Neférové obchodné praktiky voči farmárom a možnosti európskych inštitúcií čeliť im, boli tiež témou, ktorou sa Rada ministrov poľnohospodárstva a rybolovu (AGRIFISH) zaoberala v utorok na svojom marcovom zasadaní. Je to jedna z tém, ktorá najviac hýbe protestami farmárov.

Ministri poľnohospodárstva podporili návrh Európskej komisie, aby sa na úrovni EÚ vytvorilo stredisko monitorovania výrobných nákladov, marží a obchodných postupov v agropotravinovom dodávateľskom reťazci. Až na základe výsledkov analýz tohto strediska sa v ďalšom kroku má pristúpiť k rozšíreniu už existujúceho zoznamu nekalých obchodných praktík, ktorý je v platnosti od roku 2021. Do tohto zoznamu by sa malo dostať, že farmári majú nárok na výkupné ceny zahŕňajúce ich výrobné náklady a férovú maržu.

Čo je férová cena?

„Budeme analyzovať možnosť zahrnúť do tohto zoznamu zákaz platiť farmárom menej, ako sú ich výrobné náklady a garantovať im férovú maržu. Prvým krokom na tejto ceste je vytvoriť orgán monitorovania systému marží v odvetví na európskej úrovni. Nebudeme zavádzať minimálne výkupné ceny, o to nám vôbec nejde. Začneme s pozorovaním obchodných praktík a marží. Najskôr musíme určiť, čo je to férová cena, aké sú výrobné náklady, ale tieto sa menia, je to dynamický proces,“ na tlačovej konferencii po skončení zasadania to povedal Janusz Wojciechowski, európsky komisár pre poľnohospodárstvo.

K rozšíreniu zoznamu nekalých praktík dôjde podľa odhadov v návrhu EK najskôr v roku 2025. Ak sa tento krok dosiahne, európsky komisár očakáva zložitú implementáciu.

„Bolo by ľahké zaviesť tento princíp, ale je veľmi ťažké implementovať ho. No farmári očakávajú, že dostanú férové ceny za svoje produkty, preto sa o to musíme pokúsiť,“ povedal európsky komisár.

Belgické predsedníctvo EÚ v liste vyzvalo EK, aby ujasnila kroky, ktoré v tomto smere chce podniknúť, nástroje, ktoré chce využiť a aby stanovila harmonogram ich realizácie.

Cenu by mali niesť korporácie

Na otázku novinárov, či za to nakoniec nebude musieť zaplatiť zákazník, že tieto kroky povedú k zvýšeniu cien potravín, Wojciechowski odpovedal, že zaplatiť musia tí, ktorí neférové praktiky využívajú.

„Tieto náklady by mali niesť spoločnosti, ktoré nakupujú agropotravinové produkty a nie vždy za ne zaplatia férovú cenu poľnohospodárovi. Musíme nastoliť korektné vzťahy medzi vykupujúcimi firmami. Ide často o veľké spoločnosti, ktoré využívajú konkurenčnú výhodu na trhu. Farmári nie sú vždy dobre organizovaní. Začali svoj nerovný boj s veľkými korporáciami a my musíme upevniť pozíciu farmárov vo vzťahu k nim. Celý koncept je založený na tejto myšlienke, zabrániť týmto spoločnostiam zneužívať farmárov,“ vyhlásil komisár.

Koneční užívatelia nemajú podľa neho z neférových obchodných praktík žiadnu výhodu, majú ich iba tí, ktorí tieto praktiky využívajú a zavádzajú. Farmári sú ich obeťou.

„Výkupné ceny farmárom sa znížili, ale zákazníci v obchodoch to nemohli postrehnúť. Stále máme vysokú infláciu cien potravín,“ dodal Wojciechowski.

Nízke výkupné ceny a krátkodobá pomoc

Zložitá situácia poľnohospodárov je v súčasnosti kombináciou nízkych výkupných cien, vysokých výrobných nákladov a zníženia produktivity vplyvom nepriaznivých vplyvov počasia a ďalších skutočností.

