Rozdrobenosť pozemkov na Slovensku je jedna z najväčších v Európe. V priemere na jednu parcelu pripadá asi 12 vlastníkov, hoci nájdu sa aj lokality, kde ich je aj niekoľkonásobne viac. Ešte v roku 2019 vláda, zložením blízka tej súčasnej, schválila plány na komplexné riešenie pozemkových úprav. Podľa nich sa mali vykonať v horizonte 30 rokov. Po štyroch rokoch možno konštatovať, že výraznejšie z miesta sme sa zatiaľ nepohli.

„Plán stihnúť pozemkové úpravy vykonať do 30 rokov sa už nepodarí naplniť. Meškáme 4 roky. Dôležité ale je, aby sa proces vykonávania pozemkových úprav nezastavil,“ skonštatoval Vladimír Uhlík, predseda predstavenstva Komory pozemkových úprav SR.

Podľa neho bol dokument zaväzujúci vládu ku kontinuálnemu každoročnému riešeniu pozemkových úprav dlho očakávaný. Mal byť prelomom v zadávaní pozemkových úprav s ohľadom na závažnosť ich rozdrobenosti v jednotlivých lokalitách.

Systém nefunguje

„Dokument schválený vládou predpokladal každoročne transparentne vybrať 120 katastrálnych území na vykonávanie pozemkových úprav multirezortnou komisiou, tento výber schváliť každoročne vo vláde, teda k tomu zabezpečiť a schváliť aj finančné prostriedky, následne vykonať prípravné konanie a verejne obstarať dané projekty. Katastrálne územia sa vždy vyberajú na nasledujúci rok – teda nasledujúci rok po vybratí a schválení by sa uvedené projekty pozemkových úprav po úspešnom verejnom obstarávaní mohli začať vykonávať. Takto by to malo ísť každý rok, až kým sa vo všetkých 3103 katastrálnych územiach pozemkové úpravy nevykonajú na celom Slovensku. Žiaľ, takto to nefunguje,“ dodal Uhlík.

Podľa neho štát dodržiava len časť plánovaných krokov.

„Katastrálne územia na vykonanie pozemkových úprav sa vyberajú, aj keď nie vždy v stanovených termínoch, následne sa schvaľujú vo vláde, dokonca sa vykonajú aj prípravné konania. Chýba však posledný krok a to ich verejné obstaranie. Ku tomu neprichádza,“ uviedol Vladimír Uhlík.

Papier verzus prax

K pozemkovým úpravám tak dochádza viac na papieri, ako v samotnej praxi. V nej sa v súčasnosti vykonávajú len pozemkové úpravy, ktoré boli súčasťou väčšieho balíka území schválených už v minulosti a financovaných z veľkej časti zo zdrojov európskej únie. Verejné obstarávanie k nim prebehlo ešte v roku 2018 – a teda skôr, ako sa štát sám rozhodol a sám seba zaviazal ku komplexnému kontinuálnemu riešeniu pozemkových úprav. Dosiaľ na Slovensku komasácie prebehli len v 12-tich percentách zo všetkých katastrálnych území. Na Slovensku ich je 3559. Znamená to, že scelené pozemky má 426 katastrálnych území. Projekty sú aktuálne rozpracované v ďalších 176 územiach.

„V zmysel Návrhu opatrení na urýchlené vykonávanie pozemkových úprav v SR je už celkovo vybratých a schválených spolu 453 katastrálnych území, z toho 93 na rok 2020, 120 na rok 2021, 120 na rok 2022 a 120 na rok 2023.  Z nich sa nezačalo vykonávať nič, keďže nebolo verejné obstarávanie. Výber katastrálnych území na rok 2024 sa v roku 2023 neuskutočnil,“ uviedol Uhlík.

Rozdrobenosť pôdy je pritom problémom v rôznych oblastiach. Brzdí a komplikuje projekty obcí a miest, ale aj výstavbu infraštruktúry či projektov zo strany štátu. Vysporiadavanie pozemkov so stovkami či tisíckami vlastníkov, z ktorých niektorí sú aj neznámi a neraz istá časť žije v zahraničí, je dlhé a zložité. V poľnohospodárstve rozdrobenoť spôsobuje problémy pri zakladaní nových ovocných sadov či viníc aj pri rekonštrukcii poľnohospodárskych objektov, ktoré na takýchto parcelách stoja.

„Rozdrobenosť pôdy znefunkčňuje trh s pôdou, vytvára neistotu v právnych vzťahoch, sťažuje prenájom, resp. prevod vlastníctva a znižuje cenu pôdy. Sfunkčnenie trhu s pôdou spolu so súvisiacou úpravou cien pôdy a nájomného je kľúčové pre rozvoj a konkurencieschopnosť poľnohospodárstva a pre rozvoj vidieka na Slovensku. Obmedzuje tiež možnosť ručenia pôdou za úvery aj z dôvodu jej fyzickej neprístupnosti, resp. nevysporiadania vlastníckych vzťahov. Samostatným problémom je obmedzenie prístupu mladých a malých poľnohospodárov k pôde. Okrem toho vysoká rozdrobenosť pôdy sťažuje realizáciu klimatických a environmentálnych cieľov,“ uviedla Jana Holéciová, hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

Pohneme sa z miesta?

Potrebu riešenia pozemkových úprav pritom nepoprela ani posledná a ani tá predošlá vládna garnitúra. Téma je pomerne častá, hoci pri nulovom efekte pre prax sa javí ako populistická.

„Vláda využije všetky nástroje podporujúce racionálne usporiadanie pozemkového vlastníctva a stabilizáciu a transparentnosť užívacích vzťahov k poľnohospodárskej pôde, pričom svoju pozornosť a podporné mechanizmy sústredí najmä na pokračovanie procesu komplexných pozemkových úprav zameraných nielen na vytváranie vhodných pozemkovoprávnych podmienok pre hospodárenie na pôde, ale aj na budovanie spoločných zariadení ako významného faktora ekologickej stability územia a nástroja protieróznych a vodozádržných opatrení,“ píše sa v Programovom vyhlásení aktuálnej vlády na roky 2023 – 2027.

To, že by sa veci mohli pohnúť vpred, očakáva po čase aj Komora pozemkových úprav.

„Nádejnou lastovičkou bolo už predbežné oznámenie, ktoré vyšlo vo Vestníku 7.6.2023, ktoré predpokladalo vypracovať a vykonať projekty pozemkových úprav v regiónoch východného, stredného  a západného Slovenska v počte 93 podľa schváleného harmonogramu katastrálnych území ešte na rok 2020, s predpokladom vyhlásenia verejného obstarávania v júli a auguste 2023. K tomu ale už neprišlo. Dôvodmi nevyhlásenia súťaže na tieto územia boli, len hádame, vládna kríza, úradnícka vláda a predčasné voľby do Národnej rady SR. Očakávame, že sa tento proces za novej vlády už rozbehne,“ dodal Uhlík.

Podľa nepotvrdených informácií sa očakáva vyhlásenie verejného obstarávania na spomínaný balík území už v najbližšom čase, následne do konca roka by mali prebehnúť verejné obstarávania na ďalšie skupiny vybraných katastrálnych území.