Proti plánovanej dani zo sladených nealkoholických nápojov, ktorú má štát v pláne zaviesť od budúceho roka, sa kopia výhrady. Po tom, ako daň kritizovala napríklad Potravinárska komora Slovenska aj Únia potravinárov Slovenska najmä s poukázaním na možný ďalší rast inflácie a nárast cezhraničných nákupov, aj po výhradách mliekarov ktorých mliečne a jogurtové nápoje má daň tiež zasiahnuť, sa voči plánom ministerstva financií ohradzujú aj ďalšie združenia či producenti.

„Slovenské pivovary vynaložili v posledných rokoch desiatky miliónov eur do technológií na výrobu nealkoholických pív a radlerov, na ktoré sa odporúča zamerať v rámci znižovania konzumácie alkoholu aj Svetová zdravotnícka organizácia. Nealkoholické pivo je technologicky vôbec najzložitejším nápojom na výrobu. Nejde o namiešanie niekoľkých ingrediencií do sladenej vody v priebehu pár hodín, ktoré sa nafľaškujú. Preto sme zostali návrhom MF SR nepríjemne zaskočení,“ vyjadril sa pre poľnoinfo.sk Vladimír Machalík, výkonný riaditeľ Slovenského združenia výrobcov piva a sladu.

Záujem o nealkoholické pivo aj nealkoholické radlery podľa neho narastá. Ide pritom o alternatívy k alkoholickým nápojom, ktorých konzumáciu odporúčajú odborníci znížiť. Slovensko je v konzumácii nealka na čele EÚ – ročne ho vypijeme takmer 750 tisíc hektolitrov, čo je štvrtina z celkovej ročnej konzumácie piva a radlerov. Tá predstavuje 3 milióny hektolitrov.

„Pivovarnícko-sladovnícky sektor je štvrtým najvýznamnejším sektorom slovenského potravinárstva a s viac ako 100 miliónmi eur prispieva každoročne do štátneho rozpočtu. Sme preto rozhodne proti zavádzaniu ďalších daní na nápoje,“ dodal Machalík.

Nová daň má okrem nealkoholického piva zasiahnuť aj dealkoholizované víno, ku ktorého výrobe tiež pristupuje čoraz viac slovenských vinárstiev. Zdanenie sa bude týkať tých produktov, do ktorých bude pridávaný cukor či iné sladidlo.

Hromadné pripomienky

Kritika sa ozýva aj z radov ďalších producentov a združení. Inštitút moderného spotrebiteľa preto spustilo hromadnú pripomienku proti návrhu, ktorú možno podporiť cez stránku www.ferovadan.sk

„Návrh podľa Inštitútu moderného spotrebiteľa nepredstavuje férovú a úprimnú snahu riešiť výzvy súvisiace s výskytom obezity, ale skôr vytvára akceptovateľnú zámienku na ďalšie zvyšovanie daňovo-odvodového zaťaženia bežných spotrebiteľov a spotrebiteliek,“ uvádza sa v tlačovej správe Inštitútu.

Ten kritizuje zavádzanie dane najmä vo vzťahu k mliečnym a jogurtovým nápojom aj k ich rastlinným alternatívam, ktoré sú aj bez novej dane často drahšie ako ich laktózová alternatíva. Kritika Inštitútu sa týka aj rôznych proteínových a izotonických nápojoch či BCAA koncentrátov, po ktorých siahajú najmä športovci a spravidla majú podobu práškových nápojov. Tie má daň zasiahnuť vo výške 4,30 eura na kilogram.

„Nápoje tohto druhu pomáhajú športovcom a športovkyniam zlepšovať svoj výkon a nesúhlasíme s ich jednoduchým prirovnávaním k ostatným sladeným nápojom. Podľa odporúčaného dávkovania sa z 2,5 kg balenia dá vyrobiť 25 litrov nápoja. Pri spotrebnej dani 10,75 eura (na 2,5 kilogramu nápoja v prášku) je sadzba dane až 0,43 eura na liter vyrobeného nápoja. To je viac ako 0,15 eura na liter pri malinovkách alebo 0,30 eura na liter pri energetickom nápoji,“ vysvetlil Filip Kužma, riaditeľ Inštitútu moderného spotrebiteľa.

Hromadná pripomienka má podobu petície a bude reagovať len na vybrané druhy sladených nealkoholických nápojov.

„Ak sa ministerstvo financií predsa len rozhodne v legislatívnom procese pokračovať, žiadame o niekoľko zmien, ktoré odstránia kľúčové problémy návrhu zákona. Žiadame o vyňatie rastlinných, ale aj jogurtových a mliečnych nápojov z predmetu dane a vyzývame na zreálnenie sadzby pre športové tuhé koncentráty, pretože ich miera zdanenia môže byť ešte vyššia než pri klasických sladených nápojoch,“ dodal Kužma.

Ďalšiu hromadnú pripomienku spustili iniciátori aj na stránke jemprezem.sk. Zameriava sa na tému zdanenia rastlinných alternatív mlieka.

„Zavedením ďalšej dane na rastlinné alternatívy mlieka bude vláda trestať ľudí s potravinovou intoleranciou či alergiou a tých, ktorí myslia na životné prostredie,“ uvádza sa na stránke, kde je možné hromadnú pripomienku podpísať.

Pripomienkovanie do 9. mája

Do medzirezortného pripomienkového konania vstúpil návrh 17. apríla, pripomienkovanie sa má skončiť 9. mája. Dosiaľ boli v rámci neho predložené 2 spomínané hromadné pripomienky a 34 bežných pripomienok. Medzi pripomienkujúcimi nateraz nie sú žiadne poľnohospodárske či potravinárske združenia, ktoré výhrady avizovali – predloženie ich pripomienok teda ešte možno očakávať.

Ministerstvo financií už v uplynulom období uviedlo, že hlavným cieľom novej dane zo sladených nealkoholických nápojov je najmä príjem do štátneho rozpočtu. Ten by mal byť v budúcom roku na úrovni 85 miliónov eur, v ďalšom roku 117 miliónov eur. Rezort tiež argumentoval tým, že spotrebitelia majú možnosť v rámci nápojov a pitného režimu vybrať si nesladené nápoje.