„Niektoré ceny sa v uplynulých mesiacoch vyvíjali priaznivo. Znížili sa ceny hnojív, energií aj krmív, ale výrobné náklady farmárov ostávajú stále vysoké. Vplývajú na ne aj vysoké úrokové sadzby a inflačné tlaky, výkyvy počasia, vysoké ceny práce i následky vojen na Ukrajine a na Blízkom východe. To vedie k rozkladu regionálnych trhov a vyvíja to tlak na medzinárodný obchod. Sektor obilnín, mäsa a vína je postihnutý najviac,“ povedal komisár.

Krátkodobé riešenie by v súčasnosti podľa neho mohlo predstavovalo predĺženie obdobia krízovej pomoci. Od mája roku 2022, keď sa tento mechanizmus začal uplatňovať, využilo v rámci neho 22 členských štátov celkový úhrn pomoci farmárom v rozsahu 10 miliárd eur. Medzi nimi najviac Poľsko (4 miliardy), Taliansko (2,4 miliardy) a Francúzsko (858 miliónov). Podľa neho však neplatí, že najviac pomoci dostali farmári vo veľkých štátoch.

„Najväčšiu podporu dostali farmári v štátoch susediacich s Ukrajinou, ktoré niesli následky vojny. Je nevyhnutné pokračovať v tomto systéme, pretože poľnohospodári sú tí, čo strácajú na liberalizácii obchodu s Ukrajinou. Dlhodobo to nie je dobré riešenie, lebo to môže viesť k nerovnostiam na trhu, ale v aktuálnej situácii je to absolútne nevyhnutné a som rád, že moje pripomienky napokon komisia schválila,“ povedal k tomu Wojciechowski.

Podpora pre zmiešanú produkciu

Ministri sa zaoberali aj možnosťou v budúcnosti podporiť prednostne poľnohospodárske podniky so zmiešanou produkciou, kombináciou živočíšnej a rastlinnej výroby. S takýmto návrhom prišli ministri poľnohospodárstva Fínska a Írska.

„Farmári sú nespojní s nízkymi výkupnými cenami. V niektorých oblastiach sme zaznamenali pozitívne signály, napríklad v sektora mlieka ceny stúpli. Vo všeobecnosti nízkym výkupným cenám čelí najmä sektor obilnín, najviac sú postihnutí farmári, ktorí sa špecializujú na jeden druh produkcie. Oni nie vždy dosiahnu kompenzáciu výrobných nákladov. Jedno z dlhodobých riešení je podporovať zmiešanú produkciu, mali by sme sa tým seriózne zaoberať,“ uviedol komisár.

Ďalšie návrhy musia nasledovať

Ministri na svojom zasadaní privítali návrhy EK na reformu SPP. Belgické predsedníctvo adresovalo komisii list, v ktorom žiada EK, aby vypracovala harmonogram na realizáciu opatrení, ktoré predstavila rade, v krátkodobom aj strednodobom horizonte. Zároveň vyzýva komisiu, aby prijala ďalšie opatrenia.

„Zhodli sme sa, že treba rýchlo postupovať v otázkach GAEC 1, 6, 7 a 8, frekvencii kontrol, koordinácii a zjednodušení manažmentu strategických plánov SPP,“ povedal belgický vicepremiér a minister poľnohospodárstva David Clarinval.

Ministri jednoznačne vyjadrili vôľu otvoriť základnú zmluvu SPP a podniknúť kroky, aby zrevidovaná zmluva mohla vstúpiť do platnosti od roku 2025.

Čo sa týka zmluvy o predĺžení liberalizácie obchodu s Ukrajinou, zástupcovia členských štátov EÚ v stredu podporili nový kompromis v súvislosti s predĺžením dohody o voľnom obchode.

„Budeme konzultovať s komisiou a členskými štátmi, aby sme dospeli ku kompromisu, ktorý bude akceptovateľný. Aktuálny návrh je základom pre ďalšie diskusie s členskými štátmi, nevylučuje niektoré zmeny,“ uviedol v utorok David Clarinval.