na  životodarný dážď. Pod závlahou je prakticky 90 percent plôch. Polia sa chvália vyrovnaným a zdravým porastom aj vďaka organickému hnojeniu. Vyčlenili časť  hospodárskeho dvora – presnejšie dve bývalé silážne jamy na výrobu kompostu. Biologický odpad zvážajú z okolitých obcí a miest a v kombinácii s maštaľným hnojom v pomere 2:1 dodáva najmä zelenine, cukrovej repe či jahodám kvalitnú výživu.

V spolupráci s poľovným aj pasienkovým spoločenstvom vytvárajú v chotári zdravé prostredie. S obcou zase zaujímavé podujatia, ktoré lákajú stovky ľudí. Už dvadsať rokov sú to najmä cibuľové slávnosti. Nimi vzdávajú hold tradičnej madunickej plodine – cibuli. V súčasnom období so Slovenskou poľnohospodárskou univerzitou v Nitre robia na skúšobných políčkach cibuľové pokusy. Ide o analýzu so zameraním na stanovenie polyfenolov antioxidačnej aktivity. Najmä síry, selénu a ďalších esenciálnych prvkov, ktoré môžu mať vplyv na odrodu a podmienky v danej oblasti. Oliver Šiatkovský sa netají, že cibuľa je jeho srdcovou záležitosťou. Sníva o tom, že raz tú ich, madunickú, zaregistrujú ako regionálny produkt. Ale už dnes sa vďaka nej hrdia zápisom do Guinnesovej knihy rekordov. Práve  na cibuľových slávnostiach totiž uplietlo 18 žien za štyri a pol hodiny cibuľový veniec z 2800 kilogramov cibule, ktorý mal vo vystretom stave neuveriteľných 163 metrov. Vylepšili tak o 29 metrov predošlý svetový rekord, ktorý vznikol v sedmohradskom meste Turda.  Pred rokom dosiahli zase slovenský rekord najväčšou cibuľovou futbalovou loptou.

„Keďže nielen do našej predajne či počas dní cibule prichádza na hospodársky dvor veľa ľudí z blízkeho a širokého okolia, snažili sme sa ho upraviť tak, aby nielen prinášal úžitok, ale aby sa tu všetci cítili dobre,“ vysvetľuje Oliver Šiatkovský a núka hostí cibuľovými pagáčikmi, ktoré sú ich špecialitou. Nevyužívanú maštaľ prerobili na sklad cibule. Keďže zastrešujú Zámocký jazdecký klub v ďalšej je stajňa PVOD Madunice. Okrem tzv. cibuľového parkúru organizujú aj drezúrne preteky počas roka a rôzne podujatia pre deti aj dospelých.  Popri stajni vysadili voňavú levanduľovú alej, ktorá vytvára prirodzenú bariéru pred hmyzom. Dvor zapĺňajú repasovaným tradičným poľnohospodárskym náradím.

„Aby každý, kto k nám prichádza nezabudol, ako ťažko sa kedysi ručne obrábala pôda a spracovávali roľnícke produkty,“ vysvetľuje predseda družstva Jozef Lietava.

Madunické družstvo žije naplno. Dáva na vedomie, že chotár to nie sú len polia s vyrovnanými a zdravými porastami, poriadok na hospodárskom dvore či pohoda zvierat. Dôležité je vdýchnuť život územiu, ktoré majú radi. Aj preto si titul Chotár roka 2015, v kategórii nad 500 hektárov, zaslúžia.